Preskočiť na obsah

Rozsudok Národného súdu v Bratislave nad Jozefom Tisom

Zo stránky Wikizdroje
(Presmerované z Rozsudok nad Jozefom Tisom)
Údaje o texte
Titulok Rozsudok Národného súdu v Bratislave nad Jozefom Tisom
Licencia PD SK

Rozsudok Národného súdu v Bratislave nad Jozefom Tisom[1]
15. apríl 1947

Originálne znenie

[upraviť]

Národný súd

č. jedn. Tnľud 6/46

Menom republiky a slovenského národa!

Národný súd v Bratislave na verejnom hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 2.12.1946 -15.4.1947 za účasti predsedu Národného súdu dr. Igora Daxnera, ako predsedu, Ľudovíta Benadu, Jána Demiana, Štefana Gažíka, Štefana Ondruša, Pavla Poláka, Šimona Strúhanka, ako prísediacich, dr. Ľudovíta Rigana, plukovníka dr. Antonína Rašlu a dr. Juraja Šujana, ako obžalobcov vyniesol dňa 15. 4. 1947 tento r o z s u d o k:

Dr. Jozef Tiso, nar. 13. 10. 1887 vo V. Bytči, rím. kat., slob., dekan-farár v Bánovciach n. B., býv. prezident Slovenského štátu, národnosti slovenskej, československý št. občan, t. č. vo väzbe, je v i n n ý, že:

A I. ako úradujúci podpresedu HSĽS a poslanec NZ za HSĽS svojou činnosťou od zjazdu HSĽS v Piešťanoch 20. 9 1936 vyvíjal politickú činnosť smerujúcu k odstráneniu demokratického poriadku v ČSR, zapojil sa do bloku protidemokraticky orientovaných národov Európy, ktoré už vtedy ohrozovali ČSR a svetový mier a bezohľadným uplatňovaním požiadavky autonómie aj „za cenu Republiky“ využívajúc kriticky napätej medzinárodnej situácie, vedome oslaboval odolnosť ČSR a tým napomáhal úsiliu jej zahraničných nepriateľov o rozbitie ČSR, a to najmä tak, že:

– spolu s inými riadil činnosť HSĽS v zmysle dohody o spolupráci so Sudetendeutsche Partei, ktorú uzavrel 8. 2. 1938 predseda HSĽS Andrej Hlinka v Ružomberku s K. H. Frankom, A. Kundtom a Ing. Karmasinom, poverencami Henleina, vodcu Sudetendeutsche Partei,
– schvaľoval spoluprácu so Zjednotenou maďarskou stranou, jej predsedom Esterházym na uplatňovanie politických požiadaviek a taktike svojich strán, hoci vedel, že Sudetendeutsche Partei pracuje podľa príkazov z Berlína na odtrhnutie Sudet od ČSR a ich pripojenie k Nemecku,
– spolu s inými v auguste 1938 sa rozhodol nadviazať s anglickým lordom Runcimanom priamy styk a informoval ho o slovenskom probléme a za tým účelom mu zaslal v septembri 1938 memorandum obsahujúce aj návrh na autonómiu, hoci vedel, že tým poškodí medzinárodné postavenie ČSR,
– s vedomím a súhlasom dr. Tisu niektorí činitelia HSĽS založili polovojenskú organizáciu Hlinková garda (HG), do ktorej boli prijatí príslušníci bývalej protištátnej Tukovej Rodobrany a členovia telovýchovnej jednoty Orol, Združenia slovenských katolíckych skautov a vysokoškolákov, aby Hlinková garda slúžila ako politické vojsko HSĽS na zastrašenie politických odporcov a aby pri očakávanom konflikte s Čechmi alebo pri zahraničnom nápore, bola pripravená revolučne a násilne zasiahnuť pri prevedení prevratu na Slovensku,
– v lete 1938 spolupôsobil pri vyslaní poslanca HSĽS Štefana Haššíka do Prahy ako stáleho poverenca HSĽS, ktorého úlohou bolo sledovať udalosti a za zvýšenia ohrozenia ČSR konať ako styčný zástupca s vedením Sudetendeutsche Partei a na zavolanie Haššíka potom 8. 9. 1938 rokovali dr. Tiso a Haššík s K. H. Frankom ako predstaviteľom Henleinovej strany a so zástupcami maďarských strán a Poľského dorozumievacieho výboru o spoločnom postupe týchto strán pri uplatňovaní ich politických požiadaviek, hoci vedel, že Sudetendeutsche Partei koná podľa inštrukcií politického a vojenského vedenia nacistického Nemecka,
– 19. 9. 1938 dr. Tiso s inými využívajúc zvýšeného ohrozenia ČSR požadoval podľa ujednania s Henleinovou stranou okamžité a definitívne vyriešenie slovenskej otázky na podklade Pittsburskej dohody a návrhu HSĽS predloženom Národnému zhromaždeniu,
– 20. 9. 1938 vyjednával s ministerským predsedom Hodžom a prezidentom Benešom o uvedenom rozhodnom stanovisku HSĽS,
– 21. 9. 1938 sa spolu s inými uzniesol na tom, že podľa odkazu nacistického nemeckého ministerstva zahraničia, ktorý tlmočil poslanec SdP Kundt, že HSĽS už nebude rokovať o vstupe do vlády, ale o základnom vyriešení slovenskej otázky a na tejto ultimatívnej požiadavke okamžitého riešenia slovenskej otázky zotrval, hoci bolo zrejmé, že musí dôjsť k vojenskému konfliktu s ríšou alebo k okypteniu ČSR a tým vydaniu jej na milosť a nemilosť Nemeckej ríše,
– 23. 9. 1938 spolu s inými napísal a zaslal prezidentovi Benešovi prípis, v ktorom zdôraznil stanovisko proti mobilizácii, ktorá mala byť vyhlásená, hoci vedel, že takto oslabí Republiku proti útoku Nemecka,
– začiatkom októbra 1938 spolu s inými predstaviteľmi HSĽS súhlasil s tým, že Matúš Černák, neoficiálny zástupca HSĽS vo vláde gen. Syrového, požiadal vládu ČSR a prezidenta o okamžité vydanie vládnej a výkonnej moci na Slovensku do rúk HSĽS, pričom pohrozil ultimatívne demisiou, hoci bolo zjavné, že takéto jednanie ministra Černáka zvyšuje nebezpečenstvo hroziace ČSR,
– zvolal spolu s inými činiteľmi HSĽS na 5. a 6. októbra 1938 do Žiliny výkonný výbor HSĽS a tam využijúc kritickú situáciu ČSR postavil politické, nemarxistické strany pred alternatívu prijať ich politické požiadavky a vliať sa do jednej totalitnej politickej strany HSĽS, alebo počítať s úplným vyradením týchto strán z politického života,
– 6. 10. 1938 v Žiline vyhlásil spolu s inými, že sú za mierové vyriešenie sporných problémov v duchu mníchovskej dohody, že zotrvajú po boku národov bojujúcich proti marxisticko-židovskej ideológii rozvratu a násilia, že okamžite preberajú výkonnú a vládnu moc na Slovensku a chcú slobodne, podľa vlastnej vôle určiť budúci život Slovenska v plnom rozsahu, počítajúc do toho i štátnu ústrojnosť, a to v priateľskom spolužití s okolitými národmi, a tak prispieť k usporiadaniu pomerov v strednej Európe v duchu kresťanskom, čím postavili vládu ČSR pred politický diktát: buď prijať tento hotový stav alebo počítať s osamostatnením Slovenska.

