Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu
tak v živoťe našom národňom kmenovitosť našu vibiť a každí povolaňja svoje odbaviť máme, bo inakšje aňi život náš sa ňevidarí a mi aňi sebe aňi druhím ňespomuožeme. Puosobeňja ale kmenou naších ňemá len vsťah (relatio, Bezug) k životu nášmu národňjemu, ale životom naším národňím aj k životu ludskjemu na pospol. Preto musíme sa rozviť kmenovito a kmenovituo rozviťja naše ňemuože biť inakšje skutočnuo a pravďivuo len v nárečí našom. Mi raz tu stojíme ako Slováci: hanba a posmech bi nám bou, ak život náš pospolití národňí ňenapomuožeme, ďalej ho zo svojej strani mocňe ňepoťiskňeme a puosobeňja naše do života nášho rukou vlastnou ňezapíšeme. Z ohladu tohoto puosobeňja národňjeho máme mi Slováci osobnuo povolaňja a to inakšje ňevikonáme len v našej Slovenčiňe, lebo ona je nášho ducha a všetkích jeho hnuťí samojeďiná, verná a dokonalá vislovuvaťelkiňa. Preto kdo si Slovák, maj sa k Slovenčiňe, inakšje ňepoznau si povolaňja kmena svojho a chceš abi aj ďalej boli sme len odhodenci a povrheli sveta. Krem toho mi Slováci dosjal ňičoho ňemáme, po čom bi sme sa v duchovnom živote národou a bratou naších poznali, bo ňemáme pospolitjeho staňja, ňemáme aňi len ústavou čo bi sa podla nás menuvali, s naším duchovním životom zaoberalí a o nás svedectvo vidávali, preukážme sa teda aspon dačím v našom duchovnom sveťe, preukážme sa tak abi sme boli po tom poznaní. Či bi už ňič ňemalo, čo je Slovákovo a Slovenskuo, v sveťe opravďivo ludskom stáť a plaťiť?! všetko to malobi v skritosťi hňiť a hňiť a sa pred tvárou človečenstva ukrívať? — preč s tou mišljenkou, ktorá vnútrnosťi každjeho vernjeho z naších hlboko pobúri a zatrasje, preč s tou mišljenkou a von zo skritosťi s našou Slovenčinou! Poveďja nám tu pravda mudráci — ale čo nám po mudrákoch — že život národa počína sa so zapreňím jednotlivcou, a tak že mi, keď chceme žiť, musíme sa zaprjeť. Dobre mi vjeme o tejto velkej pravďe a aj s celou dušou to robiť chceme: chceme sa zaprjeť mi jednotlivci a doňjesť čo máme na obeť nášmu odhoďenjemu národu. Dobre viďíme že sme do teraz života národňjeho ňemali
