Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu
k ňej len tjeto štirí kmeni so svojimí nárečjamí pripúšta. Ňe- chceme mi naskrze nášho Kollára obviňuväť, alebo mu dačo z jeho velmi mnohích o nás a Slovenstvo zásluh odberáť, ale chce- me to čo on samí prví visloviu ďalej rozvíjať, tam kďe on ideu vzájemnosii Slovanskej úzko a lén zvonku (äusserlich) mislou pojau (aufgefasst hat, concepit) ju rozšíríť, doplňit a odušev- ňiť, to čo on smutnimí ešťe okoluosťamí SlovanstVá za toho času donúťení o našej vzájemnosti povcdau pri veselšom už dačo Slovanou stave napraviť a objasňíť. Ale vidno i tak že určeňja jeho vzájemnosti Slovanskej a obmedzeňja jej na štirí kmeni so spisovnimí ích nárečjamí s tíra, čo o tejto z jeho ho- rúcej čistou láskou k Slovanstve dosjal najzapáleňejšej duše vitjeklo, sa ňezrovnáva, bo akože pri štiroch nárečjach všetkja nárečja obstoja, ako sa pri štiroch inšje ňeukrivďja, ako vsefc- kje na svojich mjestách zostanú a sa vzájemňe ohohaťja a omladnú, naposlédok všetkje k rozkvitu spoločnej Slovanskej literatúri dopomáhat budú? Viďeť teda, že obmedzeňja toto vílevu jeho srdca láskou Slovanskou plnjemu sa proťiví, že naho vislovená mišljenka ňepodala nám to čo nám viljalo srdce a že čistí jeho pocit vzájemnosti Slovanskej na ďalšje jej rozviťja ukazuje, kďe mišljenka práve to, čo z hlbokjeho citu višlo, vi- slovenuo obsahuvať buďe. Sám teda Kollár žjadat musí ďalšje vzájemnosťi rozviťja, abi ono jeho srďečoej túžbe sa virovnalo, kťorá je isťe najšlechetňejšja a najspravedlivejšja. Kollár celú, úplnú pravdu cítiu. ale ju v tom spuosobe, v tom obvoďe (Urafang) ako ju cítiu ňevisloviu. Velmi smutnje ešťe boli vtedi okolnosťi Slovanou, keď rozzjalení Kollár ícb ku vzájemnosťi napomínať počau, a preto chtjac ích od zljeho ochráňiť, raďí a pôrúča on, abi sa vjacej kmenou v jednom literárnom nárečí spojilo a spojenimí silamí všetko to, čo ím v duchovnom ích rozvití na prjek stojí, na stranu odrútilo. Pociivá je misel Kol- lárova, ale teraz už ďakuvat Bohu, trebas ňje docela ale predca značňe premeňili sa časi, bo o veci, o ktorej predtím len pár učenícb mislelo, teraz stá a stá mislja a že sa národnosť v kme- noch naších každí deň vjac a vjac buďí novje a novje duokazi 2
