Myšlienka trápi jedna ma…

Údaje o texte
Titulok	Myšlienka trápi jedna ma…
Autor	Pavol Országh Hviezdoslav
Zdroj	visegradliterature
Licencia	PD old 70

Myšlienka trápi jedna ma:
mat umrieť medzi duchnama
v posteli, tíško zvädnúť kvietkom, hmyz
do nehož tajmo zatína svoj hryz;
jak svieca stráviť sa, stlieť pomaly,
juž v pustej, prázdnej izbe nechali.
Nie takúto smrť daj mi, oj,
nie takú smrť daj, Bože môj!
Nech stromom som, nímž pára blesku sila,
či víchrica čo z gruntu vytruštila;
nech skaliskom, čo s vrchu v údol krutý
hrom, zatriasovší nebom-zemou, zrúti...
— Keď národy raz otrokov,
zunujúc jarmo, s túžbou vysokou
tak vyjdú v pole, v tvárach zábron sporý,
prápory v rukách — tiež sťa krýdla zory —,
a s tých to sväté heslo zahovorí:
„Svetosvoboda!“
a toto od východa
po západ zhučí vrava veliká,
a tyranstvo sa s nimi spotýka:
tam buď si môj pád,
kde umriem tak rád,
tam junácke srdce mi z krvi nech stečie.
a perí ston doslov svoj plesný keď rečie,
nech polkne ho ocele štrngotný zvuk,
vresk trúby i hrmotný kanónov hluk,
a cez moju mŕtvolu
nech fučiace paripy hor’-dolu
si strečkujú, erdžajúc k víťazstva sláve,
a tam nech ma nechajú v rozšliaplom stave.
Tam moje kosti nech sú sobrané,
keď pohrebu deň veľký nastane,
kde pri sviatočnej trúchlo-hudbe tichej,
v sprievode zástav, flórom ovitých, hej,
hrdinov v spolný dajú hrob, ichž čata
ti v obeť padla všesvoboda svätá!