Prejav vo viedenskom rozhlase 10. marca 1939 (Ferdinand Ďurčanský)

Z Wikizdroje
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Údaje o texte
Titulok Prejav vo viedenskom rozhlase 10. marca 1939 (Ferdinand Ďurčanský)
Autor Ferdinand Ďurčanský
Zdroj Karol Sidor, Takto vznikol Slovenský štát, vyd. Odkaz, Bratislava, 1991, str. 102-105
Licencia PD SK

Slováci, Slovenky, Hlinkova garda!

Len máloktorí z nás mysleli, že dospejeme tak rýchlo tam, kde sa teraz nachodíme. Nie je to tak dávno, že zaslepujúca politika vedúcich mužov českého národa priviedla na okraj katastrofy nielen českých, ale i slovenských ľudí. Každý z nás si myslel, že český národ poučený takýmito chybami — všetkému sa vyhne, čo ohrozilo nielen existenciu republiky, ale aj jeho samostatný život.

V skutočnosti sme sa mýlili. Český národ a jeho vodcovia nič nezabudli z dejín a nič sa nepoučili z udalostí. Naopak, vytrvale pripravovali sa na to, aby nás, náš slovenský ľud, olúpili o jeho práva, ktoré sme si vybojovali strádaním a dvadsaťročným utrpením. Česi hľadali k tomu príležitosť už od októbrových dní. Je síce pravda, že niečo podobného nebolo by im prišlo na rozum, keby neboli v našom ľude niektoré pochybné a zradcovské elementy, druhu Teplanského, ktoré nič neočakávali tak náruživo, ako to, aby moc prešla výlučne od ich rúk, ako to bolo aj doteraz. Praha našla ľudí, ktorým viacej záležalo na úsmevoch ako na slobode a právach, na životných podmienkach slovenského národa. Slovenská vláda sa dopustila od októbrových dni iba jednej chyby: Nepokračovala s takou rozhodnosťou a takou tvrďosťou, akoby sa to bolo patrilo. Čo sa však nestalo, určite sa stane a musí sa stať zajtra alebo o niekoľko dní. Pochybné existencie, ktoré zo všetkého robia obchod, hľadajú všade len a len svoje osobné záujmy, musia raz navždy zmiznúť z povrchu Slovenska. Už bolo dosť toho, aby nad Slovákmi panovali ľudia, ktorí duchovne nemali nič spoločné so slovenským životom. V budúcnosti nesmie tomu tak byť. My zákonití vodcovia slovenského ľudu, boli sme aj v tomto prípade, ako tak často v minulosti, iba zahriaknutí. Praha vždy všetko urobila za naším chrbtom a proti nám. Pri tvorení zákona o autonómii slovenského územia a aj neskoršie využila príležitosť, aby dokázala, že slovenský ľud bez Prahy nemôže nič podniknúť, ani žiť. Pri každom kroku robila ťažkosti. Úpine nenápadne usilovala sa urobiť autonómiu neskutočnou a neviditeľnou. Mužovia slovenskej vlády, ktorí nemali žiadne zadné myšlienky, urobili všetko, čo bolo možné, aby takéto pokusy narazili na odpor, aby sa minuli účinku. A to sa nám poďarilo. Pravďa, pražskí ľudia poďnikli všetko možné, aby slovenská vláda ukázala sa byť pred slovenskou verejnosťou neschopnou. A pokúsili sa to dosiahnuť tým, že zastavili Národnej banke všetky úvery, ktoré bez ťažkostí sa dali pražskej vláde k dispozícii na krytie bežných výdavkov prechodnej povahy. Praha chcela nás takto prinútiť na kolená. Keď slovenská vláda pochopila toto jednanie a neprejavila ochotu upustiť zo svojich práv a keď chcela jednať tak, ako to vyžaďovali záujmy slovenského ľudu, keď vláda ministerského predsedu Tisu vyhlásila, že slovenské národné záujmy sú merítkom pre jej jednanie a pre každú činnosť jej smerodatných vodcov, Praha jasne poznala, že svoje plány neuskutoční. Prelo sa rozhoďla našu vládu odstrániť, lepšie rečeno onú vládu, ktorá stála v ceste jej vládnych chútiek. Z počiatku Praha mala úspech. Našli sa ľudia, ktorí z obavy alebo z vypočítavosti boli ochotní jednať proti tomu, čo každému Slovákovi je sväté, drahé a veľmi cenné, čo je hodné toho, aby obetoval aj život. V každom národe sa nájdu i slabí ľudia, bojazliví jednotlivci a vypočítavé osoby a tak sa našli takíto aj medzi nami Slovákmi. Našli sa ľudia, ktorí na spôsob Teplanského zradili svoj ľud, ktori vedome hovorili nepravdu, ktorí sa schovali, lebo mali nečisté svedomie. Pravda, slovenský ľud už vyúčtoval s týmito ľuďmi. Nemôže týmto mužom viacej veriť a nebude ani viacej im dôverovať. Konečne pozná ich Z vlastnej skúsenosti a preto nebude váhať dať im to na vedomie takým spôsobom, ako sa stalo s ministrom Tepíanským, že na jednom zhromaždení všetci jeho poslucháči mali na sebe obrátené kabáty. Predvídali, že tento chameleón nie je vstave držať sa línie, ktorú jernu určil národ a že on túto neustále bude meniť tak, ako to jeho osobné záujmy vyžadujú.

