Proces proti vlastizradným biskupom Jánovi Vojtaššákovi, Michalovi Buzalkovi, Pavlovi Gojdičovi/Vypočúvanie J. Vojtaššáka

Zo stránky Wikizdroje
Údaje o texte
Titulok Proces proti vlastizradným biskupom Jánovi Vojtaššákovi, Michalovi Buzalkovi, Pavlovi Gojdičovi/Vypočúvanie J. Vojtaššáka
Licencia PD SK

Proces proti vlastizradným biskupom Jánovi Vojtaššákovi, Michalovi Buzalkovi, Pavlovi Gojdičovi 2. 01. 1951 - 15. 01. 1951. Prvý deň hlavného pojednávania. Vypočúvanie obvineného Jána Vojtaššáka[upraviť]

Súčasť série článkov k téme Proces proti vlastizradným biskupom Jánovi Vojtaššákovi, Michalovi Buzalkovi, Pavlovi Gojdičovi:
  1. Obžaloba
  2. Vypočúvanie J. Vojtaššáka
  3. Posledné slovo obvinených

Prvý deň hlavného pojednávania
Verejné hlavné pojednávanie s obvinenými biskupom Jánom Vo-taššákom, svätiacim biskupom ThDr. Michalom Buzalkom a biskupom Pavlom Gojdičom začalo sa pred štátnym súdom v Bratislave v stredu 10. januára 1951. V senáte štátneho súdu zasadli: predseda senátu Karol Bedrna, sudcovia z ľudu Matej Župančič a Štefan Borš a sudcovia z povolania Václav Hamák a Pavel Korbuly. Ako náhradní sudcovia boli prítomní: Ján Andel ako sudca z ľudu a Dr. Jozef Buzna ako sudca z povolania. Štátnu prokuratúru zastupoval Dr. Ján Feješ, Súdny zapisovateľ: Dr. Anna Pojezná.
Predseda: Otváram verejné hlavné pojednávanie proti obvineným biskupovi Jánovi Vojtaššákovi, svätiacemu biskupovi Dr. Michalovi Buzalkovi a biskupovi Pavlovi Gojdičovi na štátnom súde v Bratislave. Konštatujem, že obvinení boli na hlavné pojednávanie predvolaní a že všetci traja sú prítomní. Konštatujem ďalej, že zákonná lehota na prípravu od doručenia predvolania a obžaloby obvineným bola zachovaná. Ďalej konštatujem, že ako obhajcovia sú tu prítomní páni advokáti: Dr. Štefan Kráľ ako obhajca obvineného Jána Vojtaššáka, Dr. Vojtech Rampášek ako obhajca obvineného Dr. Michala Buzalku a Dr. Ivan Ottlyk ako obhajca obvineného Pavla Gojdiča. Po zistení osobných dát a pomerov všetkých obvinených predsedom senátu predniesol prokurátor Dr. Ján Feješ obžalobu.

Vypočúvanie obvineného Jána Vojtaššáka
Po prestávke začal predseda vypočúvanie obvineného Jána Vojtaššáka.
Predseda: Pán obvinený, počuli ste obžalobu. Porozumeli ste jej?
Vojtaššák: Áno.
Predseda: Preberieme najprv vašu činnosť za prvej Republiky. Vy ste boli za prvej Republiky oddaným prívržencom HSĽS. Je všeobecne známe, akú účasť mala táto strana na rozbití ČSR. Žiadam vás, aby ste nám stručne objasnili, ako ste vy rozvratnú politiku tejto strany podporovali a ako ste pri tom spolupôsobili.
Vojtaššák: Prosím, ja som bol od vzniku samostatnej Hlinkovej ľudovej strany jej prívržencom a stúpencom, a to preto, že mi vyhovoval jej program.
Predseda: Bolo tiež všeobecne známe, že ste boli v úzkom priateľstve s Hlinkom.
Vojtaššák: Moje priateľstvo s vedúcim, s predsedom tejto strany bolo vlastne osobné.
Predseda: Politické nie?
Vojtaššák: Politické priateľstvo — nakoľko mne, ako katolíckemu biskupovi — program tejto strany vyhovoval.