A II Dr. Jozef Tiso, už ako predseda autonómnej slovenskej vlády a úradujúci podpredseda HSĽS ako význačný aktívny činiteľ HSĽS spolu s inými

– po 6. 10. 1938 rozpustili komunistickú stranu, 23. 11 1938 zastavili činnosť Sociálnodemokratickej strany a 27. 11. 1938 Slovenskej národnej strany,
– po 6. 10. 1938 ozbrojili Tukovú Rodobranu, ktorá sa stala súčasťou Hlinkovej gardy, postupne ozbrojovali i celú Hlinkovú gardu, na túto organizáciu preniesli aj všetok zaistený majetok rozpustených telocvičných spolkov Sokola, Orla, Sedliackej jazdy a ďalších organizácií, a nariadením č. 14/1938 Úr. novín vyhlásili ju za jedinú brannú organizáciu na Slovensku a tak vybudovali politické vojsko na podporu svojho novoutvoreného totalitného režimu podľa vzoru nemeckých organizácií SA,
– 18. 10. 1938 zriadil Úrad propagandy, ktorého úlohou bolo prevychovať národ v zmysle protidemokratickom, protislovenskom, protipokrokovom a germanofilskom a pripravovať samostatný slovenský štát,
– sa pričinil, aby na 18. 12. 1938 boli vypísané voľby do Slovenského autonómneho snemu, pričom vec zriadil tak, aby lehota na podanie kandidátnych listín bola iba 24 hodín, čím prakticky bola pripustená len jediná kandidátka HSĽS a takto tento snem sa voľbami stal potom zákonodarným orgánom fašistického režimu na Slovensku,
– pričinil sa 26. 10. 1938, aby bol zriadený pre Nemcov na Slovensku pri autonómnej vláde Úrad štátneho sekretára a Nemcom bola daná kultúrna samospráva a za štátneho sekretára nemeckej menšiny bol menovaný Ing. František Karmasin, čím vedome uľahčil podvratnú činnosť nemeckej strany smerujúcu na rozbitie ČSR podľa plánov Nemeckej ríše,
– koncom februára 1939 vyslal do Berlína delegáciu hospodárskych činiteľov pod vedením dr. Pružinského a dr. Ďurčanského v úmysle získať podporu vojenských a politických činiteľov nacistického Nemecka a s úlohou prejednať s Göringom podmienky hospodárskej spolupráce Slovenska s ríšou.

A III Dr. Jozef Tiso spolu s inými, keď vo februári 1939 agenti nacistického Nemecka vo Viedni zoskupení okolo tamojšieho miestodržitela Seyss-Inquarta a Bürkela na popud Hitlera a Ribbentropa nasadili všetky sily na rozbitie ČSR odtrhnutím Slovenska, za chrbtom ústrednej vlády sa pustili do priamych príprav rozbitia ČSR a takto s vedomím dr. Tisu vyjednávali niektorí činitelia HSĽS s pplk. Ferdinandom Čatlošom o vojenskom zaistení vyhlásenia samostatného Slovenského štátu,

