Nariadenie Slovenskej národnej rady č. 33 zo dňa 15. mája 1945 o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva

Z Wikizdroje
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Údaje o texte
Titulok Nariadenie Slovenskej národnej rady č. 33 zo dňa 15. mája 1945 o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva
Licencia PD SK

Citované podľa: Štefan Šutaj, Peter Mosný, Milan Olejník, Prezidentské dekréty Edvarda Beneša v povojnovom Slovensku (Veda, vydavateľstvo SAV Brat 2002)

Slovenská národná rada uzniesla sa na tomto nariadení:

Diel I.[upraviť]

  • §1 Fašistickí okupanti. Cudzí štátny občan, ktorý
    • a) pričinil sa o rozbitie Československej republiky alebo zničenie jej demokratického štátneho poriadku, alebo
    • b) účastnil sa politického, hospodárskeho alebo iného útlaku slovenského národa, najmä terorizoval alebo drancoval slovenský ľud, bojoval s nemeckou armádou na území Československej republiky proti Červenej armáde proti slovenskému povstaniu alebo proti partizánom na Slovensku, alebo dopustil sa pritom vraždy, lúpeže, podpaľačstva, vydieračstva, udavačstva alebo iných zverstiev a násilností, stál v službách nacistického Nemecka, horthyovského Maďarska, alebo nariadil a napomáhal odvlečenie slovenských príslušníkov do cudziny, alebo inak previnil sa proti slovenským národným záujmom, potresce sa zločin smrťou.
  • §2 Domáci zradcovia. Československý štátny občan, ktorý svojou činnosťou, menovite však ako člen slovenskej vlády, snemu, alebo ako exponovaný politický alebo hospodársky činiteľ, predstaviteľ a exponovaný príslušník nemeckých, maďarských alebo slovenských fašistických organizácií
    • a) pričinil sa o rozbitie Československej republiky alebo odstránenie jej demokratického poriadku alebo zavedenie fašistického režimu, menovite kto za tým účelom iniciatívne alebo exponované pôsobil k 6. októbru 1938 a ku 14. marcu 1939 a najmä kto priamym vyjednávaním alebo iným spôsobom prispel k utvoreniu slovenského štátu pod ochranou Nemecka, alebo
    • b) podporil v značnej miere vojenské, politické alebo hospodárske záujmy nacistického Nemecka alebo horthyovského Maďarska, spôsobil škodu vojnovému úsiliu Zväzu sovietskych socialistických republík a spojencov, alebo spôsobil škodu slovenskému národu, domácim demokratickým a protifašistickým organizáciám alebo skupinám, vedúcim boj za slobodu, alebo
    • c) akokoľvek sa pričinil o vypovedanie a vedenie vojny proti Zväzu sovietskych socialistických republík a spojencom, bral na nej významnú účasť, alebo svojím jednaním, menovite násilnosťami a drancovaním poškvrnil česť slovenského národa, alebo
    • d) kto činnosť a idey fašistických okupantov a domácich zradcov verejne propagoval, obhajoval alebo schvaľoval, verejne hanobil Zväz sovietskych socialistických republík, spojencov alebo ich štátne zriadenie a armády, potresce sa zločin smrťou.
  • §3 Kolaboranti
    • a) Kto akokoľvek napomáhal činnosť fašistických okupantov alebo domácich zradcov, s nimi spolupracoval s úmyslom napomáhať nemecké vedenie vojny, alebo poškodil vojnové úsilie proti Zväzu sovietskych socialistických republík a spojencov, ako aj oslobodenecký boj slovenského národa, alebo
    • b) kto nariadil, organizoval alebo horlivo vykonával perzekúciu demokratických a protifašistických osôb a organizácií pre ich politickú činnosť, kto spôsobil druhému protiprávnu ujmu pre jeho rasovú, národnú, náboženskú alebo politickú príslušnosť a pre protifašistické presvedčenie, alebo kto nariadil alebo horlivo prevádzal vysťahovanie slovenských ľudí do cudziny, do zaisťovacích táborov alebo na prácu v prospech nemeckého vedenia vojny, alebo
