Preskočiť na obsah

Protokol z konferencie vo Wannsee

Zo stránky Wikizdroje

Razítko: Tajná ríšska vec!

30 kópii
16. kópia

Protokol z porady

I. Na porade o konečnom riešení židovskej otázky, ktorá sa konala 20. januára 1942 v Berlíne, Am Grossen Vannsee no. 56 – 58 sa zúčastnili:

Gauleiter Dr. Meyer a Reichsamtleiter Dr. Leibbrandt Ríšske ministerstvo pre obsadené Východné územia
Štátny tajomník Dr. Stuckart Ríšske ministerstvo vnútra
Štátny tajomník Neumann Zmocnenec pre Štvorročný plán
Štátny tajomník Dr. Freisler Ríšske ministerstvo spravodlivosti
Štátny tajomník Dr. Bühler Úrad Generálneho Gouvernementu
Štátny podtajomník Dr. Luther Ministerstvo zahraničných vecí
SS-Oberfuehrer Klopfer Ríšske kanclérstvo
Ministerský riaditeľ Kritzinger Ríšske kanclérstvo
SS-Gruppenfuehrer Hofmann Hlavný úrad pre otázky rasy a osídľovania
SS-Gruppenfuehrer Mueller Ríšsky hlavný bezpečnostný úrad (RSHA)
SS-Obersturmbannfuehrer Eichmann
SS-Oberfuehrer Dr. Schoengarth Bezpečnostná polícia a SD v Generálnom Gouvernemente
Náčelník Bezpečnostnej polície a SD v Generálnom Gouvernemente
SS-Sturmbannfuehrer Dr. Lange Bezpečnostná polícia a SD
Veliteľ Bezpečnostnej polície a SD pre Generálny kraj Lotyšsko,

ako zástupca veliteľa bezpečnostnej polície a SD pre Ríšsky komisariát Ostland.

II. Na začiatku oznámil veliteľ Bezpečnostnej polície a SD SS-Obergruppenführer Heydrich, že ho ríšsky maršal menoval zmocnencom pre prípravu konečného riešenia židovskej otázky v Európe a poukázal na to, že táto porada sa zvolala preto, aby sa objasnili základné otázky. Želanie ríšskeho maršala, aby mu bol zaslaný návrh organizačných, vecných a materiálnych otázok so zreteľom na konečné riešenie židovskej otázky v Európe, vyžaduje predbežne spoločné rokovanie všetkých ústredných orgánov, ktoré sú na týchto otázkach bezprostredne zúčastnené, na koordináciu línie. Hlavné vypracovanie konečného riešenia židovskej otázky, bez ohľadu na zemepisné hranice, zostane ústredne sústredené v rukách ríšskeho vodcu SS a veliteľa nemeckej polície (veliteľa Bezpečnostnej polície a SD).

Veliteľ bezpečnostnej polície a SD podal potom krátky prehľad o doteraz vedenom boji proti týmto protivníkom. Základné body tvorí:

a) zatlačenie židov z jednotlivých oblastí života nemeckého národa,
b) zatlačenie židov zo životného priestoru nemeckého národa.

Pri uskutočňovaní tohto úsilia sa ako jediná doterajšia možnosť v riešenia uplatňovalo vo zvýšenej miere a podľa plánu urýchlené vysťahovalectvo židov z územia ríše.

Na príkaz ríšskeho maršala sa zriadila v januári 1939 ríšska ústredňa pre židovské vysťahovalectvo, ktorej vedením bol poverený veliteľ bezpečnostnej polície a SD. Mala predovšetkým za úlohu:

a) urobiť opatrenia na prípravu zosilneného vysťahovania židov,
b) viesť prúd vysťahovalectva,
c) urýchliť vysťahovanie v jednotlivých prípadoch.

Cieľom tohto podujatia bolo legálnym spôsobom vyčistiť nemecký životný priestor od židov.

Nevýhody, ktoré prinášalo takéto zavádzanie vysťahovalectva, boli na všetkých miestach jasné. Bolo však nevyhnutné a je potrebné sa zatiaľ s nimi zmieriť, keďže nebolo iných možností riešenia.

Práce súvisiace s vysťahovalectvom boli v ďalšom období nielen problémom nemeckým, ale i problémom, ktorým sa museli zaoberať úrady cieľových, prípadne prisťahovaleckých krajín.

