Spoločné rokovanie expertov o hodnovernosti uhorskej štatistiky z r. 1910 z hľadiska stanovenia etnickej hranice v Komárne 11. 10. 1938

Údaje o texte
Titulok	Spoločné rokovanie expertov o hodnovernosti uhorskej štatistiky z r. 1910 z hľadiska stanovenia etnickej hranice v Komárne 11. 10. 1938
Licencia	PD SK

11. október, 9.00, Komárno,

Schôdzu zahájil maďarský delegát gróf Teleki a na začiatku sa uznieslo, že obcovacou rečou bude maďarčina a v prípade potreby nemčina.

Rapant: Preskúmali sme zhruba mapu, ktorá nám bola predložená, hľadali sme na nej vedúcu myšlienku alebo zásadu, podľa ktorej bola zostavená, ale nič podobného sme nenašli.

Teleki: Mapa bola zostavená na základe štatistiky z roku 1910. Hospodárske, strategické alebo historické hľadiská boli vylúčené. Dnes sa už všeobecne uznávajú omyly Trianonu a korektúra na sudetských krajoch už bola prevedená. Základom je zásada 50 % obyvateľstva, s ostrovami beztak nie je možné si poradiť. /Tu Teleki položil na stôl mapu maďarského návrhu, okolo ktorej sa zoskupili experti./

Rapant: Je to veľmi ťažký problém.

Teleki: Hranice sú väčšinou dosť ostré a na mnohých miestach sa úplne kryjú s československou štatistikou z roku 1930, s výnimkou miest.

Rapant: Predovšetkým je rozhodne treba objasniť základné zásady.

Teleki: My konštatujeme fakty, stanovenie základných zásad je politickým problémom.

Rapant: Je však ťažko jednať, dokiaľ nie je objasnená zásada. Štatistika z roku 1910 nie je spoľahlivá, pre nás je prijateľnejšia štatistika z roku 1930.

Teleki: Tú zas my nemôžeme prijať.

Rapant: Aj pre nás by bola prijateľnejšia štatistika z roku 1848 alebo z roku 1880.

Teleki: Tuje každá debata márna, pretože to nepatrí sem. Bola by to diskriminácia voči postupu na sudetských krajoch a takýto postup by sme nemohli zastupovať nikde.

Rapant: Tam nešlo o takéto rozdiely a veľmoci vzali za základ vlastne dnešný stav.

Teleki: Postavili sa na stanovisko z roku 1910 a to sa vzťahuje i na nás.

Rapant: Musíme sa hľadieť dohodnúť.

Teleki: Áno, ale v duchu Mníchovskej dohody. To je absolútne nesporné a tu nemá miesta žiadna debata.

Židovský: Ešte som nemal príležitosť podrobne preskúmať maďarský návrh, avšak na prvý pohľad konštatujem, že Maďari nedodržali ani svoju štatistiku z roku 1910. Chcú zabrať obce a mestá na Podkarpatskej Rusi, kde bývajú výhradne Rusíni. Zázemie mesta Užhorodu je čisté ruské. Aj pri Mukačeve zaberá maďarský návrh čisto ruské obce. Zo 125 obcí, ktoré majú byť zabrané, v päťdesiatich obciach nie je maďarskej väčšiny. Rozdiel medzi maďarskou a československou štatistikou tvoria maďarskí úradníci.

Teleki: Nepohádame sa na malých veciach. Aj dopravu je možno zlepšiť. Uznávam, že sme zabrali tri ruské obce.