    • c) kto ako príslušník fašistických organizácií alebo za použitia politického vplyvu obohatil sa na úkor druhých občanov, alebo kto za spolupráce s nemeckými alebo maďarskými okupantmi alebo domácimi zradcami alebo za využitia vojnových pomerov sa neprimerane obohatil, alebo
    • d) kto ako významný činiteľ verejného, politického, hospodárskeho alebo kultúrneho života dával svoje služby k dispozícií okupantom alebo fašistickému režimu, aby tým pomáhal tento režim budovať, udržovať a utrpenia slovenského národa predlžovať, alebo
    • e) kto činnosť kolaborantov (písm. a)-d)) verejne propagoval alebo schvaľoval, potresce sa trestom na slobode do 30 rokov, za priťažujúcich okolností trestom smrti.
  • §4 Zrada na povstaní
    • a) Kto akýmkoľvek spôsobom maril boj slovenského národa proti zradcom alebo okupantom, za slobodu a za obnovenie Československej republiky, najmä kto maril prípravy národného povstania alebo účasť vojenských jednotiek na ňom, alebo
    • b) kto sa akokoľvek zúčastnil na úsilí fašistických okupantov alebo domácich zradcov v úmysle potlačiť slovenské národné povstanie alebo znemožniť partizánsky boj, alebo kto spolupôsobil pri prenasledovaní účastníkov povstania alebo partizánskeho boja, udával alebo inak pomáhal okupačným vojskám a orgánom, alebo
    • c) kto takúto zradcovskú činnosť propagoval, verejne obhajoval alebo schvaľoval, potresce sa smrťou.
  • §5 Previnilci fašistického režimu. Kto bol v miestnom merítku zakladateľom, organizátorom alebo propagátorom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, Hlinkovej gardy alebo iných fašistických organizácií a svoju činnosť vyvíjal v zmysle fašistického režimu, kto bol exponovaným propagátorom fašistických ideí, spolupráce s nacistickým Nemeckom alebo vojny proti Zväzu sovietskych socialistických republík a spojencom, kto pracoval politicky ako nepriateľ demokratického systému Československej republiky, alebo kto sa zúčastnil na protidemokratických, protikomunistických, rasových alebo pod. akciách a štvaniach, kto sa obohatil na úkor iných občanov, využijúc svoje politické postavenie, kto sa akokoľvek previnil v boji za slobodu slovenského národa alebo za vojny proti spojeneckému Zväzu sovietskych socialistických republík a ostatným spojencom, alebo kto utláčal druhých občanov, najmä ich nútil na prácu pre nemecké vojenské záujmy, alebo inak ich poškodil na životoch a majetkoch, alebo kto nesie zodpovednosť za príkorie občanov, spôsobené okupantmi a zradcami, v obci - pokiaľ táto činnosť nie je trestná podľa §§ 1-4 - potresce sa zadelením do pracovného útvaru najdlhšie na dobu 2 rokov a pozbavením občianskych práv na dobu 2-15 rokov, alebo len verejným pokarhaním.
  • §6 Zmiernenie trestu. Ak páchateľ svojou neskoršou činnosťou, najmä účasťou na povstaní, významne sa zaslúžil o protifašistický boj alebo o záchranu slovenských životov, možno trest smrti premeniť na trest na slobode do 30 rokov, alebo v mimoriadnych prípadoch uložiť tresty vedľajšie ako tresty hlavné, prípadne páchateľa aj oslobodiť.
  • §7 Strata práv. Súd v odsudzujúcom rozsudku vysloví súčasne stratu občianskych práv vyjmúc prípad verejného pokarhania.
  • §8 Výkon trestu
    • (1) Odsúdený odpyká trest na slobode v trestnici, prípadne časť alebo celý trest v osobitných pracovných útvaroch, ktoré budú za tým účelom zriadené.
    • (2) Celý majetok alebo časť majetku odsúdeného vyhlási súd za konfiškovaný v prospech štátu vyjmúc prípad odsúdenia podľa § 5.