Prokurátor: Mám jednu otázku. Pán obvinený, Andrej Hlinka vás neinformoval a s vami sa neradil o svojich politických zámeroch? Nedopisovali ste si v tomto smere?
Vojtaššák: Nepamätám sa, že by ma bol informoval o podrobnostiach o strane, o tom, čo je v strane.
Prokurátor: Navrhujem, aby súd konštatoval Hlinkov list z 8. 11. 1921, adresovaný Vojtaššákovi, a to na dôkaz, že obvinený bol nielen v blízkom styku s Hlinkom, ale že bol Hlinkom o jeho rozvratných politických činoch dobre informovaný.
Vojtaššák: To, prosím, nepopieram, len sa na také podrobnosti nepamätám.
Prokurátor: O podrobnostiach budete neskoršie oboznámený z dokumentov. Ešte by som mal jednu otázku. Pán obvinený, pracovali ste vy už politicky ešte predtým, ako ste začali pôsobiť v ľudovej strane? Napríklad, ako to bolo s vašou účasťou pri volebnej agitácii v roku 1910, koho ste vtedy podporovali? Pamätáte sa na to?
Vojtaššák: Vtedy som agitačne podporoval maďarskú vládnu stranu. Svoj hlas som odovzdal jej kandidátovi.
Predseda: A kto bol protikandidátom, ktorého ste tak potierali?
Vojtaššák: Tak sa mi zdá, že to mohol byť nejaký Čifáry.
Predseda: Áno, slovenský kandidát Čifáry.
Vojtaššák: To ani neviem.
Prokurátor: Nie, že neviete, ale vy sa dnes k tomu nechcete priznať. A čo ste za túto účasť, za vašu agitáciu pre túto maďarskú vládnu stranu dostali?
Vojtaššák: No, odišiel som vtedy zo svojho vtedajšieho pôsobišťa a bol som vymenovaný za administrátora. Bol som povýšený.
Predseda: Odišli ste na lepšiu faru, nie?
Vojtaššák: Nuž... bolo to len prechodné — bola to fara hospodárska.
Predseda: Už ste nám povedali, pán obvinený, že ste sa s programom Hlinkovej strany plne stotožňovali. Môžete nám teraz bližšie osvetliť tento váš postoj?
Vojtaššák: Videl som to, že táto strana podporuje záujmy cirkevnej hierarchie po stránke hospodárskej, ako to hlásal jej program a ako mi to bolo osobne sľúbené.
Predseda: Tak teda prevažovaly u vás záujmy hospodárske ... Presvedčíme sa o tom tiež z dokumentov. Videli ste v tom posilnenie pozície hierarchie.
Vojtaššák: Mocenských pozícií cirkevnej hierarchie. Preto ...
Prokurátor: Že politika Hlinkovej ľudovej strany sledovala rozbitie Republiky, to ste vedeli.
Vojtaššák: Nuž... to bolo nakoniec zrejmé.
Predseda: A ako ste sa v tomto smere snažili politicky usmerňovať a pre tieto záujmy využívať svojich veriacich?
Vojtaššák: Ja, prosím, osobne som ich nijako zvlášť neusmerňoval.
Predseda: A nepamätáte sa na voľby v roku 1925? Nezaktivizovali ste vtedy svoju činnosť, nepôsobili ste vtedy zvlášť na duchovných, aby ovplyvňovali veriacich, tak, aby hlasovali pre kandidátku Hlinkovej strany?
Vojtaššák: Musím podotknúť, že moje chovanie voči strane a môj celkový postoj boly všeobecne známe a že som sa teda snažil, aby sa i oni podľa mňa riadili.
Prokurátor: Nesnažili ste sa pôsobiť svojimi kázňami alebo pri iných príležitostiach, keď ste prišli do styku s veriacimi, propagovať rozvratnú politiku Hlinkovej strany?
Vojtaššák: Je možné, že som tak robil.
Predseda: Nepísali ste v tomto smere nijaké články?
Vojtaššák: Stalo sa, že som napísal niekoľko článkov do politických novín, toho bolo však málo a na obsah sa už presne nepamätám.
