Vianočná dohoda

Z Wikizdroje
Prejsť na: navigácia, hľadanie
„Vianočná dohoda“
o vytvorení ilegálnej Slovenskej národnej rady ako jednotného centra protifašistického frontu na Slovensku a o jej programe

25. december 1943[1]

Originálne znenie[upraviť]

Ideové smery na Slovensku, ktoré i po 6. októbri 1938 zotrvali na zásadách protifašistickej demokracie a viedli dodnes aktívny odpor proti politickému, hospodárskemu a kultúrnemu znásilňovaniu slovenského ľudu a ktoré dnes reprezentujú skutočné zmýšľanie všetkých vrstiev slovenského ľudu, dohodly sa na vytvorení spoločného politického vedenia, ktorým bude Slovenská národná rada ako jediný reprezentant politickej vôle slovenského národa doma.

I. Úlohou a cieľom Slovenskej národnej rady je:

1. Jednotne a centrálne viesť boj slovenského národa za odstránenie nacisticko-nemeckého diktátu, vykonávaného i domácimi uzurpátormi politickej moci.
2. V prvej príhodnej chvíli prevziať všetku politickú, zákonodarnú, vojenskú i administratívne výkonnú moc na Slovensku a vykonávať ju podľa vôle ľudu až do tej doby, kým slobodne zvolení zástupcovia ľudu nebudú môcť všetku moc prevziať.
3. Po prevzatí moci, len čo to bude možné, Slovenská národná rada sa postará, aby slovenský ľud si voľne a slobodne určil svojich zástupcov, ktorým SNR všetku moc odovzdá.
4. SNR bude vo svojej činnosti postupovať v dorozumení s č.-sl.vládou a celým zahraničným odbojom, ktorých prácu na medzinárodnom a vojenskom poli uznáva a ju podporuje.

II. Tu združené smery a zložky dohodli sa na týchto zásadách:

1. Želáme si, aby národ slovenský a národ český ako najpríbuznejšie slovanské národy utváraly ďalšie svoje osudy v novej Č-SR, spoločnom to štáte Slovákov a Čechov, a na podklade princípu rovný s rovným.
2. Želáme si úzku spoluprácu so všetkými slovanskými štátmi a národmi, menovite s SSSR, v ktorom vidíme záštitu slobodného života a všestranného rozmachu malých národov vôbec a slovanských zvlášť.
3. Budúca Č-SR má viesť svoju zahraničnú politiku v duchu týchto zásad, a preto sa má na poli zahraničnopolitickom a vojenskopolitickom opierať o SSSR.
4. Vnútorné usporiadanie budúcej ČSR má byť demokratické, majú sa vykoreniť všetky tendencie fašistické, rasistické, totalitné a také, ktoré budú v rozpore s týmito zásadami. V tomto duchu má byť vnútorný politický režim pevne vedený, pritom však demokratický. Je potrebné vystríhať sa omylom a chybám v minulosti.
5. Myšlienku demokracie je treba preniesť a prehĺbiť i na pole hospodárske a sociálne tak, aby rozdelenie národného dôchodku medzi všetko obyvateľstvo bolo čo najrovnomernejšie a aby život každého občana bol ľudský a dôstojný.
6. Kultúra, školstvo a výchova majú byť vedené spomenutými zásadami. Zachovaná má byť sloboda náboženských vyznaní, vylúčený má však byť vliv cirkvi na smer a vedenie štátu.
7. O definitívnej úprave týchto otázok rozhodnú – a to menovite o ústavnoprávnej úprave pomeru slovenského národa k národu českému – zo slovenskej strany výlučne slobodne zvolení (určení) zástupcovia slovenského národa.

Zdroj a poznámkový aparát[upraviť]

Citované podľa[upraviť]

  • Prečan, Vilém (ed.). Slovenské národné povstanie – dokumenty. Bratislava : Vydavateľstvo politickej literatúry, 1965. OCLC 11606886, s. 125-126. Zdroj: Gronský, Ján. Komentované dokumenty k ústavným dějinám Československa I. (1918 – 1945). Praha : Karolinum, 2005. 584 s. ISBN 8024610272. s. 546-547.

Poznámky[upraviť]

  1. Dohodu skoncipovali a potvrdili na Vianoce 1943 v Bratislave za občiansku zložku odboja Jozef Lettrich, Ján Ursíny, Matej Josko a za komunistov Karol Šmidke, Gustáv Husák a Ladislav Novomeský. Bola vyvrcholením tajných schôdzí Lettricha, Ursínyho, Joska, Husáka a Novomestského v Joskovom byte na Gajovej ulici v Bratislave. Správu o vzniku Slovenskej národnej rady a text Vianočnej dohody bol následne odoslaný poslom do Londýna, prezidentovi Edvardovi Benešovi, ktorý prijatie potvrdil podpisom datovaným 23. marcom 1944. Prvýkrát bol text Vianočnej dohody zverejnený v článku „Z revolučného archívu“ v denníku Pravda 12. septembra 1944, t. j. počas priebehu Slovenského národného povstania.

Iné projekty[upraviť]