Stanovisko Nezávislého združenia ekonómov Slovenska (NEZES) k radikálnej ekonomickej reforme a k hospodárskej zvrchovanosti SR z 4. 03. 1991

Zo stránky Wikizdroje
Údaje o texte
Titulok Stanovisko Nezávislého združenia ekonómov Slovenska (NEZES) k radikálnej ekonomickej reforme a k hospodárskej zvrchovanosti SR z 4. 03. 1991
Licencia PD SK

Citované podľa: Verejnosť, 4. 3. 1991


Veľký experiment nazývaný radikálna hospodárska reforma sa zrýchleným tempom približuje k hranici svojej únosnosti. Celej Česko-Slovenskej ekonomike hrozí zrútenie následkom klesajúcej výroby, rozvratu vnútorného trhu infláciou. Škrtenia rozvojových zdrojov reštriktívnou politikou, platobnej neschopnosti podnikov a rastu zahraničnej zadĺženosti smerujúcej k nežiadúcej závislosti od Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky. Občanom Česko-Slovenska prichodí prinášať na oltár reformy Čoraz. väčšie obete. Neprestajne klesá kúpna sila miezd a dôchodkov, rastie znehodnotenie úspor a povážlívo stúpa nezamestnanosť. Zhubné ekonomické výsledky presadzovaného kurzu reformy ukazujú jeho nekvalifíkovanosť. Jeho dosahy na obyvateľstvo prezrádzajú, že má asociálny charakter. Napriek tomu sa v ňom pokračuje.

Reforma, ktorá dovoľuje experimentovať s ekonomikou a prevaľovať náklady jej neodbornej transformácie na obyvateľstvo, je nedemokratická. V takejto reforme nemožno za kritickou hranicou jej únosnosti pokračovať bez odstránenia demokracie. Ak sa táto hranica nemá dosiahnuť, je zvrchovaný čas podrobiť reformu zásadným korektúram.

Pripomíname znova, že vládny kurz reformy postihuje obzvlášť tvrdo slovenskú ekonomiku. Finančná tieseň je na Slovensku hrozivejšia a rast nezamestnanosti rýchlejší než v Českej republike. Štruktúrne odlišnosti slovenskej ekonomiky oproti českej neslúžia tvorbe dodatočných, synergických efektov celku, ale krátkozrakému relatívnemu odbremeňovaniu českej ekonomiky od nákladov spoločnej reformy.

Národné republiky nie sú podľa platobnej - ústavy oprávnené rozhodovať o stratégii a koncepcii svojho hospodárskeho sociálneho rozvoja, ani určovať nástroje ich presadzovania. Hospodárska reforma je výlučnou kompetenciou federácie. To ponecháva Slovenskej republike lén dve možnosti:

Prvá znamená dohodnúť sa s Českou republikou na takej ústave spoločného štátu, ktorá bude vychádzať z hospodárskej zvrchovanosti obidvoch národov, namiesto jej popierania. Potom by sa hospodárska reforma mohla utvárať len na základe obojstranného súhlasu, a preto len na obojstranný prospech.

Druhá možnosť znamená vlastne nemožnosť zotrvať v spoločnom štáte bez zrieknutia sa vlastnej hospodárskej zvrchovanosti. Zrieknutie sa prirodzeného práva národa rozhodovať o vlastnom hospodárskom osude je potom cenou za zachovanie spoločného štátu a rozpad spoločného štátu cenou za zachovanie tohto neodňateľného práva.

Trhová ekonomika, aká existovala počas prvého česko-slovenského štátu, vyháňala Slovákov za more. Obnovená povojnová republika vnúfila slovenskému národu totálnu štátnu ekonomiku podľa predstáv jedinej politickej strany, ktorú slovenskí voliči v slobodných voľbách roku 1946 odmietli dvojtretinovou väčšinou hlasov. Návrat k demokracii a trhovej ekonomike po roku 1989 takisto nepriniesol Slovenskej republike dosiaľ právo rozhodovať o vlastnom hospodárskom zriadení, určovať rozvojové ciele vlastnej ekonomiky a voliť nástroje ich realizácie. Preto za dožadovaním sa tohto práva nestojí slovenský nacionalizmus a separatizmus, ale slovenské skúsenosti z najrôznejších vývinových období Česko-slovenského štátu. Čiže existenciu spoločného štátu neohrozuje hospodárska zvrchovanosť Slovenskej republiky, ale naopak, jej ignorovanie.

Netreba sa obávať ani o životaschopnosť slovenskej ekonomiky v krajných podmienkach jej úplnej samostatnosti, ak by k nej muselo dôjsť.

Domnievame sa, žiaľ, že medzi tých, čo požadujú hospodársku zvrchovanosť Slovenskej republiky, nemožno zaradiť všetkých Členov Slovenskej vlády. Zrejme aj preto sa nedomáha práva zásadne spoluurčovať reformu, ale iba jednotlivých kompetencií na základe danej reformy, ktorú ukladá zhora federácia. Namiesto premietnutia, špecifík slovenskej ekonomiky do principiálnej konštrukcie reformy počuť zo strany niektorých členov slovenskej vlády popieranie národných práv na spôsob utvárania reformy, podobne ako namiesto odmietania nezamestnanosti a poklesu výroby zdôrazňovanie ich nevyhnutnosti.

Rada Nezávislého združenia ekonómov Slovenska preto:

  1. apeluje na Slovenskú národnú radu, aby popri politickej súčasne deklarovala hospodársku zvrchovanosť Slovenskej republiky, t, j. predovšetkým zvrchované rozhodovanie o hospodárskej reforme,
  2. obracia sa na českú verejnosť, aby podporila hospodársku zvrchovanosť obidvoch národov v záujme demokratickej, ekonomicky efektívnej a sociálne spravodlivej spoločne] reformy,
  3. od českých kritikov presadzovanej ekonomickej reformy uvíta pochopenie synerglckého významu slovenskej ekonomiky pre celé Česko-slovenské hospodárstvo,
  4. volá ku spolupráci aj odbory na obranu občanov pred asociálnymi dopadmi federálnej koncepcie prechodu na trhovú ekonomiku.
  5. Rada NEZES je pripravená navrhnúť ucelenú koncepciu radikálnej hospodárskej reformy prechodu od administrovanej ekonomiky k sociálne a ekologicky orientovanému trhovému hospodárstvu.


Pramene: ČSTK