Preskočiť na obsah

Page:Nárečja Slovenskuo.djvu/73

Zo stránky Wikizdroje
Táto stránka nebola skontrolovaná

Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu

budúcnosti bojuvávau, predca sa návalu života cudzjeho, ňe- meckjeho, ňeobráuiu. A tohoto šlapaje životu Slovanskjemu protivnje mi mjesti u bratou naších s bolesťou viďíme, a to v ích obci, v ích literatúre a aj v živoťe domácom. Ňemuožeme sa pri tomto dlbšje zabávať, k čomu tu i tak mjesta íijet, ale kdo sa o tom presvedčiť chce, ňech Českí terajší život pilňejšje skusuje a ňech s ích literatúrou sa zaoberá a isťe nám dosved- čí. — V poesii Českej ešte málo čo je podarenjeho a čo sa hlavňe podarilo cudzím duchom páchúe; v druhej peknej lite- ratúre románi a všeljako menuvanje odŕhaňini romantickje hlavňje mjesto zaujímajú a v daktorích, ako asi pred dvoma rokmí vo Kvetach v článku ,,o žeňe", hnusnje vivrhlini sjekt Nemeckích a inších k pohoršeňú ludu Slovanskjeho do života nášho sa kidajú. Dajťe nám pokoj s timí mátohamí cudzimí, 3 timí šjalamí zúfanlivimí, s tím drveňím samjeho seba pre mrle, s tím prevráťením citou spružuvaňím, ňevoďťe do nášho sveta zúfanlivích kaďeakích vicivencou, zvodcou, to sú pre nás potvorí, ktorích sme mi u nás ňevídali a ňeviďíme, ňekazťe pokoj náš: pozríťe na naše lipi ako ticho šumejú, pozriťe na náš život, ako je pri všetkích ňešťesťjach pokojní, pozrite ako naše misli i srdcá horja svatím ohňom a ňebúra sa pre žjadosťi a mrle daromnje! Visoko si mi vážime duchovnuo pracuvaňja a ťešíme sa srďečňe, že u bratou naších Čechou ono sa pohi- buje a zo dňa na ďen sa zmáha, ale hnusnimí cudzích svetou vivrhlinamí, ktorje život náš čerství kántra a pokoj náš hubja, mi sa zaljať a z hora na dol poprevracať dať ňechceme. Ňech si to zadržja a strovja tí, ktorí si to navarili, mi tej chovi ňe- potrebujeme a srďečňe lutujeme, že do života bratou naších čechou sa tje vivrhlini vpíjajú. — Ako život náš je od Českje- ho odchodní, tak sa ďelí aj naše nárečja. Nárečja naše je ňe- običajnej plnohlasnosťi, svježosťi a malovnosťi, ktorá sa so ži- vóu a malovnou obrazotvornosťou našou dobre zrovnáva a vel- kú budúcnosť poesii u Slovákou slubuje. V nárečí ňje tak ako je nase svježom a malovnom ňemožno abi sa obrazotvornosť naša náležiie predstavila a do oďeve slušnej pbljekla, ale jej