Dcérka a mať

Z Wikizdroje
Prejsť na: navigácia, hľadanie

V slzách matička sedela,
často vzdýchlo sa jej,
a malé, útlé dievčatko
vraví mamke svojej:

»Čo kropíš tými slzami
moje žlté vlasy!
Či vari[1] visia nad námi,
mamička, zlé časy?«

Pritisknúc k srdcu vrelému
mať púčok ružový
a ústa k čielku bielému,
dcérušku osloví:

»Otec tvôj nechce z hrobu vstať
z pod zelenej trávy:
a nevie, nevie tvoja mať,
čо svet z teba spraví!

Svet má zbroje, tys bez zbroja,
veľký svet, tys malá:
a nevie, nevie tvoja mať,
komu ťa chovala!«

A slza v očach dievčatka
teší plač materi,
a potecha tečie sladká
z nevinných úst dcery:

»Dobrí sa zlostných nebojá;
čо by sa jich báli?
Bôh má zbroje, svet bez zbroja,
Bôh velký, svet malý!«

Informácie projektu Wikisource[upraviť]

Poznámky[upraviť]

  1. opravdu