Rozkaz Stavky vrchného hlavného veliteľstva Červenej armády č. 270 z 16. augusta 1941

Zo stránky Wikizdroje
Prejsť na navigáciu Prejsť na vyhľadávanie

Rozkaz č. 270 Stavky vrchného hlavného veliteľstva Červenej armády[upraviť]

16. augusta 1941

Nie len naši priatelia, ale aj naši nepriatelia sú nútení priznať, že v našej oslobodzovacej vojne s nemecko-fašistickými votrelcami, sa jednotky Červenej armády, prevažná väčšina ich veliteľov a komisárov správa bezchybne, odvážne a niekedy doslova hrdinsky. Dokonca aj tie jednotky, ktoré sa náhodou odtrhli od armády a dostali sa do obkľúčenia, si zachovali nezlomného ducha a odvahu, nevzdávajú sa, pokúšajú sa spôsobiť nepriateľovi čo najväčšie škody a uniknúť z obkľúčenia. Je známe, že niektoré jednotky našej armády, po tom čo sa dostali do obkľúčenia nepriateľom, použili všetky možnosti na to, aby spôsobili nepriateľovi čo najväčšie straty a vyšli z obkľúčenia.

Zástupca veliteľa vojsk Západného frontu genarál-plukovník Boldin, ktorý sa nachádzal v oblasti 10. armády okolo Belostoku, obkľúčenej nemecko-fašistickými vojskami, zorganizoval a zostavil z jednotiek Červenej armády, ktoré zostali v nepriateľskom tyle, oddiely, ktoré v priebehu 45 dní bojovali v tyle nepriateľa a prebili sa k hlavným silám Západného frontu. Zničili štáby dvoch nemeckých plukov, 26 tankov, 1049 osobných, nákladných a štábnych vozidiel, 147 motocyklov, 5 batérií delostrelectva, 4 mínomety, 48 guľometov, 8 ľahkých guľometov, 1 lietadlo na letisku a sklad leteckých bômb. Viac než tisíc nemeckých vojakov a dôstojníkov bolo zabitých. 11. augusta generál-plukovník Boldin udrel na Nemcov z tyla, prelomil nemecký front a spojil sa s našimi vojskami, vyviedol z obkľúčenia 1654 ozbrojených vojakov a veliteľov, z ktorých bolo 103 ranených. Komisár 8. mechanizovaného zboru brigádny komisár Popeľ a veliteľ 406. streleckého pluku plukovník Novikov bojom vyviedli z obkľúčenia 1778 ozbrojených ľudí. V priebehu ťažkých bojov s Nemcami jednotka Novikova-Popeľa prešla 650 kilometrov a spôsobila nepriateľovi veľké straty.

Veliteľ 3. armády, generál-plukovník Kuznecov a člen vojenského sovietu armádny komisár 2. triedy Birjukov v bojoch vyviedli z obkľúčenia 498 ozbrojených vojakov a veliteľov jednotiek 3. armády, organizovali únik 108. a 64. streleckej divízie z obkľúčenia.

Všetky tieto aj ďalšie podobné fakty svedčia o vytrvalosti našich jednotiek, vysokej morálke našich vojakov, veliteľov a komisárov. Ale nemôžeme ignorovať to, že sa za poslednú dobu bolo niekoľko prípadov hanebného vzdania sa nepriateľovi. Niekoľkí generáli tak dali zlý príklad našim vojskám.

Veliaci 28. armáde, generál-poručík Kačalov, nachádzajúci sa spoločne so štábom skupiny vojsk v obkľúčení, prejavil zbabelosť a vzdal sa do zajatia nemeckým fašistom. Štáb Kočalovovej skupiny sa z obkľúčenia dostal, z obkľúčenia sa dostali aj jednotky Kočalovovej skupiny, ale generál-poručík Kačalov uprednostnil odchod do zajatia, uprednostnil dezerciu k nepriateľovi. Generál-poručík Ponedelin, veliaci 12. armáde, sa dostal do obkľúčenia protivníka, napriek tomu, že mal dobrú možnosť prebiť sa k svojim, tak ako to urobila prevažná väčšina jednotiek jeho armády, neprejavil potrebnú vytrvalosť a vôľu zvíťaziť, podľahol panike, zbabelo sa vzdal do nepriateľského zajatia, dezertoval k nepriateľovi, spáchal tak zločin voči Vlasti, ako narušiteľ vojenskej prísahy.

Veliteľ 13. streleckého zboru, generál-major Kirillov, ktorý sa ocitol v obkľúčení nemecko-fašistických vojsk, namiesto toho aby plnil svoju povinnosť voči Vlasti, organizovať vytrvalý odpor a vyvedenie zverených vojsk z protivníkovho z obkľúčenia, dezertoval z bojiska a vzdal sa nepriateľovi do zajatia. V dôsledku toho boli jednotky 13. streleckého zboru rozbité a niektoré sa vzdali nepriateľovi bez vážneho odporu.

