Informovanosť miesto demagógie. Otvorený list Ladislava Kováča v denníkoch Új Szó a Národná obroda 15. 10. 1990

Zo stránky Wikizdroje
Údaje o texte
Titulok Informovanosť miesto demagógie. Otvorený list Ladislava Kováča v denníkoch Új Szó a Národná obroda 15. 10. 1990
Autor Ladislav Kováč
Zdroj Národná obroda 15. 10. 1990
Licencia PD SK

Milí maďarskí spoluobčania, obraciam sa na Vás prostredníctvom denníkov Uj Szó a Národná obroda. Považujem za potrebné vysvetliť Vám zásady našej školskej politiky, špeciálne vo vzťahu k maďarským školám na južnom Slovensku, a tým odstrániť nedorozumenia, ktoré mnohým z Vás skresľujú pohľad na moju osobu a na prácu Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky.

Ministerstvo je centrálnym úradom, ktorý slúži všetkým občanom republiky, rovnako Slovákom ako Maďarom, Rusínom, Ukrajincom. Zatiaľ čo väčšina Slovákov žije na národne homogénnom území, príslušníci ostatných menšinových národov žijú na národne zmiešaných územiach. To je základný fakt, z ktorého vychádzala celá naša školská politika pokiaľ som ja bol vo funkcii ministra a vychádza i naďalej pod vedením nového ministra. Našou povinnosťou je starať sa spravodlivo o všetkých občanov žijúcich na národne zmiešanom území, o ich rovnoprávnosť, o to. aby ako občania Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa mohli ekonomicky, spoločensky, duchovne realizovať na celom území štátu, aby obmedzená školská a kultúrna politika nevytvárala v príslušníkoch národných menšín pocit menejcennosti, neplnoprávnosti, trpenosti a aby ich neodsudzovala na život v akýchsi ghetách jedine na tomto území. Zároveň je našou povinnosťou dbať o to, aby na národne zmiešaných územiach existoval sociálny mier, priateľské spolunažívanie medzi príslušníkmi rozdielnych národov, vzájomné pochopenie a tolerancia.

Situácia by bola oveľa jednoduchšia, keby menšinové národy žili na kompaktnom, národne homogénnom území. V tom prípade by mohli požadovať územnú autonómiu a v rámci práva na sebaurčenie mohli by vzniesť i iné politické požiadavky. Keďže to tak nie je, všetky kroky, ktoré by ako dlhodobý cieľ sledovali násilnú zmenu národnostného zloženia národne zmiešaných území a národnú homogenizáciu treba označiť za nehumánne, právne neprípustné a ohrozujúce politickú stabilitu celej strednej Európy. Starostlivosť o národné menšiny je v každom prípade vo výlučnej kompetencii legislatívnych orgánov n vlády príslušného štátu a vylučuje akúkoľvek právne sankcionovanú účasť iného štátu; v tomto špecifickom prípade zasahovanie cudzieho štátu treba však označiť za zvlášť neprípustné a škodlivé, pretože by bolo zámerným narušovaním rovnováhy medzi národmi, ktoré koexistujú na tomto území, rozbíjaním pokojného spolužitia a vyvolávaním národných trenie.

Ministerstvo sa musí rovnako starať o maďarské i slovenské školy na národne /.miešanom území južného Slovenska, kde vedľa seba žijú Slováci a Maďari. Maďarské i slovenské školy majú na tomto území mnohé spoločné problémy. Preto pre starostlivosť o tieto školy bol na ministerstve školstva vytvorený odbor škôl na národne zmiešaných územiach (ktorý sa tiež stará o ukrajinské školy na národne zmiešanom území na východnom Slovensku). Jeho povinnosťou je dbať o to, aby sa zároveň riešili problémy maďarských i slovenských škôl, aby sa rovnomerne dvíhala ich odborná úroveň i aby materiálne vybavenie maďarských a slovenských škôl bolo rovnaké. Akákoľvek preferencia škôl jednej národnosti by bola narušením politickej a sociálnej rovnováhy, okamžite by vyvolala napätie, animozitu a bola zdrojom národnostných nepokojov. Preto je dôležitou zásadou našej školskej politiky, že je neprípustné selektívne financovanie škôl jednej národnosti, napr. zo zahraničných zdrojov - a každý dodatočný finančný zdroj musí byť použitý na zlepšenie stavu škôl obidvoch národností, žijúcich na tomto území. Redaktor televízie Maďarskej republiky András Sugár mi raz v rozhovore potvrdil, že existujú návrhy, aby maďarské školy na južnom Slovensku boli podporené selektívnymi príspevkami v tvrdej mene zo zahraničia. Možno si predstaviť, k akým nepokojom by takáto preferencia škôl jednej národnosti viedla a je preto pre ministerstvo a, pochopiteľne, i pre iné orgány SR, neprípustná.

