Kde deva krem teba, čo vládala by…

Údaje o texte
Titulok	Kde deva krem teba, čo vládala by…
Autor	Pavol Országh Hviezdoslav
Zdroj	visegradliterature
Licencia	PD old 70

Kde deva krem teba, čo vládala by
let duše mojej nasledovať,
a krem mňa kde muž, v tvojho srdca aby
sa vedel hĺbku ponorovať?
Nám svedčí spolu; vzájomne sme boli
my určení si v stvorenia už svit...
Boh spojil naše duše k svojej vôli,
ich človek nemá moci rozlúčiť.

Jak útočia — nech, so sebectva zbrojou
hrdzavou na nás v hneve ľútom;
my odrazíme zľahka úder svojou:
čarovným ľúbosti to prútom.
Je láska najväčší rek v bitiek poli,
aj najčastejšie znala zvíťaziť...
Boh spojil naše duše k svojej vôli,
ich človek nemá moci rozlúčiť.

Až horúco sa ľúbime. Tys’ čistá,
ó, deva, svätice zjav skvelý;
a ja ak v mysli mal som aj škvŕn: zista
v plameňoch mojej lásky stlely.
Zač’ zdusiť chcete sŕdc nám súplápol? I
na oltár sluší taký svetlý kmit...
Boh spojil naše duše k svojej vôli,
ch človek nemá moci rozlúčiť.

Tvoj som, môj anjel krásny, ako že ty
si mojou večne! Spolkovite
poputujeme až, kde žitia méty,
po ružiach, tŕňoch, a keď žitie
preradostíme-prežialime zpoly,
i v hrobe vedno budeme tlieť, hniť...
Boh spojil naše duše k svojej vôli,
ich človek nemá moci rozlúčiť.