– 7. 3. 1939 na tajnej schôdzke v byte K. Sidora v Bratislave rokoval so Seyss-Inquartom a jeho tajomníkom Jozefom Hammerschmidtom o odtrhnutí Slovenska od Republiky a o hospodárskom zaistení samostatného Slovenska,
– 8. 3. 1939 sa znovu zišiel so Seyss-Inquartom v Moste nad Litavou a tam pokračoval v rokovaniach,
– po dohode s dr. J. Tisom 10. 3. 1939 dr. F. Ďurčanský ušiel pred zaistením do Viedne a tam vo viedenskom rozhlase ako splnomocnenec slovenskej vlády vyzval národ k odporu a Hlinkovej garde prikázal, aby prevzala všetku moc na Slovensku do svojich rúk,
– dňa 10. 3. 1939 dr. Jozef Tiso z jezuitského kláštora v Bratislave vydal pre Akademickú Hlinkovú gardu rozkazy na prevádzanie odporu a demonštrácií proti zosilneným vojenským a četníckym oddielom, vyslaným na Slovensko ústrednou vládou ČSR a vyhlasoval zosadenie svojej vlády za protiústavný čin,
– dňa 13. 3. 1939 dr. Jozef Tiso jednal v Bratislave s dôverníkom Adolfa Hitlera Edmundom Wesenmayerom, ktorý bol vyslaný na to, aby zistil, ktorého z predstaviteľov autonómneho Slovenska by si mal Hitler pozvať k priamemu prerokovaniu odtrhnutia Slovenska od ČSR,
– dňa 13. 3. 1939 dr. J. Tiso a dr. Ďurčanský po predchádzajúcom dohovore s predstaviteľmi HSĽS rokovali v Berlíne so zahraničným ministrom Ribbentropom a ríšskym kancelárom Adolfom Hitlerom o okamžitom odtrhnutí Slovenska od ČSR, na čo dr. Tiso telefonoval K. Sidorovi a prezidentovi Háchovi, aby zariadili všetko ihneď na zvolanie Slovenského snemu na 14. 3. 1939,
– 14. 3. 1939 dr. Tiso na schôdzi Slovenského snemu referoval o svojich rokovaniach s Adolfom Hitlerom a Ribbentropom z 13. 3. 1939 a v dôsledku toho členovia snemu vyhlásili odtrhnutie Slovenska od ČSR.

B I. Po odtrhnutí Slovenska od ČSR vyhlásením Slovenského štátu dr. Jozef Tiso ako predseda vlády a hlava Slovenského štátu a od 26. 10. 1939 ako prezident Slovenskej republiky spolu s inými odstránili zvyšky demokratického systému na Slovensku a zaviedli fašistický režim podľa nemeckého vzoru, pričom vládnu a výkonnú moc vykonávali v najužšej spolupráci s nacistickým Nemeckom, takže tým podporili jeho záujmy vo veciach politických i vojenských, vo finančnom a hospodárskom sektore, najmä tým, že