Finančné ťažkosti, ako zvýšenie predpísaných čiastok peňazí stanovené rôznymi zahraničnými vládami, ktorými sa museli privážajúci sa alebo pristávajúci vykazovať, nedostatok miest na lodiach, ustavičné zostrovanie obmedzovania prisťahovalectva alebo jeho zastavenie, mimoriadne sťažovali úsilie o vysťahovanie. Navzdory týmto ťažkostiam sa od prevzatia moci až do rozhodného dňa 31. októbra 1941 vysťahovalo vcelku asi 537 000 Židov, z toho.

do 30. januára 1933 zo starej ríše ................................... asi 360 000
do 15. marca 1938 z Východnej marky ........................... asi 147 000
do 15. marca 1939 z Protektorátu Čechy a Morava ........ asi 30 000

Vysťahovanie financovali židia, prípadne židovské politické organizácie samy. Aby sme sa vyvarovali toho, že by tu zostali sproletarizovaní židia, postupovalo sa podľa zásady, že zámožní židia musia financovať nemajetných židov; tu sa predpisovala odstupňovane podľa imania príslušná dávka alebo vysťahovalecký poplatok, ktorého sa potom použilo na krytie finančných nákladov, súvisiacich s vysťahovaním nemajetných židov.

Okrem nákladov v ríšskych markách bolo treba i devíz na čiastky, ktorými sa museli vykazovať pri prisťahovaní alebo pristání. Aby sa ušetrila nemecká zásoba devíz, domáce židovské organizácie po-žiadali židovské finančné inštitúcie v zahraničí, aby sa starali o zadováženie potrebných devízových čiastok. Tak poskytli zahraniční židia až do 30. októbra 1941 ako dar vcelku asi 9 500 000 dolárov.

Medzitým zakázal ríšsky vodca SS a veliteľ nemeckej polície Vzhľadom na nebezpečenstvo vysťahovalectva za vojny a vzhľadom na možnosti na Východe vysťahovalectvo židov.

II. Namiesto vysťahovania nastúpila ako. ďalšia možnosť riešenia po príslušnom predbežnom schválení vodcom evakuácia židov na Východ. Na tieto akcie treba pozerať iba ako na núdzové možnosti, ale už teraz sa získavajú tie praktické skúsenosti, ktoré majú veľký význam Vzhľadom na konečné riešenie židovskej otázky v budúcnosti.

Pre toto konečné riešenie židovskej otázky v Európe prichádza do úvahy asi 11 miliónov židov. Číselný stav židov v jednotlivých krajinách je tento:

         Krajina                            Počet
 A. Stará ríša                             131 800
     Východná marka                        43 700
     Východné územia                       420 000
     General Government                    2 284 000
     Bialystok                             400 000
     Protektorát Čechy a Morava            74 200
     Estónsko                              - bez židov -
     Lotyšsko                              3 500
     Litva                                 34 000
     Belgicko                              43 000
     Dánsko                                5 600
     Fracúzsko /  okupované územia         165 000
                  neokupované územia       700 000
     Grécko                                69 600
     Holandsko                             160 800
     Nórsko                                1 300
 
 B. Bulharsko                              48 000
     Anglicko                              330 000
     Fínsko                                2 300
     Írsko                                 4 000
     Taliansko vrátane Sardínie            58 000
     Albánsko                              200
     Chorvátsko                            40 000
     Portugalsko                           3 000
     Rumunsko vrátane Besarábie            342 000
     Švédsko                               8 000
     Švajčiarsko                           18 000
     Srbsko                                10 000
     Slovensko                             88 000
     Španielsko                            6 000
     Turecko (Európska časť)               55 500
     Maďarsko                              742 800
     ZSSR                                  5 000 000
          Ukrajina            		   2 994 684
          Bielorusko
          bez Bialystoku                   446 484

--------------------------------------------------------
                       Celkovo viac ako   11 000 000

Pri uvedených počtoch židov rôznych zahraničných štátov ide iba o židov podľa vyznania, pretože tam čiastočne ešte neexistuje označenie židov podľa rasových zásad. Vyriešenie problému bude v jednotlivých krajinách narážať na určité ťažkosti vzhľadom na - všeobecný postoj a poňatie, najmä v Maďarsku a v Rumunsku. Tak napríklad v Rumunsku si ešte dnes môže žid za peniaze zadovážiť príslušné doklady, ktoré mu potvrdzujú úradne cudziu štátnu príslušnosť.