Predseda: Bola to teda, ako to vaše slová potvrdzujú, činnosť politická. Povedzte nám ešte, ako ste využívali váš nakladateľský spolok a kníh tlačiareň Lev?
Vojtaššák: Tam sme tlačili rôzne časopisy...
Predseda: S akým obsahom?
Vojtaššák: No, snažili sme sa nimi podporovať našu politiku.
Predseda: Vydávali ste tam tiež nejaké brošúry?
Vojtaššák: To bolo napríklad — to bola brošúra, vydaná ako odtlačok časopisu „Svätá rodina“: „Môže byť katolík sociálnym demokratom“?
Prokurátor: Teda obsahu protipokrokového, protisocialistického, rovnako ako celá vaša činnosť bola sústavne vedená proti pokroku, proti socializmu.
Vojtaššák: Áno, máte pravdu.
Prokurátor: Pozrite sa, bolo správne zneužívať náboženské cítenie ľudu pre protiľudové politické ciele?
Vojtaššák: Nuž, teda ...
Prokurátor: Mal by som ďalšiu otázku. Môžem, pán predseda? (Predseda súhlasí.)
Pán obvinený, povedali ste nám, že vám program Hlinkovej strany vyhovoval. Naznačovali ste, že ste sa usilovali, aby sa týmto vaším postojom riadili aj vaši veriaci. Povedzte nám teraz, mohol byť váš záujem, záujem spišského biskupa, vlastníka niekoľko 10.000 jutár pôdy a lesov, mlynov, píl a pod., totožný so snahami a záujmami drobných deputátnikov, roľníkov a robotníkov vo vašej diecéze? Áno, či nie?
Vojtaššák: Bol rozdiel.
Predseda: Ako ste sa stavali k separatistickým snahám Hlinkovej ľudovej strany?
Vojtaššák: Ja som sa, prosím, s týmto separatizmom stotožňoval.
Predseda: Podporovali ste teda rozvratnú politiku ľudáckej strany do všetkých dôsledkov — až do uskutočnenia ich konečných cieľov, do rozbitia prvej Republiky. To priznávate?
Vojtaššák: Nuž bolo to tak.
Predseda: Teraz k vašej činnosti za tzv. slovenského štátu. Aké funkcie ste vtedy zastávali a ako ste s týmto tisovským režimom spolupracovali?
Vojtaššák: Ja som sa zapojil, prosím.
Predseda: Vyjadrite sa konkrétne.
Vojtaššák: Zapojil som sa aktívne už tým, že som spolupôsobil pri vyhlásení slovenského štátu, a potom tiež, okrem toho som prijal politickú funkciu v štátnej rade.
Predseda: Dostali ste za to nejaké uznanie, nejaké vyznamenanie so strany vlády?
Vojtaššák: Áno, bol som vyznamenaný veľkokrížom Radu slovenského kríža. Tiež od generála Čatloša som dostal osobitný dekrét s vyznamenaním.
Prokurátor: Kto vám dal súhlas alebo kto vás vyslal do tzv. štátnej rady? Aké záujmy ste tam zastupovali?
Vojtaššák: Bol som pozvaný a neskoršie som dostal aj menovanie do štátnej rady od Tisu. Referoval som o tom potom biskupskému sboru, ktorý vyjadril svoj súhlas, a mňa, ako svojho reprezentanta, do tohto orgánu vyslal.
Prokurátor: Aké stanovisko zaujal k tomu pápežský nuncius?
Vojtaššák: Súhlasil s tým.
Predseda: K zastavaniu tejto politickej funkcie člena tzv. štátnej rady ste teda mali aj súhlas Vatikánu.
Prokurátor: Pán predseda, navrhujem, aby na dôkaz toho, že Vatikán svojím súhlasom s Vojtaššákovým prijatím politickej funkcie priamo podporil fašistický režim na Slovensku, sa konštatoval dokument číslo 1/84, ktorý predkladám.
Predseda: Oboznamujem z predloženého dokumentu, že biskup Vojtaššák poslal apoštolskej stolici žiadosť o súhlas prevziať funkciu člena štátnej rady. Tento súhlas bol vydaný dňa 11. októbra 1943 a podpísal ho Angelus Rotta, apoštolský nuncius. (Obracia sa k obvinenému.) Pán obvinený, tak ste sa horlivo snažili dosiahnuť súhlas pre politickú činnosť pre vtedajší tisovský režim.