– v dňoch 18. - 23. 3. 1939 spolupôsobil pri uzavretí zmluvy o ochrannom pomere medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom, vyhlásenou vyhl. č. 226/40 SI. z.(Schützvertrag), túto zmluvu podpísal a jej uskutočnenie spolu s inými prevádzal, čím vydal Slovensko do područia ríše a na použitie Slovenska pre strategické ciele nemeckej brannej moci proti Poľsku a ZSSR,
– keď nemecká branná moc od 14. 3. 1939 do konca apríla 1939 násilím odzbrojila vojenské posádky a obsadila vojenské objekty na západnom Slovensku a muničné továrne v Dubnici a P. Bystrici, pričom svojmocne zobrala a odviezla všetok vojenský materiál v úhrnnej cene vyše 2 miliárd Ks, slovenská vláda na čele s dr. Tisom sa zriekla náhrady za tento ulúpený majetok dohodou uzavretou v Berlíne 14. 3. 1940, vyhlásenou pod č. 160/1940 SI. z., čím bol značne poškodený slovenský národný majetok,
– v apríli 1939 dr. Tiso spolu s inými dal súhlas, aby na Ministerstvo národnej obrany v Bratislave boli pridelení nemeckí poradcovia vo forme nemeckej vojenskej misie (DHM) a nemeckej leteckej misie (DLM), v auguste 1939 dr. Tiso spolupôsobil pri uzavretí dohody so zástupcami Nemeckej ríše a 12. 8. 1939 podpísal dohodu o tzv. ochrannom pásme (Schutzzone) na západnom Slovensku, ktorá poskytla Nemecku význačnú pomoc pre budúce vojny proti Poľsku a ZSSR,
– v dňoch 18. 3. -23. 3. 1939 z poverenia dr. Tisu viedol dr. Ďurčanský rokovania s Göringom, Ribbentropom a Kepplerom, nadväzne na rokovania delegácie autonómnej vlády z konca februára 1939, uzavrel s nimi dohodu o hospodárskej a obchodnej spolupráci medzi nacistickým Nemeckom a Slovenským štátom a dohodu o platobnej úprave medzi nimi (nemecko-slovenská zúčtovacia zmluva), čím boli položené základy úzkej spolupráce medzi Slovenskom a Nemeckom na poli hospodárskom a obchodnom, čo viedlo k takému vysávaniu slovenského hospodárstva, že už v júni 1944 činil dlh štátu u Slovenskej národnej banky, vzniklý z preplácania dobropisov Nemeckej ríše (clearing, špička), 8,6 miliárd Ks,
– v r. 1940 dr. Tiso spolu s inými, s cieľom podporovania nemeckého vedenia vojny, pripravil a uzavrel dohodu so zástupcami Nemeckej ríše, ktorou sa Slovensko zaviazalo odoslať do Nemecka robotníkov a potom nariadením z 29. 5. 1940 č. 129/40 SI. z. zaviedli pracovnú povinnosť a nariadeniami č. 147/40 SI. z. a 284/40 SI. z. zriadil Ústredný úrad práce, prostredníctvom ktorého sa oddisponovalo pre nemecké vojenské nasadenie 100 000-120 000 robotníkov, ktorí boli v Nemecku nútení pracovať za okolností a na miestach ich životu a zdraviu nebezpečných, pričom súčasne prevzal záväzok, že úspory týchto robotníkov, zasielané ich rodinným príslušníkom na Slovensku, budú vyplácané cez nemecko-slovenský clearing, v skutočnosti na účet slovenskej štátnej pokladnice,
– v januári 1940 dr. Tiso spolu s inými podporoval nemecké vedenie vojny tým, že spolupôsobil pri uzavretí zmluvy medzi slovenskou vládou a Nemeckou ríšou o využití podnikov vojnového hospodárstva na Slovensku pre ciele nemeckého vojnového hospodárstva, podpísanej 30. 1. 1940, ktorou sa dáva k dispozícii Nemeckej ríši 25 tovární a podnikov na výrobu a dodávanie zbraní a streliva nemeckému wehrmachtu, ďalej boli prevzaté záväzky zásobovať tieto podniky surovinami a umožňovať plnenie zmluvy, takže dotyčné podniky dodávali nemeckej brannej moci svoje výrobky, ktorých vývozná hodnota bola v r. 1940 132.4 mil. Ks, v r. 1941 309.8 mil. Ks, v r. 1942 578.9 mil. Ks, v r. 1943 1004.3 mil. Ks, v r. 1944 1762.9 mil. Ks, ktoré sumy však v skutočnosti Nemecká ríša nezaplatila,
– na poradách v Salzburgu 29. 7. 1940 dr. Tiso sľúbil, že prevedie zmeny v slovenskej vláde, následkom ktorých sa potom spolupráca s nacistickým Nemeckom ešte utužila a Slovensko sa ešte viac prispôsobilo nemeckému národnosocialistickému systému, čo sa stalo najmä
– vysielaním gardistických dôstojníkov do Senheimu v Nemecku, kde boli nielen cvičení, ale aj ideologicky spracovaní pre zavádzanie brannej výchovy,
– prevýchovou národa v zmysle národného socializmu kurzami veliteľov HG a HM a politickými školami HSĽS,
– napodobením nacistických spôsobov pri riešení sociálnej otázky (zimná pomoc), brannej výchovy (Slovenská pracovná služba), obmedzovaním parlamentu (zmocňovacie zákony),
– radikálnejším riešením židovskej otázky podľa vzoru nacistov,
– dr. Jozef Tiso spolu s inými za účelom upevnenia totalitného fašistického režimu pod heslom „Jeden Boh, jeden národ, jedna organizácia“ vnútil slovenskému národu fašistické organizácie, najmä tým, že HSĽS ako štátnej strane určil podľa § 58 Ústavy poslanie, že jej prostredníctvom sa slovenský národ zúčastňuje na štátnej moci a podľa zákona č. 171/43 SI. z. o obecnej samospráve aj na obecnej samospráve, že len HSĽS prevádza výber osôb na funkcie starostov a členov obecného výboru a na jej návrh previedli štátne orgány menovania, že Hlinkovú gardu urobilo vládne nar. 210/39 SI. z. povinnou organizáciou pre občanov slovenskej národnosti a z. č. 245/39 SI. z. bola vyhlásená za jedinú polovojenskú organizáciu, že vytvoril jedinú organizáciu mládeže Hlinkovú mládež zákonom č. 156/40 SI. z., do ktorej musela vstúpiť celá študujúca mládež,
– dr. Jozef Tiso velebil Hitlera ako veľkodušného vodcu nemeckého národa za to, že pomohol vytvoriť Slovenský štát a udržoval nad ním ochrannú ruku, vychvaľoval pomery v Nemecku a presvedčoval národ, že slovensko-nemecká spolupráca je natrvalo životným záujmom Slovákov a k prehĺbeniu tejto spolupráce nariadil zakladať nemecko-slovenskú spoločnosť,
– hanobil ZSSR a západné mocnosti, štval proti nim a ich armáde,
– dňa 28. 5. 1943, teda v čase, keď bola známa účasť K. H. Franka na vraždách českých študentov a zničení Lidíc, dr. Tiso udelil Frankovi najvyššie slovenské vyznamenanie veľkokríž radu slovenského kríža, ktorý mu odovzdal zástupca ministerstva zahraničných vecí dr. Š. Polyák na znak uznania spoločnej práce HSĽS a SdP v bojoch o autonómiu Slovenska a za zásluhy o nadviazanie tejto spolupráce.

B II. Po 14. 3. 1939 dr. Jozef Tiso v zmysle ochrannej zmluvy s Nemeckom podporil Nemecko pri prepadnutí Poľska psychologickou prípravou vojny prejavmi v duchu brannej výchovy a článkami zahrotenými proti Poľsku, prestavbou komunikačných spojov smerujúcich na Poľsko, poskytnutím slovenských letísk nemeckej armáde ako základní pre útok a na uskladnenie bojového a pohonného materiálu, sústredením slovenského vojska na hraniciach, povolením prechodu nemeckých vojenských jednotiek cez územie Slovenska a napokon i zúčastnením sa vojny proti Poľsku, ozbrojenou vojenskou mocou pri prepadnutí Poľska Nemeckom, povzbudzovaním vojakov a odmeňovaním účastníkov ťaženia vyznamenaniami.

