Rozprávka o bielych volebných lístkoch

Údaje o texte
Titulok	Rozprávka o bielych volebných lístkoch
Autor	Demokratická strana
Zdroj	Syrný, Marek. Slovenskí demokrati ’44–48: Kapitoly z dejín Demokratickej strany na Slovensku v rokoch 1944–1948. 1. vyd. Banská Bystrica: Múzeum Slovenského národného povstania, 2010. ISBN 978-80-970238-5-0, s. 232.^{[red 1]}
Dátum vzniku	1946
Licencia	PD SK

V ďalekej krajine za siedmimi riekami a za siedmimi horami boli voľby. princ s červenou hviezdou na čele,^{[red 2]} ich riadil a takto hovoril:

„Každý dostane farebný kúsoček papiera a podľa týchto farieb budeme rozhodovať. Sú štyri svetové strany a teda budú tie farby štyri. Každý hodí do urny len lístok jednej farby a je to. Ale preto, že každý nemusí súhlasiť s tými štyrmi smermi, dostane ešte piaty lístok. Biely bude, celý biely a nič na ňom nebude. A ten hodia do urny tí, ktorí chcú na juhozápad, alebo tí, ktorí nechcú nijaký smer a chcú ostať doma.“

„Výborne!“ volali poddaní, lebo princ bol princ, mal červenú hviezdu a nebola s ním nijaká paráda.

Potom boli voľby.

Ľudia sa zadívali do bielych lístkov a vhadzovali ich do urien, a princ s červenou hviezdou sa smial. Vyložene sa rehotal.

Mal to veľmi dobre spočítané.

„Mne sa nič nestratí, ale čo bolo biele, to mohlo byť všetko proti mne a tiež iste je.“

A ľudia do urny bielych lístkov nastrkali toľko, že princ s červenou hviezdou na čele potiahol obočie a povedal:

„Z týchto bielych lístkov si nechám urobiť poznámkový zošit a budem si doň pilne poznamenávať, čo všetko urobím proti tým, ktorí ich tam nastrkali.“

Redakčné poznámky

Toto sú redakčné poznámky projektu Wikizdroje, ktoré sa v pôvodnom texte nenachádzajú.

↑ Autor ako zdroj dokumentu uvádza: Slovenský národný archív, fond Demokratická strana, kartón 11
↑ „Princ s červenou hviezdou na čele“ je metafora na Komunistickú stranu Československa, resp. jej vedenie, ktoré do volebného systému prostredníctvom návrhov ministra vnútra Václava Noska presadilo inštitút tzv. bielych lístkov. Ako uvádza Marek Syrný: „Dávali voličom možnosť vyjadriť nesúhlas s kandidátmi politických strán Národného frontu, čím sa oficiálne mala zistiť veľkosť opozičného tábora odmietajúca povojnový režim. Komunisti presadením tohto zákona však nesledovali snahu o vyjadrenie sa nespokojencov. Spočítali si, že keby ‚opozičníci‘ nemali takejto alternatívy, volili by automaticky nekomunistické strany. Keď však majú na výber, nebudú radšej voliť nikoho a ich ‚hlasy‘ sa pomerne rozpočítajú na každú politickú stranu, čím dosiahnu nekomunisti nižší výsledok ako v systéme bez bielych lístkov.“ Pozri: Syrný, Marek. Slovenskí demokrati ’44–48: Kapitoly z dejín Demokratickej strany na Slovensku v rokoch 1944–1948. 1. vyd. Banská Bystrica: Múzeum Slovenského národného povstania, 2010. ISBN 978-80-970238-5-0, s. 231-232. Pozri aj Demokracia bielych lístkov.

[1] Autor ako zdroj dokumentu uvádza: Slovenský národný archív, fond Demokratická strana, kartón 11

[2] „Princ s červenou hviezdou na čele“ je metafora na Komunistickú stranu Československa, resp. jej vedenie, ktoré do volebného systému prostredníctvom návrhov ministra vnútra Václava Noska presadilo inštitút tzv. bielych lístkov. Ako uvádza Marek Syrný: „Dávali voličom možnosť vyjadriť nesúhlas s kandidátmi politických strán Národného frontu, čím sa oficiálne mala zistiť veľkosť opozičného tábora odmietajúca povojnový režim. Komunisti presadením tohto zákona však nesledovali snahu o vyjadrenie sa nespokojencov. Spočítali si, že keby ‚opozičníci‘ nemali takejto alternatívy, volili by automaticky nekomunistické strany. Keď však majú na výber, nebudú radšej voliť nikoho a ich ‚hlasy‘ sa pomerne rozpočítajú na každú politickú stranu, čím dosiahnu nekomunisti nižší výsledok ako v systéme bez bielych lístkov.“ Pozri: Syrný, Marek. Slovenskí demokrati ’44–48: Kapitoly z dejín Demokratickej strany na Slovensku v rokoch 1944–1948. 1. vyd. Banská Bystrica: Múzeum Slovenského národného povstania, 2010. ISBN 978-80-970238-5-0, s. 231-232. Pozri aj Demokracia bielych lístkov.

[red 1]

[red 2]