Na konci septembra

Údaje o texte
Titulok	Na konci septembra
Autor	Pavol Országh Hviezdoslav
Zdroj	visegradliterature
Licencia	PD old 70

Na údolí v rozkvitku záhradné kvieťa.
i pred okny ešte sa zelená brest;
lež vidíš-li posla hen zimného sveta?
Hôr na štíty sneh sa už sponáhľal sniest
Dnu v srdci mi mladistvom žiar leta žhavie,
aj skvitá v ňom jar ešte veškerých krás;
však, ajhľa, už sivejú vlasy mi tmavé,
mi hlavu už ožihol zlej zimy mráz.

Kvet opŕchne, uniká život ni tôňa...
Poď, ženuška, na klin môj hopkaj si, hop!
Čo hlávku včul schýlilas’ do môjho lona,
či zajtra, ach, nesklesneš na môj už hrob?
Och, reč: jestli umriem prv, s nárkom či telo
mi pokrovom zastrieš? a zdolá-li zmiasť
raz láska ťa iného mládenca, smelo
že opustíš preň môjho priezviska vlasť?

Ak vdovský raz odhodíš závoj, jak prápor
by čierny ho poves mi v náhrobný kríž:
ja vyjdem poň, mohyly odomknúc zápor,
tak v polnoc, a so sebou vezmem ho v skrýš,
ním utrieť si slzy, tak bez zvláštnej biedy
žes’ zabudla druha, i bolestný šrám
si obviazať srdca, čo ešte i vtedy
ťa miluje, miluje večne i tam!