B III. Dr. Jozef Tiso spolu s inými utužoval vojenskú politickú spoluprácu s Nemeckom pri zrejmých jeho úmysloch o ďalšie rozšírenie vojny o svetovládu,

– zapojením Slovenska do príprav na pokračovanie v tejto vojne pristúpením k Paktu troch mocností v novembri 1940, povolením prechodu nemeckých vojsk koncom r. 1940 a začiatkom r. 1941 cez územie Slovenska pri útoku na Juhosláviu a Grécko, v marci 1941 dojednaním dohody o protileteckej ochrane tzv. ochranného pásma (Schutzzone), začiatkom marca 1941 zariadením prestavby a prispôsobením komunikačných spojov podľa strategických plánov Nemecka pre útok na ZSSR, začiatkom r. 1941 intenzívnym vyzbrojovaním slovenskej armády útočnými zbraňami, opatreniami proti parašutistom, nariadením o pohraničnom pásme a obvode opevnení a iných dôležitých miest pre ochranu štátu a propagandou militarizmu,
– dňa 22. 6. 1941 vstupom do vojny proti ZSSR po boku Nemeckej ríše bez vypovedania vojny,
– vyslaním slovenského vojska až do počtu 50 689 mužov do boja za hranice Slovenska, z ktorých časť ako Rýchla divízia bola používaná na fronte a časť ako Zaisťovacia divízia na boj proti partizánom,
– vydaním nariadenia č. 197/44 Si. z. o dohode medzi Slovenskom a Nemeckom, podľa ktorej slovenskí štátni občania nemeckej národnosti mali splniť svoju brannú povinnosť počas trvania vojny v nemeckej brannej moci - Waffen SS.
– v novembri 1941 uzavretím slovensko-nemeckého tajného dodatkového protokolu k Trojpaktu so záväzkom urobiť opatrenia na poli tlače, spravodajstva a propagandy na podporu politiky Trojpaktu,
– v novembri 1941 pristúpením k paktu proti Kominterne a k tajnému dodatkovému protokolu k Trojpaktu so záväzkom viesť ideový boj proti komunizmu a prevádzať prísne opatrenia proti príslušníkom rozpustenej komunistickej strany,
– vyhlásením vojny Anglicku a USA dňa 12. 12. 1941,
– v lete 1943 ponukou 10 500 mužov tzv. pracovného zboru pre účely ochrany Nemecka proti leteckým útokom Spojencov,
– uzavretím dohody z augusta 1943 o výrobe nemeckých lietadiel na Slovensku,
– kooperáciou s Nemeckom a Maďarskom pri plánovaní a vybudovaní opevnenia karpatských priesmykov v marci 1944 a opevnenia predhoria Vihorlatu v júni 1944,
– propagandou po celý čas vedenia vojny proti ZSSR, v ktorej hlásal výmysly, že ZSSR ohrozuje celú civilizáciu a kresťanstvo, pácha zverstvá a chce zotročiť celý svet a
– povzbudzovaním národa k obetiam a práci pre vojnu, k hospodárskej pomoci Nemcom a vyzývaním vojakov k boju proti slovanským bratom a proti západným Spojencom, pričom vyhlasoval vojnu za boj proti židoboľševizmu, plutokracii a svetovému židovskému kapitálu a napokon osobnými návštevami koncom roku 1941 povzbudzoval k bojovnosti slovenské jednotky.

C Od samého začiatku trvania Slovenského štátu až do povstania dr. Jozef Tiso spolu s inými maril prípravy slovenského odbojového hnutia, a to organizovanie a prípravy partizánskeho odboja a prípravy samotného národného povstania zriadením osobitného bezpečnostného aparátu, perzekúciami, prenasledovaním, väznením a propagandou,