Diel II.[upraviť]

  • §9 Ľudové súdy. Na potrestanie trestných činov podľa tohoto nariadenia zriaďujú sa na území Slovenska tieto ľudové súdy:
    • a) Národný súd so sídlom v Bratislave,
    • b) okresné ľudové súdy so sídlom v sídle okresu,
    • c) miestne ľudové súdy v každej politickej obci.
  • § 10 Pokračovanie pred ľudovými súdmi
    • (1) Ľudový súd nemôže pokračovať v neprítomnosti obžalovaného
    • (2) Trestné oznámenie ľudovému súdu môže podať každý občan, úrad alebo bezpečnostný orgán. Obžalobca príslušný na pokračovanie preskúma trestné oznámenie, a ak je toho názoru, že sa má stíhanie odoprieť, predloží spisy so svojím návrhom ľudovému súdu, ktorý o veci rozhodne, ináč do 8 dní predloží obžalobný spis predsedovi ľudového súdu.
    • (3) O väzbe po započatí trestného pokračovania rozhoduje ľudový súd.
    • (4) Zaisťovacia väzba má byť celá zarátaná do uloženého trestu na slobode.
    • (5) Námietky proti obžalobnému spisu nie sú prípustné.
    • (6) Celé pokračovanie sa má viesť urýchlene tak, aby hlavné pojednávanie bolo zahájené do 14 dní po predložení obžalobného spisu predsedovi ľudového súdu.
    • (7) Rozsudok treba vyniesť a vyhlásiť hneď po ukončení hlavného pojednávania. Rozsudok sa má vyhlásiť „Menom republiky a slovenského národa".
    • (8) Proti rozhodnutiam ľudových súdov nie je prípustný opravný prostriedok.
  • §11 Národný súd. Národný súd sa zriaďuje v Bratislave pre celé územie Slovenska.
  • §12 Do pôsobnosti Národného súdu patrí rozhodovať o trestných činoch, uvedených v tomto nariadení, oproti:
    • a) bývalému prezidentovi Slovenskej republiky,
    • b) členom slovenských vlád od 14. marca 1939,
    • c) poslancom Snemu Slovenskej republiky od 14. marca 1939,
    • d) členom Štátnej rady od 14. marca 1939,
    • e) členom Hlavného veliteľstva Hlinkovej gardy, Hlinkovej mládeže a ich dôstojníckym funkcionárom od ** 14. marca 1939,
    • f) šéfom propagandy od 14. marca 1939,
    • g) vyslancom a splnomocneným ministrom od 14. marca 1939,
    • h) vedúcim národných skupín a ich zástupcom,
    • i) vedúcim funkcionárom v protirasovej činnosti,
    • j) prednostom Ústredne štátnej bezpečnosti,
    • k) členom Revízneho senátu Najvyššieho súdu a verejnému obžalobcovi pri ňom pôsobiacemu. 1) tým, ktorých Predsedníctvo Slovenskej národnej rady prikáže do pôsobnosti Národného súdu.
  • §13
    • (1) Národný súd rozhoduje v 7-člennom senáte, ktorý sa skladá z predsedu a zo 6 prísediacich.
    • (2) Predseda senátu a jeho námestník musí byť sudca z povolania. Menuje a odvoláva ich Predsedníctvo Slovenskej národnej rady,
    • (3) Prísediacich vymenúva a odvoláva Predsedníctvo Slovenskej národnej rady.
  • §14 Za prísediaceho senátu Národného súdu (náhradníka) možno vymenovať len osobu, ktorá:
    • a) dovŕšila 21. rok,
    • b) vie čítať a písať,
    • c) je štátnym občanom Československej republiky,
    • d) je mravne zachovalá a politicky bezúhonná.
  • §15
    • (1) Obžalobu pred Národným súdom zastupuje obžalobca.
    • (2) Obžalobcu a jeho námestníka vymenúva a odvoláva Predsedníctvo Slovenskej národnej rady,
    • (3) Obžalobca pri výkone funkcie podlieha Predsedníctvu Slovenskej národnej rady.
  • §16 Obžalovaný pred Národným súdom môže si voliť obhajcu z radu advokátov podľa zoznamu zostaveného Povereníctvom Slovenskej národnej rady pre pravosúdie.
  • §17 Súd rozhoduje väčšinou hlasov. Najprv hlasujú prísediaci, po nich hlasuje predseda.
  • §18 Zápisnicu o hlavnom pojednávaní podpíšu všetci členovia senátu a zapisovateľ.
  • §19
    • (1) Ak obžalovaný bol odsúdený na smrť, súd hneď po vypočutí obža-lobcu sa uznesie na tom, či odsúdeného odporúča na milosť alebo nie. Ak súd odporúča udeliť milosť, hneď predloží spisy so svojím návrhom a s návrhom obžalobcu Predsedníctvu Slovenskej národnej rady. Ku spisom sa pripojí aj žiadosť o milosť, ktorú podal odsúdený alebo v jeho prospech hocikto.
    • (2) Ak súd neodporúča odsúdenému udeliť milosť, alebo ak síce odporúča udeliť milosť, ale milosť nebola udelená, trest smrti sa vykoná.
  • §20 Právoplatne uložené tresty pri Národnom súde vykonáva príslušné štátne zastupiteľstvo.