Maďarské školy na národne zmiešanom území majú aj svoje špecifické problémy. Riešiť ich je tiež povinnosťou odboru škôl na národne zmiešanom území, v spolupráci so Zväzom maďarských pedagógov. Na prvom mieste je to kvalitná výuka "slovenského jazyka na maďarských školách. Zásada, aby každý z našich maďarských spoluobčanov ovládal slovenský (alebo český) jazyk, nie je záležitosťou nejakej prestíže väčšinového národa, ale je predovšetkým v záujme samotných maďarských občanov: ovládanie slovenčiny umožňuje občanovi bezprostredný kontakt so Slovákmi priamo na národne zmiešanom území, umožňuje mu ekonomickú a duchovnú realizáciu na celom území štátu, otvára mu cestu do tých odborných alebo vysokých škôl, v ktorých sa v ČSFR vyučuje len v jazyku väčšinových národov.

Pritom nám záleží na tom, aby maďarskí žiaci dobre ovládali svoj rodný jazyk a aby poznali literatúru, písanú v maďarskom jazyku. Vo výuke dejepisu oboznamujú sa maďarskí žiaci s uhorskou históriou podrobnejšie ako žiaci na slovenských školách. Verím však, že posun v slovenskom historickom myslení, ku ktorému v týchto rokoch dochádza, stále jasnejšie vedomie, že tisícročná história uhorského štátu je spoločnou históriou maďarského i slovenského národa, povedie postupne k tomu, že učebnice dejepisu pre slovenské a maďarské školy sa budú stále viac zbližovať. Raz sa možno v slovenských i maďarských školách bude vyučovať rovnaký dejepis. Predpokladá to však, že aj na maďarskej strane sa presadí koncepcia, že uhorský štátu bol spoločným štátom všetkých národov, ktoré žili v Uhorsku; že k jeho rozpadu v roku 1918 došlo najmä preto, že nedokázal zaistiť pokojné a rovnoprávne súžitie všetkých národov; že vzhľadom na národnostnú štruktúru Uhorska nestal sa ani jeden z nástupníckych štátov národne homogénnym, no hranice každého z nich sú definitívne a musia byť navzájom rešpektované. Tak, ako musia byť vzájomne rešpektované práva národných menšín, ktoré sa v týchto nástupníckych štátoch ocitli.

Preto ale tiež musia byť všetci žiaci v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike vychovávaní v láske ku spoločnej česko-slovenské) vlasti, bez ohľadu na to, či sú žiakmi slovenských, českých alebo maďarských škôl. Preto školský systém Slovenskej republiky musí byť jednotný, v školách sa musia používať učebnice schválené štátnymi orgánmi a l aké, ktorých poslaním je vychovať vzdelaného, európsky mysliaceho, česko-slovenského občana. Hoci vydávanie učebníc pre maďarské školy, takisto ako vzdelávacích časopisov v maďarskom jazyku predstavuje značnú záťaž pre rozpočet Slovenskej republiky, štát bude naďalej aj týmto spôsobom prejavovať svoju zodpovednosť voči svojim po maďarsky hovoriacim občanom.

V počte škôl v menšinových jazykoch, prepočítanom na počet občanov patriacich k národným menšinám, predstavuje Slovenská republika európsky unikát. Veľkoryso je umožnené maďarským deťom dostať základné a stredné vzdelanie v materinskom jazyku. Kritizujú nás za to, že počet stredných odborných učilíšť s vyučovacím jazykom maďarským je nedostačujúci, že maďarskí učni musia niekde navštevovať učilištia, kde sa vyučuje po slovensky. To však platí pre tie učebné odbory, kde neznalosť odbornej terminológie v slovenskom jazyku a slabá znalosť slovenského jazyka vôbec, by dieťaťu z maďarskej rodiny silne zmenšovala pracovné príležitosti a v blízkej 'budúcnosti, keď trhová ekonomika prinesie so sebou aj hrozbu nezamestnanosti, ohrozovala práve tieto deti. To isté možno povedať aj tým kritikom, ktorí poukazujú na to, že sa na vysokých školách nemôžu maďarskí žiaci vzdelávať vo svojom rodnom jazyku: aké by boli ich pracovné príležitosti, ak by neovládali svoj odbor v jazyku, ktorým sa. hovorí na celom území štátu? To by si mali dobre zvážiť aj tí rodičia, ktorí budú svoje deti posielať na odborné alebo vysokoškolské štúdium do Maďarskej republiky.