– 29. 7. 1944 dal súhlas, aby východná časť Slovenska bola vyhlásená za operačné územie nemeckých vojsk, podriadil armádu gen. Malára nemeckému veleniu a takto v dňoch 31. 8. 1944 a 1. 9. 1944 umožnil odzbrojiť Nemcom túto armádu a odvliecť jej dôstojníkov a mužstvo do nemeckých koncentračných táborov, čím znemožnil účasť tejto armády v povstaní a pri oslobodzovaní Slovenska bez vojnových škôd,
– dňa 23. 8.1944, resp. 25. 8.1944 požiadal o nemeckú vojnovú pomoc proti partizánskym akciám a 28. 8.1944 dal súhlas na vojenské obsadenie celého Slovenska nemeckou armádou a rovnako ešte pred 28. 8. 1944 dal súhlas, aby nemecké jednotky obsadili železničnú trať a priemyselné podniky na Považí,
– dňa 29. 8. 1944 na žiadosť nemeckého vyslanca vzal do čestnej väzby ministra národnej obrany gen. Čatloša a prinútil ho hrozbou, že ho vydá Nemcom, ktorí žiadajú jeho hlavu, aby povedal do rozhlasu pripravený prejav o príchode nemeckých okupačných vojsk na Slovensko, ktoré označoval ako ochrancov pokoja a poriadku a osloboditeľov,
– dňa 30. 8. 1944 prehovoril dr. Tiso do rozhlasu sám v tom istom zmysle a prikázal takto prehovoriť do rozhlasu i gen. Malárovi, čo tento i urobil,
– dňa 1. 9. 1944 dal rozkaz gen. Čatlošovi, aby odzbrojil bratislavskú posádku a umožnil nemeckej armáde odzbrojiť slovenských vojakov na nepovstaleckom území,
– v dohode s veliteľom nemeckých okupačných jednotiek a s vyslancom nacistického Nemecka, vystriedal 5. 9. 1944 vládu dr. Tuku novou vládou dr. Štefana Tisu,
– dňa 1.9. 1944 vymenoval Otomara Kubalu za náčelníka HG a šéfa štátnej bezpečnosti,
– v septembri 1944 vyňal štátnu bezpečnosť, políciu a žandárstvo z právomoci ministerstva vnútra a pričlenil ich do pôsobnosti MNO,
– v septembri 1944 dal príkaz k organizovaniu nového vojska Domobrany, pohotovostných oddielov HG a žandárstva (POHG, POŽ) a týmto nariadil, aby sa zúčastnili bojov, spravodajských a bezpečnostných akcií proti účastníkom povstania a partizánom v spolupráci s ÚSB a s nemeckými bezpečnostnými orgánmi SD a SiPO, v dôsledku čoho sa zúčastnilo na akciách proti povstalcom a partizánom a na trestných výpravách proti civilnému obyvateľstvu v partizánskych krajoch asi 3000 gardistov a niekoľko jednotiek Domobrany,
– lákal povstaleckých vojakov k dezercii sľubujúc im amnestiu, beztrestnosť rozhlasom, letákmi aj tlačou a počas povstania aj po jeho potlačení štval proti povstalcom a partizánom, vyhlasoval ich za zradcov, zločincov a banditov, a to najmä svojím prejavom v Banskej Bystrici 30. 10. 1944 a vianočným posolstvom v r. 1944 a v tomto smere usmerňoval propagandu,
– spolu s inými uzavrel 9. 10. 1944 tajnú dohodu o zásobovaní nemeckej okupačnej armády na Slovensku na účet Slovenského štátu, čím poškodil národný majetok asi o 7 miliárd Ks,
– dňa 30. 10. 1944 zúčastnil sa s inými vládnymi činiteľmi a predstaviteľmi nemeckej okupačnej armády oslavy víťazstva nad povstaním v Banskej Bystrici, odslúžil ďakovnú omšu, vyznamenal nemeckých dôstojníkov a vojakov za boj proti povstalcom, mal verejný ďakovný prejav Hitlerovi a jeho vojskám a poslal Hitlerovi ďakovný telegram,
– v dohode s veliteľom nemeckých okupačných vojsk nariadil vyhláškou z 12. 1, 1945 mobilizáciu osôb odvodných ročníkov 1935 - 1941 a pre príslušníkov odvodných ročníkov 1942 - 1944 a starších pokračovanie v prezenčnej službe, prípadne ďalšej službe s tým ustanovením, že kto nenastúpi, bude považovaný za zbeha, prípadne za vojnového zajatca a bude odvezený za hranice štátu,
– dr. Jozef Tiso pozvaním nemeckých vojsk a potlačením povstania spôsobil, že front postupne prešiel cez celé Slovensko a nemecké vojská evakuovali na mnohých miestach mužov do 60 rokov do Nemecka na nútené práce a za pomoci HG, HM, Domobrany a úradov dal vyviezť do Nemecka z tovární stroje, z podnikov, skladísk, obchodov a z domácností zariadenia, zásoby, rádioprístroje, z nemocníc z ústavov a kín všetky cenné prístroje a rôzne zariadenia a z hospodárstiev živý a mŕtvy inventár,
– po dohode s nemeckými okupačnými vojskami nariadil, aby všetci práceschopní občania (muži, niekde i ženy) sa zúčastnili na opevňovacích prácach nemeckej armády za okolností a na miestach životu nebezpečných,
– donútil všetkých štátnych zamestnancov, slovenských spisovateľov a umelcov, aby odsúdili národné povstanie v nadiktovanej forme,
– ako najvyšší veliteľ Domobrany vydal 14. 3. 1945 rozkaz príslušníkom Domobrany, v ktorom ich vyzval do boja proti Červenej armáde a lživými údajmi hanobil slovenských povstalcov,
– na jar 1945 spolu s inými sa dohodol vyvíjať u zahraničných vojenských a politických činiteľov úsilie o zachovanie či obnovenie Slovenského štátu, čo i prevádzal po úteku zo Slovenska až do 23. 5. 1945,

D Dr. Jozef Tiso spolu s inými hneď po nastolení autonómie, ale najmä po 14. 3. 1939 pomocou všetkých orgánov svojho totalitného režimu a nacistických nemeckých organizácií perzekvoval a terorizoval všetkých odporcov svojho režimu, najmä tým, že:

– po 14. 3. 1939 nariadil, prípadne schvaľoval, že HG svojmocne a bezprávne odnímala sťahujúcim sa osobám českej národnosti cenné veci, skvosty a peniaze,
– spolupôsobil pri vydaní nariadenia s mocou zákona č. 200/40 Sl. z., na základe ktorého bolo niekoľko desiatok štátnych zamestnancov a penzistov slovenskej národnosti, ale československej orientácie, ukrátených citeľne v ich platoch,
– od konca októbra 1938 v tlači, rozhlase, prejavmi na zhromaždeniach a iným spôsobom popudzoval k nenávisti a nepriateľským činom proti Židom a už po vymedzení pojmu Žida na podklade konfesionálnom, nariadením č. 63/1939 S!, z. a celým radom ďalších nariadení vyradil Židov z verejného života a hospodárstva, obmedzil ich osobnú slobodu, majetok a príjmy,
– po salzburských poradách niektorí vládni činitelia na základe ústavného zákona č. 210/1940 SI. z. nariadením z 9. 9. 1941 č. 198/1941 SI. z. (židovský kódex) vyradili Židov úplne z hospodárskeho a sociálneho života, zbavili ich ľudských práv a majetku a neskoršie v r. 1941 a začiatkom 1942 nariadili zriadiť pre Židov koncentračné tábory v Seredi, Novákoch a inde, s čím všetkým dr. Tiso súhlasil, pričom mu bolo vyhradené právo udeľovať výnimky a toto právo ľubovoľne používal,
– koncom februára a začiatkom marca 1942 so súhlasom dr. Tisu, na podklade dohody dr. Tuku s nemeckým vyslancom v Bratislave o deportácii Židov bolo nariadené ministerstvom vnútra pripraviť a previesť nútené vysťahovanie Židov zo Slovenska na územie Nemcami obsadené a takto podľa vopred vypracovaného plánu od 3. 4. 1942 do 18. 5. 1942 bolo vysťahovaných 38 169 Židov bez akéhokoľvek zákonného podkladu, od 18. 5. 1942 do 20. 10. 1942 na základe ústav, zák. č. 68/42 SI. z., podľa ktorého vysťahovaní Židia strácali štátne občianstvo a všetok majetok bez nadobudnutia nového štátneho občianstva a bez akejkoľvek náhrady za odňatý majetok, bolo vysťahovaných ďalších 19 668 Židov, takže celkom bolo vyvezených spolu 57 837 Židov, z ktorých sa vrátilo len niekoľko sto ľudí a ostatní zahynuli,
– dr. Tiso spolu s inými súhlasil s tým, aby podľa dohody dr. Tuku s nemeckými úradmi z februára 1942 sa vyplatilo Nemeckej ríši za každého deportovaného Žida 500 RM, ktorým titulom dal Slovenský štát Nemeckej ríši zálohou poukázať 100 miliónov Ks,
– začiatkom roku 1944 na základe verbálnej nóty nemeckého vyslanectva v Bratislave zo 6. 10.1943 dr. Tiso spoločne s inými spolupáchateľmi sa dohodol so zástupcami nacistického Nemecka proti ustanoveniam Haagskych konvencií, že uprchlí vojnoví zajatci z koncentračných táborov a zajateckých táborov z Nemecka a Nemcami obsadených území, dopadnutí na Slovensku, budú odovzdaní nemeckým pohraničným policajným úradom, hoci vedel, že týmto sú zajatci vydaní istej smrti,
– v lete 1943 dr. Tiso spoločne s inými zariadil, aby osoby ukrajinskej národnosti, ktoré utiekli z Nemecka, kam boli odvlečené a boli chytené na Slovensku, boli odovzdané nemeckým pohraničným policajným úradom, na základe čoho UŠB vydala 7. 6. 1943 v tomto zmysle príkaz pre slovenské úrady,
– dr. Tiso spolu s inými spolupôsobil pri vydaní a prevádzaní vi. nár. č. 32/1939 SI. z. a zriadil od 1. 1. 1940 Ústredňu štátnej bezpečnosti (ÚŠB) a na základe tohto nariadenia a pomocou tohto orgánu zaistili a uväznili, alebo dali uväzniť asi 3000 odporcov režimu na ľubovoľný čas v koncentračnom tábore v Ilave, alebo v policajných väzniciach bez akéhokoľvek vypočutia, bez možnosti obrany, bez dôkazu viny, púhym administratívnym opatrením a trpel, aby najmä príslušníci komunistických a protifašistických organizácií pri vyšetrovaní boli trýznení, usmrcovaní, resp. mučením dohnaní k sebevraždám,
– dr. Tiso súhlasil spolu s inými ešte pred Slovenským národným povstaním, aby nemecká tajná štátna polícia (gestapo) a nemecká bezpečnostná služba (SD) spolupracovali s ÚŠB aj na Slovensku, v dôsledku čoho gestapo a SD mnoho osôb, medzi inými i slovenských štátnych občanov zatýkali, týrali a niektorých z nich odviezli za hranice štátu,
– dr. Tiso na jeseň 1944 za povstania a po dobytí povstaleckých krajov dal príkaz HG, HM, POHG, POŽ a Domobrane, aby oddiely týchto formácií pomáhali nemeckej armáde a iným vojenským nemeckým a bezpečnostným jednotkám chytať účastníkov odboja a ich pomocníkov a aby s tým cieľom podnikali aj samostatné akcie, a tak gardisti chytené podozrivé osoby väznili, týrali, usmrcovali a odovzdávali Nemcom - za ich spolupráce bolo takto zavraždených a pochovaných v masových hroboch a inak asi 4316 ľudí a odvlečených do koncentračných táborov v Nemecku spolu asi 30 000 ľudí, kde z nich veľmi značný počet zahynul,
– v tom istom čase dr. Tiso, hoci prijíma úradné hlásenia aj súkromné správy o tom, že nemecké okupačné armády za pomoci členov HG a Domobrany vypaľujú niektoré slovenské dediny, tieto výčiny trpel a schvaľoval,
teda obžalovaný dr. Jozef Tiso