Židovský: Po právnickej stránke o dvoch veciach nemôže byť sporu, je to hranica dnešná a hranica etnografická. My sme chceli zachádzať s menšinami spravodlivo, snáď práve preto sme sa dostali až sem. Podľa Vášho názoru obyvateľstvo berie so sebou územie, to však platí i v opačnom smere. My hájime časti územia, ktoré patria k nám. Roku 1910 nebolo židovskej národnosti, dnešná situácia i v tom ohľade je iná. Maďari nemajú k tomu práva, aby jednali menom Židov a žiadali židovské obyvateľstvo. My sme rozhodne skôr oprávnení hovoriť menom Židov. Mesto Užhorod bolo ruským kultúrnym strediskom, Mukačevo je strediskom hospodárskym. My väčšmi potrebujeme týchto miest ako vy a život týchto miest sám gravituje k nám. Mám dojem, že vaša mapa bola zostavená na vojenskom základe, proti tomu my hájime národné zásady. Teleki: Zásada, že ľud berie so sebou územie, platila predovšetkým v Trianone. To nie je náš vynález a my nestojíme na tomto stanovisku. My chceme opraviť nespravodlivosti. Menom Židov nemôžete hovoriť ani vy, ani ja. Ja hájim štatistiku z roku 1910 a ak by sme sa nemohli dohodnúť, potom má rozhodnúť ľud. To by sa vzťahovalo ovšem i na iné národnosti. Nezaokrúhlil som hranice po stránke vojenskej a táto hranica vojensky nieje dobrá. S tým sme sa zmierili, pretože sa usilujeme o priateľstvo. Je pravda, že hranica bola u Mukačeva zaokrúhlená, čím boli zabrané tri ruské dediny, o ktorých je možno jednať. Na Podkarpatskej Rusi niet veľkých problémov. Beží hlavne o mestá, avšak tuje treba všimnúť si to, že štatistika miest sa menila následkom prisťahovania cudzincov.

Straka: To samé je však možné povedať i o štatistike z roku 1910. Mestá na Slovensku boli od roku 1880 rapídne pomaďarčované, hlavne organizovaním maďarských úradov a škôl, čo malo za následok hromadné sťahovanie maďarského úradníctva do týchto miest, k tomu ešte maďarské úrady a školy vykonávali intenzívne maďarizačné dielo a takto menili obraz miest.

Rapant: Práve preto je treba nájsť neutrálny základ v záujme možnosti priateľského riešenia tejto otázky. Keď sa však dívam na predloženú mapu, pochybujem o priateľskom úmysle. Je treba nájsť rozumnú, strednú cestu a nemá zmysel zriaďovať fjordy na pevnine. Nezodpovedá skutočnosti, že medzi maďarským návrhom a skutočným stavom sú len tu i tam rozdiely. Bratislava napríklad nikdy nemala maďarskú väčšinu.

Židovský: Zo samého priateľstva máme stratiť hlavné mestá.

Teleki: V záležitosti prístavu môžeme sa dohodnúť v náležitej hospodárskej zmluve.

Rapant: Terajšia Bratislava z troch štvrtín je naším dielom.

Hantos: Môžem Vás ubezpečiť, že Maďarsko nikdy nebude klásť nároky na územia, ktoré ostanú Slovákom a Rusínom. My sa vzdávame integrity a mladá maďarská generácia túži po večnom mieri. Musíme sa dohodnúť na vedeckom základe. Mestá ako Nitra a Košice znamenajú pre Maďarov historické reminiscencie. Maďari majú historický nárok na Košice a neprijmú hranice, ktoré by boli pre nich nevýhodné. O hospodárskych veciach je možná dohoda a Maďari sú ochotní poskytnúť výhody na najširšom základe.

Teleki: Sú územia, ktoré hospodársky patria k Maďarsku, avšak etnograficky nie, ako napríklad Gemer, ktorého údolia sú otvorené len na juh. Maďarsko sa však vzdáva týchto krajov z dôvodov etnických. Bude však treba zabezpečiť priateľské hospodárske nažívanie a voľný obrat, tieto veci musia byť zabezpečené už v terajšej zmluve. Je pravda, že Maďari nepovažujú za potrebné zriaďovať voči Slovákom strategické a hospodárske hranice.

Rapant: Konštatujem, že maďarský návrh je pre nás zásadne neprijateľný a sme ochotní to dokázať i prakticky a v podrobnostiach. Napríklad ihneď padá maďarská požiadavka ohľadom Bratislavy. Tam nieje a nikdy nebolo maďarskej väčšiny.

Granatier: Predniesol všetky štatistiky mesta Bratislavy a poukázal aj na to, že v okolí Bratislavy sú čisto slovenské a čiastočne i nemecké dediny. Pokračovanie hraničnej čiary až po Váh by celkom zodpovedalo etnografickým pomerom, aj keď u Váhoviec maďarská hranica zaberá 5 čisto slovenských obcí. Potom ide hranica na sever k Nitre.

Teleki: Uznávam, že u Nitry sme narazili na veľmi komplikované pomery.