Pokračovanie pražskej vlády je úplne nezákonné. Pražská vláda využila iba situáciu, že v jej rukách je vojenská moc, že českí dôstojníci sú na čele slovenskej armády, že sme bolí tak ľahkoverní, že sme na zodpovedných miestach ponechali Čechov a pochybné existencie slovenskej krvi, ktorí nezniesli, aby na Slovensku Slovák bol pánom, aby na Slovensku prestala cudzovláda, aby museli žiť z práce a nie z rôznych fondov a prémií, vyplácaných za zradu slovenského národa. Pokračovanie pražskej vlády je nezákonné, lebo nemá nijakú oporu v ústavnom zákone. Podľa ústavného zákona o autonómii Slovenska menuje prezident republiky vládu na návrh predsedu snemu slovenskej krajiny. Vláda môže byť pozbavená svojho úradu len vtedy, keď Krajinský snem slovenský vyslovil jej nedôveru, alebo vláda podá demisiu. Ani jeden z uvedených prípadov sa nesplnil a preto nikto nebol oprávnený vládu Slovenska pozbaviť jej funkcie, ju zosadiť a práve tak nebol nikto oprávnený na miesto tejto vo skutočnosti nezosadenej vlády vymenovať novú vládu. Keď prezident oproti týmto jasným ustanoveniam doterajšiu vládu zosadil a novú vládu vymenoval, tak jednal nezákonne a v protive so svojou prísahou, ktorú zložil pri svojej voľbe. A tak má slovenský národ nový doklad toho, že český národ, poťažne jeho vodcovia, nepridržiavajú sa daného slova a nemôžu splniť daný prísľub.

Následok toho nezákonného postupu pražskej vlády je, že Tisová vláda ďalej právne jestvuje a že je oprávnená vykonávať svoju moc. Ja ako jej člen viem, že v skutočnosti nieje to v plnej miere možné. V plnej miere preto nieje to možné, lebo česká armáda jednoducho uskutočnila na Slovensku suchou cestou diktatúru za pomoci Teplanského. To, čo generáli, ktorí sa tešia zrejme z jasných skutkov, robia, aby nemuseli dokazovať svoje vojenské schopnosti, prekračuje všetky hranice ústavy. Nie je predsa možné - takého generála by bolo treba postaviť pred vojenský súd - aby generál Homola vyhlásil na Slovensku stanné právo len z toho dôvodu, lebo túži po dobrodružstvách a že sa to hodí do krámu pražskej vlády.

V Prahe si musia uvedomiť, že tie časy už pominuli, keď bolo možné vládnuť takým spôsobom, ako sa to dnes prejavuje: zosadiť v noci ministrov, v noci zatýkať ľudí a pozavierať Tuku a Macha, ktorí požívajú dôveru slovenského ľudu, obsadiť úrady policajného riaditeľa a veliteľa žandárstva zaistiť, obsadiť všetky budovy vojskom a rozhlasové vysielanie usporiadať v rámci novej humoristickej vlády Teplanského. Tieto Časy pominuli a to navždy. Dôkazom toho, že nijaký národ na svete nemožno umlčať, spočíva aj v tom, že ja tu vo Viedni pristupujem pred mikrofón týmito slovami: som si vedomý, že som zákonným zástupcom slovenského ľudu, že miesto, ktoré zastupujem, nastúpil som z jeho vôle a každého ubezpečujem, že nik sa nesmie vo mne sklamať a ani sa nesklame.

