Básnici XIX. stoletia: Rozdiel medzi revíziami
oprava kódu; náhrada zastaralých prezentačních tagů vhodnější konstrukcí |
<poem> |
||
Riadok 12: | Riadok 12: | ||
</div> |
</div> |
||
<poem> |
|||
Ľahkomyseľne drnkať prsty |
Ľahkomyseľne drnkať prsty |
||
nech strún sa nikto netýka! |
nech strún sa nikto netýka! |
||
Kto lýru berie dnes do hrsti, |
Kto lýru berie dnes do hrsti, |
||
velikú prácu podniká. |
velikú prácu podniká. |
||
Ak nevieš iné, odhúsf leda |
Ak nevieš iné, odhúsf leda |
||
radostný-bôľny pocit svoj: |
radostný-bôľny pocit svoj: |
||
nies’ svetu potrebný, a teda |
nies’ svetu potrebný, a teda |
||
ta s drevom svätým na pokoj! |
ta s drevom svätým na pokoj! |
||
Na púšti blúdime, jak s ľudom |
Na púšti blúdime, jak s ľudom |
||
raz blúdil Mojžiš ťažením, |
raz blúdil Mojžiš ťažením, |
||
a, čo; Boh vodčím rozžal čudom, |
a, čo; Boh vodčím rozžal čudom, |
||
za stĺpom stúpal plamenným. |
za stĺpom stúpal plamenným. |
||
Za novších čias Boh takýmito |
Za novších čias Boh takýmito |
||
stlpami určil poetov, |
stlpami určil poetov, |
||
v kraj Kanaánu aby títo |
v kraj Kanaánu aby títo |
||
ľud viedli, zvaný svojefou. |
ľud viedli, zvaný svojefou. |
||
Nuž, kto je básnik, napred všetci, |
Nuž, kto je básnik, napred všetci, |
||
cez oheň-vodu s ľudom v pút! |
cez oheň-vodu s ľudom v pút! |
||
Buď prekliaty, kto šmarí veci |
Buď prekliaty, kto šmarí veci |
||
ľudovej prápor; kliaty buď, |
ľudovej prápor; kliaty buď, |
||
kto z chabosti či z lieni — hmoty |
kto z chabosti či z lieni — hmoty |
||
rab — zaostane: opodiaľ, |
rab — zaostane: opodiaľ, |
||
kým ľud sa morí, trudí, potí. |
kým ľud sa morí, trudí, potí. |
||
by vo tôni si spočíval! |
by vo tôni si spočíval! |
||
Sú proroci, tí s ciachou falše, |
Sú proroci, tí s ciachou falše, |
||
rozhlasujúci klebetu: |
rozhlasujúci klebetu: |
||
vraj, zastaňme; nač’ kroky ďalšie, |
vraj, zastaňme; nač’ kroky ďalšie, |
||
bo zasľúbenia zem je tu? |
bo zasľúbenia zem je tu? |
||
Lož, nestydatá lož, juž snadne |
Lož, nestydatá lož, juž snadne |
||
broj miliónov povalí, |
broj miliónov povalí, |
||
čo v úpeku dňa, hladne-smädne |
čo v úpeku dňa, hladne-smädne |
||
živoria, naskrz zúfalí. |
živoria, naskrz zúfalí. |
||
Až raz tak z hoja koša každý |
Až raz tak z hoja koša každý |
||
si bude môcť brať jednako, |
si bude môcť brať jednako, |
||
keď k stolu práva raz si navždy |
keď k stolu práva raz si navždy |
||
prisadnú všetci rovnako; |
prisadnú všetci rovnako; |
||
keď slnce ducha zjasá-splesá |
keď slnce ducha zjasá-splesá |
||
v oblôčkocb, i v tých sťaby dlaň: |
v oblôčkocb, i v tých sťaby dlaň: |
||
len vtedy Iza riecť: zastavme sa, |
len vtedy Iza riecť: zastavme sa, |
||
bo. áno, tu je Kanaán! |
bo. áno, tu je Kanaán! |
||
A dotiaľ oddychu niet, dotiaľ |
A dotiaľ oddychu niet, dotiaľ |
||
bor, Človeče, sa, nespočiň. — |
bor, Človeče, sa, nespočiň. — |
||
Snáď život, hoc nám sily podťal |
Snáď život, hoc nám sily podťal |
||
v tom, pláce nedá nám; no v klin |
v tom, pláce nedá nám; no v klin |
||
ked smrti sklesneme sťa družke, |
ked smrti sklesneme sťa družke, |
||
zrak pod jej bozkom zavreme, |
zrak pod jej bozkom zavreme, |
||
a na vencoch nás, na poduške |
a na vencoch nás, na poduške |
||
z hodvábu spustí do zeme. |
z hodvábu spustí do zeme. |
||
</poem> |
|||
== Zdroj a poznámkový aparát == |
== Zdroj a poznámkový aparát == |
Verzia z 13:27, 24. september 2017
Údaje o texte | |
---|---|
Titulok | Básnici XIX. stoletia |
Licencia | PD old 70 |
A XIX. század költői
(báseň Sándora Petőfiho)
1847
Básnici XIX. stoletia
(preklad Pavla Országha Hviezdoslava)
1931[1]
Ľahkomyseľne drnkať prsty
nech strún sa nikto netýka!
Kto lýru berie dnes do hrsti,
velikú prácu podniká.
Ak nevieš iné, odhúsf leda
radostný-bôľny pocit svoj:
nies’ svetu potrebný, a teda
ta s drevom svätým na pokoj!
Na púšti blúdime, jak s ľudom
raz blúdil Mojžiš ťažením,
a, čo; Boh vodčím rozžal čudom,
za stĺpom stúpal plamenným.
Za novších čias Boh takýmito
stlpami určil poetov,
v kraj Kanaánu aby títo
ľud viedli, zvaný svojefou.
Nuž, kto je básnik, napred všetci,
cez oheň-vodu s ľudom v pút!
Buď prekliaty, kto šmarí veci
ľudovej prápor; kliaty buď,
kto z chabosti či z lieni — hmoty
rab — zaostane: opodiaľ,
kým ľud sa morí, trudí, potí.
by vo tôni si spočíval!
Sú proroci, tí s ciachou falše,
rozhlasujúci klebetu:
vraj, zastaňme; nač’ kroky ďalšie,
bo zasľúbenia zem je tu?
Lož, nestydatá lož, juž snadne
broj miliónov povalí,
čo v úpeku dňa, hladne-smädne
živoria, naskrz zúfalí.
Až raz tak z hoja koša každý
si bude môcť brať jednako,
keď k stolu práva raz si navždy
prisadnú všetci rovnako;
keď slnce ducha zjasá-splesá
v oblôčkocb, i v tých sťaby dlaň:
len vtedy Iza riecť: zastavme sa,
bo. áno, tu je Kanaán!
A dotiaľ oddychu niet, dotiaľ
bor, Človeče, sa, nespočiň. —
Snáď život, hoc nám sily podťal
v tom, pláce nedá nám; no v klin
ked smrti sklesneme sťa družke,
zrak pod jej bozkom zavreme,
a na vencoch nás, na poduške
z hodvábu spustí do zeme.
Zdroj a poznámkový aparát
Citované podľa
- slovenský preklad: Hviezdoslavove sobrané spisy básnické. Sväzok XV. Preklady maďarských básnikov. Turčiansky Sv. Martin : Matica slovenská a Kníhtlačiarsky Účastinársky Spolok, 1931, s. 40-42. Dostupné online.
Poznámky
- ↑ Preklad bol publikovaný po smrti Pavla Országa Hviezdoslava.