ad A I, II, III ako člen vlády, Slovenského snemu a exponovaný politický činiteľ a exponovaný príslušník fašistických organizácií pričinil sa o rozbitie ČSR, odstránenie jej demokratického poriadku a o zavedenie fašistického režimu, menovite za tým účelom iniciatívne a exponované pôsobil k 6. októbru 1938 a 14. marcu 1939 a priamym vyjednávaním a iným spôsobom prispel k utvoreniu Slovenského štátu pod ochranou Nemecka,

ad B I, II, III ako člen slovenskej vlády a Slovenského snemu a exponovaný politický činiteľ a exponovaný príslušník slovenských fašistických organizácií pričinil sa o odstránenie demokratického poriadku ČSR a zavedenie fašistického režimu, podporil v značnej miere vojenské, politické a hospodárske záujmy nacistického Nemecka a horthyovského Maďarska, spôsobil škodu vojnovému úsiliu ZSSR a Spojencov, spôsobil škodu slovenskému národu, domácim, demokratickým a protifašistickým organizáciám a skupinám vedúcim boj za slobodu, pričinil sa o vypovedanie a vedenie vojny proti ZSSR a Spojencom, bral na nich významnú účasť, činnosť a idey fašistických okupantov a domácich zradcov verejne propagoval, obhajoval a schvaľoval, verejne hanobil ZSSR a Spojencov a ich štátne zriadenie a armády,

ad C akýmkoľvek spôsobom maril boj slovenského národa proti zradcom a okupantom za slobodu a za obnovenie ČSR, najmä maril prípravy národného povstania a účasť vojenských jednotiek v ňom, zúčastnil sa na úsilí fašistických okupantov a domácich zradcov v úmysle potlačiť Slovenské národné povstanie a znemožniť partizánsky boj, spolupôsobil pri prenasledovaní účastníkov povstania a partizánskeho boja, aj inak pomáhal okupačným vojskám a orgánom a takúto zradcovskú činnosť propagoval, verejne obhajoval a schvaľoval, pričom vystupoval ako exponovaný politický činiteľ a exponovaný príslušník fašistických organizácií,

ad D ako člen slovenskej vlády, Slovenského snemu, exponovaný politický činiteľ a exponovaný príslušník slov. fašistických organizácií spôsobil škodu slovenskému národu, domácim demokratickým a protifašistickým organizáciám a skupinám vedúcim boj za slobodu, nariadil, organizoval a horlivo vykonával perzekúcie demokratických a protifašistických osôb a organizácií pre ich politickú činnosť, spôsobil iným protiprávne ujmy pre rasovú, národnú, náboženskú a politickú príslušnosť a pre protifašistické presvedčenie, činnosť kolaborantov verejne propagoval, okrem toho napomáhal činnosť fašistických okupantov a s nimi spolupracoval s úmyslom napomáhať nemecké vedenie vojny, spolupôsobil pri prenasledovaní účastníkov povstania a partizánskeho boja a aj inak pomáhal okupačným vojskám a orgánom.

Uvedenými činmi spáchal:

ad A I, II, III trestný čin domácej zrady podľa § 2 písm. a) nar. č. 33/1945 Zb. SNR v znení vyhl. č. 58/1946 Zb. n. SNR, ad B I, II, III trestný čin domácej zrady podľa § 2 písm. a) až d) nar. č. 33/1945 Zb. SNR v znení vyhl. č. 58/1946 Zb. n. SNR, ad C trestný čin zrady na povstaní podľa § 4 písm. a), b), c) nar. 33/45 Zb. n. SNR v znení vyhl. č. 58/46 Zb. n. SNR a trestný čin domácej zrady podľa § 2 písm. d) cit. nar., ad D trestný čin domácej zrady podľa § 2 písm. b) cit. nar., trestný čin kolaborantsva podľa § 3 písm. a), b), e) cit. nar. a trestný čin zrady na povstaní podľa § 4 písm. b) cit. nar., a to za priťažujúcich okolností.

Národný súd preto odsudzuje obžalovaného dr. Jozefa Tisu na základe §§ 2, 3 sadzba 2 a § 4 nar. 33/1945 Zb. n. SNR v znení vyhl. č. 58/46 Zb. n. SNR na

t r e s t   s m r t i   p o v r a z o m

ako hlavný trest a podľa § 7 cit. nar., §§ 70 odst. 1 a 71 vyk. nar. č. 55/1945 Zb. n. SNR na stratu občianskych práv a podľa § 8 odst. 2 nar. č. 33/1945 Zb. n. SNR v znení vyhl. č. 58/1946 Zb. n. SNR a §74 vyk. nar. č. 55/1945 Zb. n. SNR na konfiškáciu celého majetku obžalovaného, ako na vedľajšie tresty.

[Odôvodnenie rozsudku][2]

Národný súd v Bratislave
15. 4. 1947

Dr. Igor Daxner v. r. predseda Národného súdu

Ľudovít Benada v. r.
Ján Demian v. r.
Štefan Gažík v. r.
Štefan Ondruš v. r.
Pavel Polák v. r.
Šimon Struhárik v. r.
prísediaci

Zdroj a poznámkový aparát

[upraviť]

Citované podľa

[upraviť]

Poznámky

[upraviť]
  1. Celý rozsudok má 233 strojom písaných strán. Tu uvedený je skrátený výpis z rozsudku.
  2. Zdôvodnenie rozsudku je obšírne natoľko, že celý rozsudok so zdôvodnením činí 223 strán.