Vojtaššák: Áno.
Predseda: A ako ste sa pozerali na politickú činnosť kňazov po oslobodení? Aby som to v krátkosti shrnul: boli ste za ľudovodemokratického zriadenia proti politickej činnosti kňazov?
Vojtaššák: Áno.
Prokurátor: To znamená: pre fašizmus áno, ale pre ľud nie.
Vojtaššák: Prosím ...
Predseda: Citujem z predloženého dokumentu: „Vrhnúc sa k nohám Vašej svätosti, ponížene prosím Vašu apoštolskú stolicu...“ Tak pokorne ste prosili za fašistického režimu na Slovensku, aby vám Vatikán dovolil vykonávať funkciu člena tisovskej štátnej rady. Je to pravda?
Vojtaššák: Áno.
Predseda: A je pravda, že ste sa po oslobodení postavili proti akejkoľvek činnosti kňazov?
Vojtaššák: To je pravda.
Predseda: No, tak to stačí. Pre fašizmus áno, pre ľudovodemokratické zriadenie nie. Tak je to vyjadrené jednou vetou.
Vojtaššák: Nuž áno, tak to je.
Predseda: S opatreniami a s nariadeniami tzv. štátnej rady ste sa úplne stotožňovali?
Vojtaššák: Áno. Bol som členom a tým teda aj spoluúčastníkom celého rokovania.
Predseda: Ako ste prijímali určité opatrenia tzv. štátnej rady, smerujúce proti samotným základom ľudskosti? Môžete nám o tom niečo povedať?
Vojtaššák: To boly tie protižidovské opatrenia.
Predseda: Vyjadrili ste sa nejako proti týmto nariadeniam? Bolo vám to ľahostajné?
Vojtaššák: Ja som sa proti tomu neozval.
Predseda: Vy ste sa naopak vyjadrili veľmi súhlasne. Pamätáte sa?
Vojtaššák: Do určitej miery teda áno.
Prokurátor: Navrhujem, pán predseda, aby sa konštatovaly dokumenty 1/3, 1/204, 1/205 a potom tiež doklady 1/9, 1/93, 1/94, 2/18 a 1/206. Ide o stenografické záznamy z rokovania tzv. štátnej rady. Predkladám ich ako dôkaz neľudského, farizejského postoja obvineného v otázke občanov židovského vyznania, keď návrh na ich riešenie bol v tzv. štátnej rade prerokovávaný.
Predseda: Na návrh pána prokurátora oboznamujem dokument, a to stenografický záznam zo zasadnutia štátnej rady tzv. slovenského štátu zo dňa 3. februára 1943. Na tomto zasadnutí, na ktorom sa rokovalo o deportácii židov, bol prítomný aj obvinený Vojtaššák. Podľa záznamov sa obvinený vyjadril takto: „Mal by som návrh: pretože ľudia nie sú o tejto otázke náležité informovaní, prosil by som, aby sa o tom vydala ľudová knižočka. Židia sa snažili k sebe vzbudiť sústrasť, ľudia ich ukrývali, pretože vraj to, čo sa so židmi robilo, bolo neľudské. Židia si mysleli, že sa s nimi bohvie ako zle zaobchádza, zatiaľ čo sa v táboroch môžu mať celkom dobre.“ (Obracia sa k obžalovanému.)
Pán obžalovaný, v r. 1943 ste už vedeli, ako sa so židmi v týchto táboroch zaobchádzalo. Vy ste o tom nič nepočuli?
Vojtaššák: Áno, počul som.
Predseda: Ďalej oboznamujem z toho istého dokumentu ďalšie výroky obvineného, ktoré ešte dokresľujú jeho v skutočnosti nekresťanský postoj k tejto otázke. Vojtaššák tu hovorí: „V Spišskom Podhradí zostáva ešte jeden žid. A napriek tomu, že u neho nie sú nutné nijaké hospodárske ohľady a napriek tomu, že je to komunista už oddávna, býva tam stále. Menuje sa Lőrinc.“ Nato odpovedá Dr. Vašek: „Aby ste videli, slávna štátna rada, ako sa u nás pružne úraduje, zariadim ihneď kladné vybavenie tohto podnetu pána biskupa.“ Vojtaššák potom pokračoval: „Poznám ho dobre, bol to najväčší gauner z Podhradia. Všetkých už vzali a odviezli a on je ešte tam.“ (Obracia sa k obvinenému.) Čo to znamenalo, pán obvinený?