Granatier: Je pravda, že v okolí Nitry sú i maďarské obce, avšak maďarský návrh kvôli dvom maďarským obciam zaberá niekoľko obcí slovenských. Je faktom, že od Nových Zámkov k Nitre je omnoho viac slovenských dedín než maďarských.

Hantos: Národnostný vývoj nebol tu jednostranný. I Maďari môžu poukazovať na maďarské dediny, ktoré sa poslovenčili.

Teleki: Národnostné vlnobitie bolo okolo Nitry väčšie ako kdekoľvek inde.

Granatier: Na ďalšom úseku opäť nie je väčších rozdielov, avšak v okolí Modrého Kameňa hranica znovu zaberá asi tri slovenské dediny. Tak je to i v okolí Jelšavy, o čom by sa mohli maďarská delegácia presvedčiť jedinou návštevou na tomto kraji.

Hantos: Z týchto krajov boli vyštvaní maďarskí obyvatelia a k tomu nieje možné dať dodatočný súhlas.

Granatier: To nebol autochtónny živel.

Straka: Ani od nás nesmiete žiadať, aby sme prijali výsledky maďarizácie za základ prejednania

Ing. Viest: Prevzali sme maďarských železničiarov. Bol to práve môj rezort a neodmietol som ani jediného Maďara. Každého sme prevzali roku 1919.

Hantos: Žiadali ste však sľub vernosti, aj keď hranica ešte nebola stanovená.

Ing. Viest: Následkom boľševického útoku maďarskí železničiari nedostali vôbec platy a sám žiadali, aby sme ich prevzali. My sme sa ich opýtali, či chcú verne vykonávať službu, alebo nie

Granatier: Jelšava bola pôvodne nemecké mesto a štatistiky tu vykazujú veľký rozdiel. Maďarizácia aj tu pracovala intenzívne. Za riekou Šajavou v okolí Smolníka bývajú väčšinou Nemci.

Teleki: Nemci sú rozdelení asi na polovicu. Tu sú hranice rozhodne lepšie.

Granatier: V okolí Košíc maďarský návrh zaberá mnoho čisto slovenských dedín.

Teleki: Uznávam, že problém miest je veľmi ťažký. Mestá ležia na jazykovom rozhraní Košice majú hospodárske zázemie na severe a na juhu, Balažské Ďarmoty na severe. To sa nedá hranicami kompenzovať.

Granatier: Maďarské štatistiky ukazujú, že ešte v roku 1880 bolo v Košiciach viacej Slová kov ako Maďarov.

Straka: Potom sa začali v Košiciach hromadne zriaďovať maďarské školy a úrady. Každý rok bola postavená nová škola a nový úrad. To znamenalo hromadný príliv maďarského úradníctva

Teleki: Výsledky volieb z roku 1935 potvrdzujú správnosť maďarskej štatistiky.

Straka: To nieje spoľahlivé kritérium. Na Slovensku totiž hodne hlasov získala Kresťansko-sociálna strana, ktorá pred Maďarmi vystupuje ako strana maďarská, avšak na krajoch slovenských ako strana krajinská. Táto strana má slovenskú sekciu, vydáva slovenský časopis a v slovenských krajoch starostlivo zakrýva svoj maďarský charakter. Tak sa stalo, že strana získavala mnohé slovenské aj nemecké hlasy, a tak to bolo špeciálne v Košiciach.

Pataky: Proti československým sčítacím metódam boli mnohé ponosy. Sčítanie sa prevádzalo hromadne, Židia boli počítaní zvlášť. Pokyny pre sčítacích komisárov neboli jednotné. /Tu povstala hlučná debata o československom a maďarskom sčítaní ľudu v krátkych úsečných poznámkach z oboch strán. Debatu ukončil Teleki, ktorý žiadal, aby sa pokračovalo v preberaní otázky hraníc./

Rapant: Maďarská štatistika vykazuje prekvapujúce skoky.

Teleki: Tiež i československá.

Rapant: Medzi tým však bol štátny prevrat.

Teleki: Aj po roku 1880 bola vlna priemyslovej revolúcie a dnešný stav nieje možno porovnávať so stavom pred industrializáciou.