Slováci, Slovenky!

Každý zostane na svojom mieste. Neverte správam a úradným hláseniam, vysielaným z Prahy a z Bratislavy. To sú zlomyseľné fantómy, postrádajúce každý právny podklad. Nenechajte sa viesť za nos! Postavte sa na odpor tam, kde je treba. Čo je ale hlavné: nech Hlinková garda prevedie nástup v obciach, mestách a dedinách. Takto zoskupená Hlinková garda nech postupne preberie moc. Pritom nech Hlinková garda sa postará o to, aby na celej čiare všade vládol bezpodmienečný pokoj, poriadok a disciplína. Ktokoľvek sa vzoprie proti prevedeniu tohto rozkazu a ho neprevedie, je škodcom slovenského národa. Praha zneužila svoju moc, musíme z vlastnej sily prevziať moc do vlastných rúk. V tomto smere sme všetci Slováci jednotní. Moc na Slovensku patrí do slovenských rúk. Vojak, policajný úradník, keď je Slovák, nech sa postaví do služieb obrany slovenských práv, do služby zákonitej slovenskej vlády, do služby práva, spravodlivosti a poriadku. Títo vojaci, policajti a žandári nech sa označia gardistickou páskou, aby bolo jasné, že vykonávajú službu v duchu gardy, ako to chcel Hlinka a ako to prikazuje veliteľstvo Hlinkovej gardy. Nech nikto neotáľa, nech sa nikto nerozpakuje, ale nech každý splní svoju úlohu na svojom mieste. Pritom musí sa zachovať poriadok a musí sa konať služba, od ktorej závisí normálny chod života. To prikazuje záujem slovenského národa. Rozkazy Čechov a zradcov okolo Teplanského, ich rozkazy a opatrenia vás už nezaväzujú, lebo je jasné, že Česi nesledujú iné, ako zabezpečenie svojich vlastných záujmov na účet našej vlastnej prítomnosti a budúcnosti.

Organizované jednotky Hlinkovej gardy tých obcí, ktoré ležia blízo hranice, nech obsadia hranice, aby sme boli bezpodmienečnými pánmi nášho Slovenska. Nech je každý na svojom mieste. Nech každý vyčká moje rozkazy, ktoré dávam ako zákonitý zástupca slovenskej vlády, lebo ostatným je a ešte na niekoľko dni aj bude nemožné, aby prejavili slovenskému národu svoje pravé, neovplyvnené mienky. Moje rozkazy ohľadne činnosti Gardy sa majú rovnako súrne previesť a splniť, lebo som zborovým veliteľom tejto inštitúcie slovenského národa a vyšší vodcovia nemajú dnes tú možnosť, aby dávali rozkazy také, aké by chceli v záujme slovenského ľudu.

Našim nepriateľom a Čechom, ako aj zradcovským Slovákom pripomínam, že každý pokus proti terajšej zákonitej vláde, ktorej som i ja členom, každý čin, ktorý sa pácha vo spojení s Prahou, už po niekoľkých dňoch bude prísne potrestaný. Prechodné dni prejdú a ubezpečujem vás, že vydobyjeme plné víťazstvo slovenského národa a zabezpečenie jeho práv tak, ako to mal na mysli výkonný výbor Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, ktorý snemoval v Žiline 6. októbra.

Slováci, Slovenky!

Nech každý stojí na svojom mieste! Nech Hlinková garda strhne na seba moc v každej obci a v každom meste, kde táto moc nie je v spoľahlivých slovenských rukách. Starajte sa o udržanie poriadku za pomoci tých slovenských policajtov, žandárov a vojakov, ktorí sa k vám prihlásia a vy Česi a čechoslováci ustúpte dobrovoľne, ak nechcete vás a váš ľud' priviesť ďo nešťastia.

Slováci, Slovenky!

Volám vás všetkých do boja za slobodu slovenského národa, za lepšiu budúcnosť a za spoluprácu s veľkým a priateľsky zmýšľajúcim nemeckým národom.

Na stráž!