Vojtaššák: (mlčí).
Predseda: Pre to je iba jedno slovo: denunciácia.
Vojtaššák: Môžem k tomu podať vysvetlenie? — Ja som vtedy asi tlmočil mienku, ktorú som počul.
Predseda: Snažíte sa, pán obvinený, zbaviť sa zodpovednosti. Snažíte sa z toho vykrútiť. Povedzte, srovnáva sa to s kresťanským učením?
Vojtaššák: Nie.
Prokurátor: Vy ste vydali Lőrinca na smrť. Ľutujete toho aspoň teraz?
Vojtaššák: Ten Lőrinc, prosím ...
Prokurátor: Áno, on žije, ten Lőrinc, ale to nie je vaša zásluha. Žije, tak ako tí nemnohí, ktorí sa vrátili. Ľutujete toho, či nie?
Vojtaššák: Áno, ľutujem.
Predseda: Ďalej konštatujem na návrh štátnej prokuratúry ďalšie dokumenty, a to zápis štátnej rady z 25. marca 1942, kde obvinený Vojtaššák po hospodárskom referáte Dr. Klindu povedal toto: „Pán predseda Ústredného hospodárskeho úradu prečítal referát, ktorý sa týkal hospodárskych...“ atď., atď. A ďalej: „Vo vyraďovaní židov sme pokročili. Zvýšili sme bilanciu.“ (Obracia sa k obvinenému.) Nie sú to cynické slová? Slová pána biskupa? Zvýšili sme bilanciu... bilanciu mŕtvych spolubližných.
Vojtaššák,: No, ja som to tak nemyslel.
Predseda: Ďalej konštatujem obsah rokovania štátnej.rady z 30. septembra 1942 o vojne proti Sovietskemu sväzu. Podľa stenografického záznamu mal generál Čatloš referát o vojenskej situácii. Na dotaz predsedu sa prihlásil o slovo obvinený Vojtaššák a uviedol: „Ďakujem za referát, ale predovšetkým musím poďakovať pánu generálovi. Ako som sa dozvedel, zasiahol obdivuhodným spôsobom do boja pri Roštové, ktorý bol taký rozhodujúci. Gratulujem pánu generálovi Čatlošovi, že sa tam zjavil s takou smelosťou.“ (Obracia sa k obvinenému.) Z toho vidno, pán obvinený, že ste vyjadrovali veľmi horlivo i radostne svoj súhlas. Podľa toho ste teda schvaľovali túto vojnu, do ktorej nútene zahnali aj slovenských synov, aby bojovali po boku nemeckých fašistov. Zo všetkých týchto dokumentov, zo všetkých týchto vašich skutkov sa potvrdzuje, že ste fašistickú Tisovú politiku plne schvaľovali. Áno?
Vojtaššák: Prosím, doznávam, že schvaľoval a zúčastnil som sa jej.
Prokurátor: Mám otázku. Pán obvinený, viete o tom, čo všetko nacistické hordy v dočasne okupovanej Ukrajine a inde v SSSR na-páchaly? Vypaľovaly dediny, vraždily ženy, stracov, deti. Viete o tom?
Vojtaššák: Počul som o tom.
Prokurátor: A to sa srovnávalo so svedomím katolíckeho biskupa? Vysvetlite nám to.
Vojtaššák: Nuž, nesrovnávalo.
Prokurátor: Vraždy... Schvaľovali ste hromadné vraždy, alebo nie? Tým svojím prejavom, ktorým ste gratulovali Čatlošovi. Predsa šlo o účasť Čatloša na týchto vraždách.
Vojtaššák: Nepriame schvaľovanie to bolo.