Straka: Košice nikdy neboli priemyslovým mestom. V hospodárskom ohľade boli zatlačované mestami Miškovce a Nové Mesto pod Šiatorom. Košice boli typickým mestom maďarských úradov a škôl.

Hantos: Nesmie sa zabúdať na vysťahovalectvo. Industrializácia bola záujmom Slovákov.

Teleki: Industrializácia sa riadila hlavne podľa klimatických predpokladov.

Rapant: Sama industrializácia by bola bývala správna. Chyba bola v tom, že to bola akcia politická a tiež bola postavená do služieb maďarizácie. Keby boli bývali zamestnaní v týchto priemyslových podnikoch Slováci, mestá by sa boli poslovenčili.

Pataky: V tej dobe to nebol systém.

Rapant: Faktom je však to, že ani licenciu nedostal nikto, kto sa nepodrobil. Florek: Čo sa týka Košíc, tu bol skok príliš nápadný. Košice sa maďarčili omnoho rýchlejšie ako sa industrializovali. Príčinou toho bolo stanovenie zásady materinskej reči pri sčítaní ľudu a potom maďarský školský zákon.

Teleki: Na mnohých medzinárodných konferenciách bolo uznané, že maďarské koncipovanie pojmu materinskej reči pri sčítaní ľudu bolo relatívne najlepšie a najpraktickejšie.

Pataky: Aj proti československej štatistike boli mnohé ponosy.

Rapant: U nás to bolo iba výpomocné stanovisko.

Pataky: Mnohí Česi uznali nesprávnosť pri postupe sčítania ľudu.

Židovský: Podrobil kritike maďarské sčítanie ľudu na Podkarpatskej Rusi.

Teleki: Tu pripúšťam odchýlky.

Židovský: Zvlášť poukázal na okolie Mukačeva. Berehovo je skutočne na maďarskom kraji, avšak tu ide o veľmi dôležitú zásadu dopravy a hospodárskej rovnováhy.

Teleki: Roku 1910 bolo tam 96 % Maďarov.

Židovský: Mnohí Maďari sa odsťahovali. V okrese sú aj čisto ruské obce. Ani Výlok nemá maďarskú väčšinu. Na Podkarpatskej Rusi hrá veľkú úlohu otázka náboženská. Gréckokatolícky živel je rozhodne ruského pôvodu a tento ruský živel sa veľmi rýchle šíril.

Straka: Vôbec sa nesmie zabúdať na to, že populácia je u Slovákov a hlavne u Rusínov nepomerne väčšia ako u Maďarov a to sa musí ukázať v štatistike.

Teleki: Prebrali sme spoločne celé hranice a teraz sa budeme radiť separátne. Bolo by dobré, keby aj československá delegácia hľadala bázu k dohode. My budeme očakávať československý návrh. Je fakt, že vedecky nie je možné riešiť otázku Bratislavy a Nitry, sú však i iné sporné body. Je však treba hľadať dohodu, aby sa uspokojili rozvášnené davy.

Straka: Bolo by však potrebné postarať sa o to, aby davy neboli umele a zbytočne štvané. Práve som dostal z Budapešti časopis Nemzet Szava, ktorý na prvej strane prináša mapu s nápisom: „Ajhľa, nová mapa“. Táto mapa je omnoho radikálnejšia ako maďarské požiadavky a zaberá nielen Košice, ale aj Prešov. Keď sa v maďarskej verejnosti pripúšťajú a dovoľujú takéto ilúzie, potom sa nikto tomu nesmie diviť, keď je verejnosť podráždená.

Pataky: Dobre viete, že tento časopis je bezvýznamný a nestojí za ním nikto.

Židovský: Diferencia medzi maďarským a československým stanoviskom je veľká. Podľa maďarského návrhu by Maďarsko dostalo veľké slovenské menšiny. Proti tomu návrh československý stojí na etnickom základe. Úradnícky živel nieje autochtónny a tuje i otázka Židov. Riešenie týchto problémov bude veľmi ťažké. Schôdza bola týmto ukončená.

Pramene: AMZV ČR, PrS, kart. 61, fasc. 2, bez č. Kópia, strojopis. DIMK, II., s. 752-753.

Citované podľa

• Ladislav Deák, Viedenská arbitráž 2. november 1938 Dokumenty I. (Matica slovenská Martin 2002)