V minulom režime sa zanedbávala príprava učiteľov pre maďarské základné a stredné školy. Preto od 1. septembra tohoto roku sa podstatne rozšírilo maďarské oddelenie Pedagogickej fakulty v Nitre. Na štúdium sa prijalo viac študentov, takže každoročne bude fakulta pripravovať 500-550 maďarských učiteľov, čo je dvakrát viac ako doteraz. Na tieto účely pridelila vláda SR navyše 494 000 Kčs na rok 1990 a l 482 000 Kčs na rok 1991. Tento krok urobila vláda v neľahkej ekonomickej situácii, keď musí krátiť plánované výdavky v iných naliehavých oblastiach a keď napr. nemohla prijať naše návrhy na všeobecné zvýšenie platov všetkých učiteľov na Slovensku. Zabolelo rna preto, keď v programe televízie Maďarskej republiky Panoráma ma v júni poslanec Federálneho zhromaždenia pán Miklós Duray označil za ministra, ktorý zatvára maďarské školy. V tom istom programe vedúci redaktor Panorámy András Sugár odvysielal časť rozhovoru so mnou, ktorý bol venovaný problémom školského vzdelania našich maďarských spoluobčanov. Pôvodný rozhovor trval vyše hodiny. Presvedčil som sa v ňom, ako je pán Sugár nedostatočne informovaný o základných problémoch života na našich národne zmiešaných územiach a snažil som sa mu preto poskytnúť aspoň základné informácie. Pán Sugár rozhovor účelovo skreslil tým, že si z neho vystríhal to, čo mu vyhovovalo. Dokonca sa k rozhovoru vrátil v ďalších reláciách Panorámy, kde okrem iného ironizoval náš program vysokoškolskej výuky, ktorý predpokladá postupnú internacionalizáciu nášho vysokoškolského vzdelávania. My sme naopak presvedčení, že postupným premenením našich vysokých škôl na školy medzinárodného charakteru, ich otvorením pre študentov rovnako našich ako zahraničných, prispejeme k oslabeniu nacionálnych vášní, ktoré ohrozujú strednú Európu.

Veľmi mi záležalo na tom, aby aj slovenskí a českí občania našej republiky poznali názory pánov Duraya a Sugára a aby sme si mohli o nich spoločne pred televíznou obrazovkou podiskutovať. Bratislavská televízia pozvala oboch pánov na diskusiu so mnou do televízie - ani jeden z nich neprišiel. A to i napriek tomu, že pán Sugár v programe Panoráma tvrdil, že on je vždy ochotný o veciach v slovenskej televízii hovoriť, ale že jeho ponuku nechce nikto prijať.

Pán Sugár nesplnil ani iný svoj sľub. S bývalým ministrom osvety Maďarskej republiky pánom Ferenczom Glatzom sme si vymenili listy, v ktorých sme spolu premýšľali naď tým, ako prehĺbiť naše kontakty v školstve a začať etapu priateľskej spolupráce medzi našimi národmi. List pána Glatza bol uverejnený v tlači Maďarskej republiky, môj nie, zatiaľ čo oba listy vyšli u nás v Novom slove a v Uj Szó. Pán Sugár mi prisľúbil, že sa zasadí o to, aby môj list bol v Maďarskej republike uverejnený - neurobil tak. Nuž, takto sa predpoklady pre spoluprácu a porozumenie naozaj nevytvárajú. Zásluhou pána Sugára sa moji priatelia v Maďarsku - a veľa ich mám medzi pedagógmi a vedeckými pracovníkmi - musia naozaj čudovať, ako som sa z človeka, ktorý sa po desaťročia usiloval o úzku spoluprácu a priateľstvo medzi stredoeurópskymi národmi, naraz stal akýmsi obmedzeným protimaďarským šovinistom.

Demagógia, ktorá niektorým ambicióznym ľuďom slúži na budovanie ich osobnej kariéry, je vždy intelektuálnou úbohosťou. Zároveň predstavuje spoločenské nebezpečie. Je však zvlášť odporná a zhubná, keď zasahuje citlivú sféru vzťahov medzi národmi. Platí to tak o demagógii na maďarskej, ako aj na slovenskej strane. Demagógia je slepá a hluchá. Postavme ako jej protiváhu vzájomnú informovanosť, snahu pochopiť názory odlišné od vlastných, presvedčenie o dobrej vôli každého, kto sa nevyhýba diskusii a konfrontácii stanovísk. Demagógia, ktorá roznecuje rozpory medzi Slovákmi a Maďarmi na národne zmiešanom území Slovenska, v najmenšom neprispieva k riešeniu existujúcich problémov. Zhoršuje medzinárodné postavenie rovnako Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a Maďarskej republiky a tým sťažuje našu postupnú integráciu do spojenej Európy, v ktorej" mnoho z našich prcblémov automaticky prestane existovať.