Predseda: Ďalej konštatujem dokument č. 1/9: Istý dekan sa pýta obvineného Vojtaššáka na pokrstenie jedného dieťaťa izraelského vyznania; je to list farského úradu z Tvrdošína z 25. júna 1942, podpis dekanov je nečitateľný. Ide o pokrstenie 4-ročnej dcéry nejakého Jána Zehnhuta. Ako ten dekan píše, „predpokladá sa, že časom odvezú všetkých židov a že by týmto pokrstením rodičia chceli zachrániť aspoň svoje dieťa, ponechať ho u nejakej katolíckej rodiny na výchovu, keď ich odvezú do pracovného tábora.“ Na to odpovedá obvinený prípisom z 30. júna toho istého roku medziiným toto: „Židia sa v dnešnej situácii už i stebla chytajú. To je márna nádej, že by sa s dieťaťom, ak ho dajú pokrstiť, zachádzalo ináč ako s nimi. Tak i Ján Zehnhut. Ak na neho príde rad, odvezú ho s celou rodinou i s dieťaťom. Preto by bolo zbytočné, aby sa pokrstilo. S výrazom lásky...“ Pán obžalovaný, poslali ste to?
Vojtaššák: Áno, mal som totiž skúsenosti z predošlých prípadov, že sa v tomto smere nerobia nijaké rozdiely.
Prokurátor: Nacisti nerobili rozdiely, a vy, biskup, ako i e vidieť, tiež nie.
Vojtaššák (mlčí.)
Prokurátor: Mlčíte. Tak teda skúsenosti ste mali, ale nijako ste ako funkcionár štátnej rady proti tejto zločineckej deportácii nevystúpili. Znamená to váš naprosto súhlasný pomer s politikou fašistickej Tisovej vlády?
Vojtaššák: Nuž, tak som vystupoval.
Prokurátor: Teraz sa pýtam na toto: Akú zásadu ste mali na mysli, keď ste boli proti tomuto pokrsteniu s tým odôvodnením, že i tak pôjde so svojimi rodičmi. Mali ste zrejme na mysli ten vami presadzovaný návrh, že židovské rodiny nemajú byť trhané?
Vojtaššák: Áno.
Prokurátor: Vy ste nezasahovali do toho preto, aby tieto rodiny ponechali doma, ale naopak, aby ich spoločne vyviezli. Je to tak?
Vojtaššák (mlčí.)
Prokurátor: Zase mlčíte. Je to teda tiež odpoveď. Keď vás potom neskoršie v roku 1943 upozornili občania židovského vyznania na hrôzy plynových komôr, čo ste urobili potom, pán obvinený? Čo ste urobili s listom, v ktorom sa vám títo občania sverovali?
Vojtaššák: Ten list som po prečítaní poslal na patričné miesto.
Prokurátor: Aké to bolo patričné miesto?
Vojtaššák: Bolo to ministerstvo vnútra.
Prokurátor: Šaňovi Machoví a ÚŠB. Úmysel ste mali jasný: oznámiť pisateľov a zariadiť ich zaistenie. Dobre ste vedeli, že sa obraciate na správne miesto.
Predseda: Pokračujeme ďalej, prosím. Konštatujem ďalší dokument č. 1/94. Je tu prípis kňaza Hatiara biskupovi Vojtaššákovi, v ktorom tento batizovský farár sa ohradzuje proti prísahe, ktorú má skladať pri príležitosti kňazskej kongregácie slovenskému štátu. Hatiar píše: „Složím túto prísahu len s podmienkou, že neuznávam zákony proti židom.“ To píše jednoduchý kňaz. Hatiar končí svoj list ta.kto: „O láskavé vysvetlenie a všeobecné uspokojenie vás úpenlivo prosím.“ (Obracia sa k obvinenému.)
Pamätáte sa, ako ste odpovedali na toto statočné stanovisko svojho kňaza?
Vojtaššák: Prosím, ani na tento list sa nepamätám.
Predseda: Ja vám ho teda ukážem. A prečítam vám, čo ste 5. mája 1939 odpovedali.
Vojtaššák: Na všetko sa nemôžem pamätať. (Predseda predkladá citovaný dokument obvinenému a obvinený potvrdzuje, že ide o jeho list.)
