Demokracia bielych lístkov
| Údaje o texte | |
|---|---|
| Titulok | Demokracia bielych lístkov |
| Autor | Demokratická strana |
| Zdroj | Demokracia bielych lístkov. In: Demokrat: Orgán Demokratickej strany (Košice: Demokratická strana). Roč. 2, č. 97, 27. apríl 1946, s. 3. |
| Dátum vzniku | 1946 |
| Licencia | |
Svobodné slovo venuje pozoruhodný komentár bielym lístkom. Píše:
Po odhlasovaní bielych volebných lístkov mohli sa čitatelia všetkých strán dočítať o tom, že tu ich strana hájila opravdivú demokraciu. Ako vyzerá táto demokracia bielych lístkov, najlepšie vysvitne, keď si domyslíme teoreticky všetky možnosti uzákonenej reformy do dôsledkov. Náš parlament má 300 členov, to znamená, že demokratickú väčšinu všetkého obyvateľstva Republiky predstavuje 151 poslancov, o ktorých minimálne sa musí opierať každá vláda, keď chce byť demokratická. Pripusťme, že by bolo dnes odovzdané toľko bielych lístkov, že by predstavovaly 160 mandátov, keby totiž viac ako polovica voličov odovzdala biele lístky. V tomto prípade by bolo opravdive zvolené síce len 140 poslancov, ktorí by teda vôbec nereprezentovali väčšinu, ale pretože by sa percentuálne o 160 neobsadených mandátov rozdelili, stala by sa z menšiny väčšina a bola by sostavená vláda, ktorá by síce nemala za sebou dôveru väčšiny voličstva, ale napriek tomu by mala väčšinu v parlamente. Tvrdili by potom ešte tí, ktorí svojím hlasovaním za biele lístky umožnili tento stav, že hájili demokraciu? Demokratické by bolo ustanovenie o bielych lístkoch len v jedinom prípade: keby na biele lístky pripadajúce mandáty ostaly naozaj neobsadené, ale pri sostavení vlády by sa trvalo na zásade, že vláda musí mať za sebou dôveru nadpolovičnej väčšiny národa, teda 151 poslancov v každom prípade, bez ohľadu na počet obsadených mandátov. Teda: keby napríklad bola tretina odovzdaných hlasov bielych, bolo by zvolené síce len 200 poslancov, ale vláda by napriek tomu musela sa opierať o 151-hlasovú väčšinu. Potom by naozaj biele lístky boly demokraciou — inak sú len volebnou geometriou, ktorá v Republike nebývala doteraz obvyklým prostriedkom.