Vyhlásenia slovenských ekonómov k stanovisku NEZES-u o radikálnej ekonomickej reforme a hospodárskej zvrchovanosti SR z marca 1991
| Údaje o texte | |
|---|---|
| Titulok | Vyhlásenia slovenských ekonómov k stanovisku NEZES-u o radikálnej ekonomickej reforme a hospodárskej zvrchovanosti SR z marca 1991 |
| Licencia |  PD SK
|
Citované podľa: denník Pravda ? marec 1991
NEZES, nezávislé združenie ekonómov Slovenska, predložilo Stanovisko k radikálnej ekonomickej reforme a k hospodárskej zvrchovanosti SR. NEZES neváha s používaním slov asociálny, nekvalifikovaný, nazýva radikálnu reformu veľkým experimentom, ktorý sa zrýchleným tempom približuje k hranici svojej únosnosti. Podľa nezávislého združenia celej Česko-Slovenskej ekonomike hrozí zrútenie následkom klesajúcej výroby, rozvratu vnútorného trhu infláciou, škrtenia rozvojových zdrojov reštriktívnou politikou a rastu zahraničnej zadĺženosti smerujúcej k nežiadúcej závislosti od Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky. Občanom Česko-Sovenska prichodí, podľa tohto stanoviska, prinášať na oltár reformy čoraz väčšie obete. Práve toto tvrdenie, podľa nášho názoru, svedčí o nepochopení filozofie reformy. Občania skutočne prinášajú obete, napokon nik z tzv. reformných ekonómov im nesľuboval nekonfliktnú premenu hospodárstva nasledujúcu hneď po politickom rozhodnutí.
Rovnako zavádzajúce je hmlisté vyjadrenie o nedemokratickosti - voľne citujeme - prevaľovania nákladov, neodbornej transformácie ekonomiky na obyvateľstvo. Reforma má naozaj nemalé náklady. Akokoľvek obrovské by sa nám zdali, budú vždy menšie ako náklady za nereformu. V našom štáte, v oboch republikách, nežije nik iný ako občania. Nik iný tieto náklady niesť nemôže. Uvedomujeme si vždy dosť zmysluplnosť obete? Alebo chceme uveriť, že existuje akási mocná bytosť — štát — ktorý za nás čosi zaplatí, ponesie bremeno? Tento názor, aj keď nie otvorene vyslovený, zásadne odmietame ako prejav populizmu, snahu spútať prirodzenú ľudskú túžbu po slobode.
Uvedomujeme si, že prejavy reformy sú pre mnohých občanov ťaživé, nepríjemné. Ako ekonómovia však opäť zdôrazňujeme, že inej cesty niet, ak nechceme bolesť predlžovať, ak skutočne chceme ekonomiku transformovať. Reštrikcia, liberalizácia, privatizácia a vnútorná vymeniteľnosť meny sú základné piliere reformy. Pokusy ich spochybniť sa vymykajú z rámca reformnej orientácie a nazdávame sa, že sú iba možno dobre mienenou snahou konzervovať v pozmenenej podobe štátny dirigizmus. Vyznávame slobodu a demokraciu aj v ekonomike.
Sociálnosť ekonomiky je zvyčajne prejavom jej sily. Ak sa o čosi podobné začne snažiť hospodárstvo slabé, zviechajúce sa, pripomína to trápne ústenie do asociálnosti v podobe sociálneho rovnostárstva.
Myslíme si, že všeobecné princípy ekonomickej reformy nemajú národný základ. Ekonomické slobody, súkromné vlastníctvo, ceny či vymeniteľnosť meny sú založené nie na právach národných, ale všeľudských, občianskych. Snažiť sa nájsť národný model reformy je pre nás márnosť, nič len márnosť.
Nekonštruktivna kritika všetkého federálneho či českého je nebezpečná nielen preto, že vyvoláva nacionálne vášne a neznášanlivosť, ale aj preto, že odvádza pozornosť od potreby radikálnej ekonomickej reformy. Takéto názory a postoje sa snažia presvedčiť verejnosť, že na riešenie našich závažných ekonomických problémov nám stačí oddeliť sa od českej reformy, od Prahy a zjednotiť sa na pozícii, že všetci sme Slováci. Prístup k ekonomickej reforme na národnom, slovenskom zjednotení je však bezvýchodiskový - skôr či neskôr by aj tak viedol k polarizácii postojov na iných než národných princípoch.
J. Antalová, P. Baláž, E. Ďuriš, K. Hojo, M. Horniaček, J. Kelo, A. Kršáková, J. Kučerák, J. Marček, l. Mikloš, F. Okruhlica, M. Puhová, E. Randáková, l. Selecký, J. Schramm, V. Šimuničová, M. Šišková, J. Števove, A. Vavro, Š. Veselovský, P. Vojtech, E. Vržďák, E. Žitňanský