Vplyv židov na všetkých územiach ZSSR je známy. V európskej časti žije asi 5 miliónov, v ázijskej približne 1/4 milióna židov. Rozdelenie židov usadených v európskej častí ZSSR bolo asi takéto:

    poľnohospodárstvo                                             9,1 %
    robotníci v mestách                                           14,8 %
    obchod                                                        20,0 %
    štátni zamestnanci                                            23,4 %
    slobodné povolania, zdravotníctvo, tlač, divadlo, atď.        32,7 %
    

Po dobu konečného riešenia sa majú židia posielať na práce na Východ, pod príslušným vedením. Práceschopní židia sa privedú do týchto oblastí vo veľkých kolónach, oddelene podľa pohlavia. Budú pracovať na stavbe hradských, pričom ich nepochybne veľká časť zmizne prirobeným úbytkom.

So zvyškom ktorý v každom prípade napokon zostane, bude sa musieť vhodne naložiť, lebo tu bezpochyby pôjde o časť najodolnejšiu, predstavujúcu prirodzený výber, na ktorý treba pri prepustení na slobodu prizerať ako na zárodok nového židovského rozmachu (viď skúsenosti z dejín). Pri praktickom vykonávaní konečného riešenia bude Európa prečesaná od Západu na Východ. Územie ríše včítane Protektorátu Čechy a Morava musí mať prednosť, už len z dôvodov bytových a iných sociálnych a politických potrieb.

Evakuovaní židia sa prevezú vlakom najprv do takzvaných tranzitných get, aby sa odtiaľ odviezli ďalej na Východ. Dôležitým predpokladom pre vykonanie evakuácie vôbec, je, ako vyložil v ďalšom SS-Obergruppenführer Heydrich, presne ustanoviť osoby, ktoré prichádzajú do úvahy.

Nemienime evakuovať židov starších ako 65 rokov; budú poslaní do geta pre starých - ráta sa s Terezínom.

Okrem týchto starých skupín - z počtu asi 280 000 židov, ktorí boli 31. októbra 1941 v Starej ríši a Východnej marke, je asi 30 % nad 65 rokov - budú do židovských get pre starých prijímaní ešte „židia s ťažkými vojnovými zraneniami a židia s vojnovými vyznamenaniami (Železný kríž I. triedy). Týmto vhodným riešením sa naraz vylúčia všetky intervencie.

Počiatok jednotlivých väčších evakuačných akcií bude v značnej miere závisieť od vývinu vojenskej situácie. Pokiaľ ide o spôsob konečného riešenia v európskych krajinách, ktoré máme obsadené alebo ktoré sú pod naším vplyvom, bolo navrhnuté, aby odborníci ministerstva zahraničia, ktorí prichádzajú do úvahy, sa dohovorili - s príslušnými referentmi Bezpečnostnej polície a SD.

Na Slovensku a v Chorvátsku nie je už situácia taká ťažká, pretože tam sa už v tomto smere vyriešili najdôležitejšie základné otázky. I v Rumunsku menovala vláda zmocnenca pre židovskú otázku. Na vyriešenie tejto otázky v Maďarsku je nevyhnutné navrhnúť maďarskej vláde v najbližšej dobe poradcu pre židovskú otázku.

Vzhľadom na to, že sa začalo s prípravou riešenia problému v Taliansku, SS-Obergruppenführer Heydrich pokladá za potrebné spojiť sa v týchto otázkach s veliteľom polície.

V obsadenom i neobsadenom Francúzsku budú židia určení na evakuáciu sústredení pravdepodobne bez veľkých ťažkostí. Štátny podtajomník Luther k tomu pripomenul, že pri dôkladnom riešení tohto problému v niektorých krajinách, ako napríklad v severských krajinách, vzídu ťažkosti a preto sa zatiaľ odporúča ponechať tieto krajiny ešte bokom. Vzhľadom na nepatrný počet židov, ktorí tu prichádzajú do úvahy, neznamená tento odklad i tak nijaké obmedzenie. Zato však ministerstvo zahraničia neráta s nijakými veľkými ťažkosťami v juhovýchodnej a západnej Európe.