Okresné ľudové súdy[upraviť]

  • §21 Okresný ľudový súd zriaďuje sa v sídle okresu pre obvod okresu.
  • §22 Do pôsobnosti okresného ľudového súdu spadajú všetky trestné činy podľa tohoto nariadenia okrem tých, ktoré sú výlučne prikázané do oboru pôsobnosti Národného súdu, a tiež tých, ktoré budú Predsedníctvom Slovenskej národnej rady z pôsobnosti okresného ľudového súdu vyňaté a prikázané Národnému súdu.
  • §23
    • (1) Okresný ľudový súd rozhoduje v 5-člennom senáte, ktorý sa skladá z predsedu a 4 prísediacich.
    • (2) Predseda senátu a jeho námestník musí byť sudca z povolania. Menuje a odvoláva ich Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pravosúdie, pokiaľ možno na návrh príslušného okresného národného výboru.
    • (3) Prísediacich vymenúva príslušný okresný národný výbor.
  • §24
    • (1) Obžalobu pred okresným ľudovým súdom zastupuje obžalobca.
    • (2) Obžalobou a jeho námestníka vymenúva a odvoláva Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pravosúdie z radu osôb práva znalých na návrh príslušného okresného národného výboru.
    • (3) Obžalobca pri výkone funkcie podlieha Predsedníctvu Slovenskej národnej rady.
  • §25 Ustanoveniami §§ 14 a 16 až 20 platia obdobne pre okresné ľudové súdy.

Miestny ľudový súd[upraviť]

  • §26 Pre obvod politickej obce zriaďuje sa miestny ľudový súd v sídle miestneho národného výboru.
  • §27 Do pôsobnosti miestneho ľudového súdu spadajú všetky trestné činy podľa § 5 tohoto nariadenia.
  • §28
    • (1) Miestny ľudový súd rozhoduje v 5 až 11-člennom senáte, ktorý sa skladá z predsedu a 4 až 10 prísediacich.
    • (2) Predsedu a obžalobcu menuje a odvoláva okresný národný výbor.
    • (3) Prísediacich miestnych ľudových súdov menuje a odvoláva okresný národný výbor na návrh miestneho národného výboru.
    • (4) Ustanovenie § 14 platí obdobne aj pre miestne ľudové súdy.
  • §29 Nad výkonom trestu, uloženého miestnym ľudovým súdom, dozerá obžalobca pri okresnom ľudovom súde príslušného okresu.
  • §30 Obžalovaný pred miestnym ľudovým súdom si môže voliť obhajcu, ktorý však nesmie byť z radu advokátov a sudcov.
  • §31 Kancelárske práce vykonáva pre Národný súd Najvyšší sud, pre okresný ľudový súd príslušný okresný súd a pre miestny ľudový súd úrad miestneho národného výboru; pre obžalobcu na Národnom súde Generálna prokuratúra, pre obžalobcu na okresnom ľudovom súde príslušný okresný súd, pre miestneho obžalobcu príslušný úrad miestneho národného výboru.
  • §32 Výdavky spojené so zriadením a funkciou ľudových súdov hradí štát v rámci rozpočtových prostriedkov Predsedníctva Slovenskej národnej rady.
  • §33 Toto nariadenie nadobúda účinnosť hneď, platí na čas jedného roku a vykoná ho Predsedníctvo Slovenskej národnej rady so Zborom povereníkov.

Šmidke v. r.

Dr. Lettrich v. r.