Predseda: Prečítam vám teraz vašu odpoveď: „Pán farár, vaša dôstojnosť si pri oboznamovaní sa so zákonmi o židoch neurobila správne závery.“ Píše totiž, že ten zákon je proti učeniu 4catolíckej cirkvi. Dobre to pochopil a vy mu to vyvraciate. Ďalej pokračujete: „Ten zákon hovorí výlučne o židoch ako o národnosti a na to má štát právo i povinnosť, aby pomer medzi svojimi národnosťami upravil . zákonom. Z toho môže vaša dôstojnosť vidieť, ako sa vo svojom tvrdení mýlila.“ List uzaviera vaša pečať a váš podpis.
Vojtaššák: Prosím, list mohol mne byť pripravený generálnym vikárom a ja som k nemu pripojil len svoj podpis.
Predseda: To je vedľajšie. Dôležité a podstatné je vaše stanovisko, ktoré sa s obsahom stotožňovalo a ktoré ste svojím podpisom plne potvrdili. To nemôžete poprieť.
Vojtaššák: Áno, pán predseda, ja za to zodpovedám.
Predseda: Pán obvinený, mal ten pán farár z Batizoviec pravdu?
Vojtaššák: Mal pravdu.
Prokurátor: Vy ste hlasovali a vy ste schvaľovali ako podpredseda tzv štátnej rady všetky jej rokovania. O čo poctivejší bol tento váš farár.
Predseda: Pán obvinený, cítite sa spoluvinným za tieto zločinecké akcie?
Vojtaššák: Bol som členom štátnej rady. Zodpovedám teda i za celok, za to, čo sa napáchalo.
Predseda: Čo ste si vlastne sľubovali od Tisovho režimu, o čo ste sa snažili?
Vojtaššák: No, Tisov režim, ako som už predtým uviedol, mi vyhovoval po stránke hospodárskej tým, že poskytoval zvláštne výhody vysokej katolíckej hierarchii.
Prokurátor: Tak sme znovu pri týchto vašich mocenských pozíciách, hospodárskych pozíciách slovenskej hierarchie, o ktoré ste mali jedine záujem, ktorý ste chceli upevniť; v týchto svojich snahách ste sa práve opierali o tisovský fišistický režim, ktorý znamenal pre vás .určitú záruku.
Vojtaššák: Boly tu teda dané možnosti...
Predseda: Pamätáte sa na nejaké arizácie?
Vojtaššák: Prosím, ja som osobne nevyhľadával tieto majetky. To sa všetko získalo pre biskupstvo.
Predseda: Kto mal príjem z tohto majetku a kto s ním disponoval?
Vojtaššák: Biskup.
Predseda: Kto tam bol biskupom?
Vojtaššák: Vtedy som ním bol ja.
Predseda: Ktoré majetky boly arizované?
Vojtaššák: To bol v Betlanovciach jeden poľnohospodársky majetok, asi 160 kat. jutár a ďalej akási kúpeľná jednotka, objekt, ktorý predstavoval asi 35 kat. jut. To bolo zakúpené pre biskupstvo.
Predseda: Veď sme už hovorili o tom, že s príjmom tohto majetkti ste disponovali vy.
Vojtaššák: Áno.
Predseda: Ony to neboly len akési kúpele, to bol i prírodný prameň: „Sivá brada,“ to bolo čerpacie zariadenie pri prameni tejto minerálnej vody, to bolo rekreačné stredisko.
Prokurátor: Pán obvinený, išlo o miliónový majetok, koľko ste zaň zaplatili? Bola to plná protihodnota?
Vojtaššák: Zaplatil som 420.000 Ks.
Prokurátor: To je tiež vysvetlenie, prečo ste tento majetok, získaný arizáciou, urputne bránili pred tým, aby bol po oslobodení vrátený pôvodným majiteľom, respektíve ponechaný pod národnou správou.
Vojtaššák (mlčí.)
Prokurátor: Navrhujem soznámiť jednak s dokumentom 1/113, svedčiacim o tom, že sa obvinený bránil proti vráteniu tohto majetku reštitučným pokračovaním, po druhé potom s arizačným spisom. Predkladám oba dokumenty.