SS-Gruppenführer Hofmann hodlá poslať do Maďarská odborníka Hlavného úradu pre otázky rasy a osídľovania na všeobecnú, orientáciu. Tento odborník začne so svojou prácou, až sa veliteľ bezpečnostnej polície a SD rozhodne riešiť tieto veci. Bolo ustanovené menovať tohto odborníka Hlavného úradu pre otázky rasy a osídľovania, ktorý nemá vyvíjať aktívnu činnosť, na prechodný čas bude oficiálne pomocníkom policajného atašé. IV. Základom tejto akcie, ktorá má vyriešiť židovskú otázku, majú byť v istom zmysle norimberské zákony; pritom predpokladom pre definitívne riešenie otázky je aj vyriešenie otázok miešaných manželstiev a miešancov.

Veliteľ bezpečnostnej polície a SD vysvetlil v súvislosti s listom Vedúceho ríšskeho kancelárstva najprv teoreticky tieto body:

1) Ako zaobchádzať s miešancami prvého stupňa.

Miešanci prvého stupňa, z hľadiska konečného riešenia židovskej otázky, sú postavení na roveň židom. Z toho sa vynímajú:

Miešanci prvého stupňa, ktorí uzavreli manželstvo s osobami nemeckej krvi, z ktorého vzišli deti (miešanci druhého stupňa). Títo miešanci druhého stupňa sú v podstate postavení na roveň Nemcom.

Miešanci prvého stupňa, ktorým povolili najvyššie inštancie strany a štátu výnimočne pracovať doteraz na niektorých úsekoch (života). Každý jednotlivý prípad sa musí preskúmať; pritom nie je vylúčené, že rozhodnutie bude znieť v neprospech miešanca.

Predpokladom pre povolenie výnimky musia byť vždy zásadne zásluhy samotného miešanca. Nie teda zásluhy toho z rodičov alebo manželov, ktorý je nemeckej krvi.

Miešanec prvého stupňa, ktorý bude vyňatý z evakuácie, bude sterilizovaný, aby sa zabránilo akémukoľvek potomstvu a aby tým bol miešanecký problém raz navždy odstránený. Sterilizácia je dobrovoľná. Je však podmienkou pre ďalší pobyt v ríši. Sterilizovaný miešanec je v budúcnosti oslobodený od všetkých obmedzujúcich ustanovení, ktorým bol dovtedy podrobený.

2) Ako zaobchádzať s miešancami druhého stupňa.

Miešanci druhého stupňa sa zásadne rátajú medzi osoby nemeckej krvi, s výnimkou tých prípadov, v ktorých sú miešanci druhého stupňa postavení na roveň židom:

a) Miešanec druhého stupňa pochádza zo zmiešaného manželstva, kde sú obe strany miešanci.
b) Rasovo zvlášť nepriaznivý vzhľad miešanca druhého stupňa, podľa ktorého možno usúdiť, že už svojím zovňajškom patrí k židom.
c) Zvlášť zlý policajný a politický posudok miešanca druhého stupňa, z ktorého vyplýva, že sa cíti židom a ako žid sa správa.

Rovnako sa nemajú robiť výnimky, ak žije miešanec druhého stupňa v manželstve s príslušníkom nemeckej krvi.

3) Manželstvo medzi plnými židmi a príslušníkmi nemeckej krvi.

Z prípadu na prípad sa musí rozhodnúť, či židovská strana bude evakuovaná, alebo či vzhľadom na následky, takéhoto opatrenia na príbuzných nemeckej krvi z tohto miešaného manželstva bude prevezená do geta pre starých.

4) Manželstvo medzi miešancani prvého stupňa a príslušníkmi nemeckej krvi:

a) Bezdetné

Ak nevzišli z manželstva nijaké deti, bude miešanec prvého stupňa evakuovaný, prípadne poslaný do geta pre starých. (Rovnaké zaobchádzanie ako pri manželstve medzi plnými židmi a príslušníkmi nemeckej krvi bod 3)

b) S deťmi

Ak vzišli deti z manželstva (miešanci druhého stupňa) a ak budú tieto deti postavené na roveň židom; budú evakuované spolu s miešancom prvého stupňa, prípadne poslané do geta. Ak sú tieto deti postavené na roveň príslušníkom nemeckej krvi (normálne prípady), majú byť z evakuácie vyňaté a rovnako sa z evakuácie vyníma aj ich rodič miešanec prvého stupňa.

