Preskočiť na obsah

Page:Nárečja Slovenskuo.djvu/20

Zo stránky Wikizdroje
Táto stránka nebola skontrolovaná

Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu

len po úplnom seba poznaňí muože on založit trón poznaňja všetkjeho na svete. Tak sa všetko v ňom zhŕkňe a on ako král nad všetkím duchovňe panuje. Duch teda dajedneho kmena z hraňíc tíchto ua pole celjeho národa vistupujúci, borí za po- znaňím seba, abi sa von koncom so sebou oboznámení aj tak ukazuvau, podla toho puosobiu, pracuvau, tak len príde k svojmu určeňú a práca jeho sa mu podarí. Na tento spuosob cjel vzájemnosťi našej je poznaňja národa nášho, alebo pozna- ňja ducha celjeho našhonároda, ktorjehokeďpoznámebuďeme podla tejto zuámosťi žiť, aspon tak sa žiť usiluvať, buďeme na- ozajsňe svojskimí. Rozumje sa, že toto poznaňja ňesmje bii len zvonku a zvrchu, ňesmje len pri počie, postave, zemi a jej hraňicach národa nášho zostávai, slovora ňemá bii len pozna- ňja prirodzenosti a abi som tak reknuv materiálnosii nášho né- roda, ktorú on alebo sám tvorí alebo ktorá ho otáča, ale musí bii poznaňja obsahu (Inbalt) života národa nášho a podstatních jeho forjem, v ktorích on žije a žii muože ako národ tento. Keď teda cjel vzájemnosii našej je poznaňja národa nášho, úďel duchovní v plodoch jeho a tak kupuvaňja a čítaňja kňíh vo všetkích naších nárečjach vidaních je k tomu len cesta, teda prostrjedok. Na teuto spuosob Kollár keď činnosi pripomenutú za vzäjemnosi pokladau, zavjaznuv pri prostrjedku a ňenazna- čiu cjel, čo ale, ako sme už aj rekli, všaďe sa stáva, že sa od- razu jadro ňevikluje a človek hňeď ho ňevilúpi. Ale zo vzá- jemnosii Koliárovej musela sa úplňejšja viššja vikluvai, on teda aj teraz ostáva zvestuvatelom jej prvím, ňesmrielním, a preto Kjollárovi, hlave do teraz čo do Slovanstva ftiedzi namí s hlbo- koumním Šafárikom najbistrejšej, pociivosi a sláva! Mi teda vzájemnosi ňeberjeme Vjac ien povrchňe, ňenachádzame ju len pri prostrjedku k ňej vedúcom, ale berjeme ju vo višžom, opravďivom zmisle, a to v tom značeňí, v ktorom je ona cje- lom. A tento cjel Slovanou alebo vzájemnosi naša záleží v po- znaňí ducha národa nášho a to ako sa tento duchvumeňí, (in der Kunst, io arte) vo společenskích formách života Slovanou atď.ôtď. ukazuje a jako sa on tam ako duch Slovenskí uka-