Je dôležité poznamenať, že vo všetkých spomenutých prípadoch odchodu do nepriateľského zajatia členovia vojenských sovietov armád, velitelia, politickí aj špeciálni pracovníci nachádzajúci sa v obkľúčení prejavili neprípustnú bezmocnosť, zahanbujúcu zbabelosť a nepokúsili sa ani zabrániť zbabelému Kačalovovi, Ponedelinovi, Kirillovovi vzdať sa do nepriateľského zajatia.

Tieto hanebné prípady odchodu do zajatia sú nášmu zaprisahanému nepriateľovi svedectvom, že v radoch Červenej armády, vytrvalo a obetavo brániacej svoju Sovietsku Vlasť od podlých útočníkov, sú slabé, porazenecké a zbabelé elementy. Tieto zbabelé elementy sa nevyskytujú len medzi vojakmi, ale nachádzajú sa aj vo veliteľskom zbore. Ako je známe, niektorí velitelia a politickí pracovníci nie len že nie sú vojakom príkladom odvahy, vytrvalosti a lásky k Vlasti ale naopak sa skrývajú v zákopoch, zašívajú sa v kanceláriách a nesledujú bojisko, pri prvých ťažkostiach v boji ustupujú pred nepriateľom, strhávajú zo seba označenia hodnosti a dezertujú z bojového poľa.

Možno trpieť v radoch Červenej armády zbabelcov, dezertujúcich k nepriateľovi a vzdávajúcich sa do zajatia, alebo takých porazeneckých veliacich, ktorí pri prvých ťažkostiach na fronte zo seba strhávajú označenia hodnosti a utekajú do tyla? Nie, nemožno! Ak sa im ponechá voľná ruka, títo zbabelci a dezertéri v krátkej dobe rozložia našu armádu a zahubia našu Vlasť. Zbabelcov a dezertérov je potrebné ničiť.

Možno označiť za veliteľov plukov takých veliacich, ktorí sa počas boja skrývajú v zákopoch, nevidia bojisko, nepozorujú priebeh boja v poli, ale aj tak sa považujú za veliteľov plukov a práporov? Nie, nemožno! Nie sú to velitelia plukov ani práporov, ale samozvanci. Ak to takýmto samozvancom umožníme, tak v krátkej dobe zmenia našu armádu na veľkú kanceláriu. Takýchto samozvancov je nutné okamžite odvolať z postov, degradovať ich, preradiť k vojakom a v prípade potreby zastreliť na mieste, nahradiť ich odvážnymi a udatnými ľuďmi z radov nižšieho veliteľského zboru alebo vojakov.

Prikazuje sa:

1. Veliteľov a politických pracovníkov, ktorí počas boja zo seba strhli označenie hodnosti a dezertovali do tyla alebo sa vzdali nepriateľovi, považovať za nenapraviteľných dezertérov, rodiny ktorých budú zatknuté ako rodiny dezertérov, ktorí porušili prísahu a zapredali svoju Vlasť.

Poveriť všetkých vyšších veliteľov a komisárov aby podobných dezertérov z veliteľského zboru zastrelili na mieste.

2. Jednotkám a oddielom, ktoré sa dostali do obkľúčenia nepriateľom, samostatne bojovať do poslednej možnosti, brať so sebou materiálne vybavenie a prebíjať sa k svojim cez tylo nepriateľských vojsk, porážajúc fašistických psov. Prinútiť každého vojaka, nehľadiac na jeho hodnosť, aby vyžadoval od svojich veliteľov, ak sa jeho jednotka nachádza v obkľúčení, bojovať do poslednej možnosti, aby sa jednotka prebila k svojim, ak sa taký veliaci alebo jednotka vojakov namiesto organizácie odporu nepriateľovi uprednostní zajatie – zlikvidovať ich všetkými spôsobmi, ako pozemnými tak aj leteckými, rodiny tých vojakov, ktorí sa vzdali, pozbaviť štátnej podpory a pomoci.

3. Poveriť veliteľov a komisárov divízií odvolať z postov veliteľov práporov a plukov, ktorí sa počas boja skrývajú v zákopoch a boja sa veliť jednotkám v priebehu bitky na bojisku, degradovať ich ako samozvancov, preradiť k mužstvu a v prípade nutnosti zastreliť na mieste, nahradiť ich odvážnymi a udatnými ľuďmi z radov nižšieho veliteľského zboru alebo schopných vojakov.

Rozkaz prečítať vo všetkých rotách, eskadrách, batériách, perutiach, oddieloch a štáboch.

Stavka vrchného hlavného veliteľstva Červenej armády:

J. Stalin

Zást. predsedu štátneho výboru obrany

V. Molotov

Maršal Sovietskeho zväzu S. Buďonnyj

Maršal Sovietskeho zväzu K. Vorošilov

Maršal Sovietskeho zväzu S. Timošenko

Zdroj a licencia[upraviť]

  • Приказ № 270 Ставки Верховного Главного Командования Красной Армии (ruský originál) Dostupné online
  • Autori slovenskej verzie: Ondrej Pelech, Elena Pelechová
  • Licencia: Creative Commons Attribution/Share-Alike License 4.0

Iné projekty[upraviť]