5) Manželstvo medzi miešancami prvého stupňa a miešancami druhého stupňa alebo židmi.

Pri týchto manželstvách (vrátane detí), sa bude zaobchádzať so všetkými stranami ako so židmi a preto budú evakuovaní, prípadne poslaní do geta pre starých.

Manželstvo medzi miešancami prvého stupňa a miešancami druhého stupňa. Obaja manželia budú evakuovaní bez ohľadu na to, či majú deti, prípadne budú poslaní do geta pre starých, pretože prípadné deti by vykazovali spravidla rasovo silnejší vplyv židovskej krvi než židovskí miešanci druhého stupňa. SS-Gruppenführer Hofmann zastáva názor, že sa musí v rozsiahlej miere používať sterilizácia, najmä preto, že miešanec, postavený pred voľbu či chce byť evakuovaný alebo sterilizovaný, podrobí sa radšej sterilizácii.

Štátny tajomník dr. Stuckart tvrdí, že s praktickým vykonávaním uvedených možností, ako riešiť otázku miešaných manželstiev a miešancov, bude nekonečne veľa administratívnej práce. V každom prípade sa má však prizerať na biologické skúsenosti. Preto štátny tajomník dr. Stuckart navrhol, aby sa prikročilo k násilnej sterilizácii.

Pre zjednodušenie problému miešancov musí sa ďalej uvažovať o možnostiach, že by napríklad zákonodarca mal pravo rozhodnúť, že „tieto manželstvá sú rozlúčené“.

Pokiaľ ide o otázky, ako bude. pôsobiť evakuácia židov na hospodársky život, štátny tajomník Neumann vysvetlil, že židia, ktorí toho času pracujú vo vojensky dôležitých podnikoch, nebudú evakuovaní, pokým nebudú nahradení.

SS-Obergruppenführer Heydrich poukázal na to, že podľa smerníc o vykonávaní evakuačných akcií, ktoré toho času platia, a ktoré schválil, títo židia i tak nebudú evakuovaní.

Štátny tajomník dr. Bühler prehlásil, že Generálny Gouvernament by uvítal, keby sa tu začalo s konečným riešením tejto otázky v Generálnom Gouvernamente, pretože tu odpadá problém transportu a dôvody pracovného nasadenia by nebránili priebehu tejto akcie. Židia musia byť z priestoru Generálneho Gouvernamentu čo najrýchlejšie odstránení, pretože práve tu je žid ako nositeľ nákaz zvlášť nebezpečný a sústavným čiernym obchodom ustavične rozvracia hospodárstvo krajiny. Okrem toho z 2,5 milióna židov, ktorí približne prichádzajú do úvahy, je väčšina neschopných práce.

Štátny tajomník dr. Bühler ďalej prehlásil, že riešením židovskej otázky v Generálnom Gouvernemente sa má zaoberať veliteľ Bezpečnostnej polície a SD, a že jeho práca je podporovaná úradmi Generálneho Gouvernementu. Vznáša iba prosbu, aby židovská otázka na tomto území bola vyriešená čo najrýchlejšie.

Nazáver sa diskutovalo o rôznych formách riešenia, pričom župný vedúci dr. Meyer, ako i štátny tajomník dr. Bühler zastávali stanovisko, aby sa určité prípravné práce v priebehu konečného riešenia konali priamo v príslušných oblastiach. Pritom sa treba vyhnúť znepokojovaniu obyvateľstva. Prosbou veliteľa Bezpečnostnej polície a SD, aby ho zúčastnení porady náležite podporovali pri práci na riešení otázky sa porada skončila.

Zdroje

[upraviť]
  • Besprechungsprotokoll (nemecký originál), ghwk.de/; Prístup: 18.11.2016; Dostupné online
  • Wannsee Protocol (anglický preklad), en.wikisource.org; Prístup: 18.11.2016; Dostupné online
  • Slovenský preklad: Kolektív autorov, 1961, SS V akcii Dokumenty o zločinoch SS. Naše vojsko, Praha, s 137 - 145

Licencia

[upraviť]
  • Originál dokumentu a jeho anglický preklad je celosvetovo Voľné dielo
  • Slovenský preklad Ondrej Pelech
  • Licencia: Creative Commons Attribution/Share-Alike License 4.0