Predseda: Konštatujem zo spisov Ústredného hospodárskeho úradu v Bratislave č. 66543/ni A-7 z roku 1941, že rozhodnutím tohto úradu z 28. marca 1942 bol majetok rasové prenasledovaného Ing. Ladislava Frieda, a to kúpele, poľnohospodársky majetok a obchod s minerálnou vodou v Baldovciach, prevedený na Jána Vojtaššáka, spišského biskupa. Likvidačná hodnota bola určená sumou 426.820 Ks, napriek tomu, že skutočná hodnota, ako to pripojené reštitučné spisy Okresného súdu v Levoči dokazujú, bola niekoľkonásobkom tohto obnosu. Ďalej sa konštatuje z predloženého druhého dokumentu a to č. 1/113, listu Dr. Obtuloviča z 13. augusta 1947, advokáta v Bratislave, právneho zástupcu spišského biskupstva, potvrdzujúceho, ako sa obvinený Vojtaššák snažil zabrániť prostredníctvom tohto svojho advokáta zákonnej reštitúcii majetku v Baldovciach. Sám Obtulovič píše, že zapojil do tejto akcie v r. 1947 viacero ľudí, že niekoľkokrát intervenoval, ale napriek tomu sa mu nepodarilo vec priaznivo vybaviť. Má k tomu obvinený Vojtaššák nejaké pripomienky?
Vojtaššák: Nemám, súhlasím.
Predseda: Sú nejaké ďalšie otázky? (Otázky neboly.) Prerušujem pojednávanie, budeme pokračovať o 14.00 hodine.


Predseda: Otváram znovu prerušené hlavné pojednávanie. Pokračujeme vo výsluchu obvineného Vojtaššáka. (Vojtaššák predstupuje.)
Predseda: Boly okrem štátnej rady ešte iné organizácie, ktoré ste podporovali za takzvaného slovenského štátu?
Vojtaššák: Bola to najmä Hlinková mládež a Hlinková garda. Tieto organizácie sa obrátily na biskupský úrad, aby im pridelil duchovných poradcov a ja som tejto ich žiadosti vyhovel.
Predseda: Akú politickú náplň mala Hlinková mládež?
Vojtaššák: Politický smer bol vecou Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, primerane k režimu tukovsko-tisovskému, režimu fašistickému. Sudca z ľudu: Podľa akého vzoru sa cvičila Hlinková garda?,
Vojtaššák: Tomu nerozumiem. Sudca z ľudu: Keď ste hovorili o Hlinkovej mládeži a Hlinkovej garde, museli ste vedieť, podľa akého vzoru a podľa akej politiky ich cvičili.
Predseda: Pán sudca z ľudu chce pripomenúť iba to, že Hlinková garda a Hlinková mládež posielala na inštruktáže svojich vedúcich do Nemecka. To sa všeobecne vedelo a písalo sa o tom v časopisoch, to ste vedeli. Boli ste si vedomí, že obidve tieto složky sú piliermi tzv. slovenského štátu?
Vojtaššák: Áno.
Predseda: Pokračujte ďalej. V tomto čase, keď Hitler prepadol Sovietsky sväz, bolo hneď známe, aké zverstvá páchali nacisti na sovietskej Ukrajine. Ako ste sa usilovali zamaskovať medzi veriacimi dojem zo zpráv o zverstvách, páchaných nacistami a ich pomáhačmi, Hlinkovými gardistami?
Vojtaššák: Dozvedel som sa o tom z listu biskupa Cárskeho. Písal mi, že u neho bol konzul, ktorý žiadal, aby sa rozvinula protipropaganda proti zprávam o tých neľudskostiach a zverstvách. Dal mi na vedomie, že sa to všetko šíri rozhlasom. Mal som o rozhlase svoj názor. Bol som rozmrzený na rozhlas, sám som nemal rádioprijímač, nepočúval som rozhlas a akosi z animozity proti rozhlasu som napísal Cárskemu, že keby to záležalo odo mňa, dal by som rozhlasové prijímače posbierať a nechal by som iba prijímače vo verejnej službe.
Predseda: Táto animozita sa prejavila až potom, keď sa šírily zprávy zo zahraničného rozhlasu, aké zverstvá a vraždy páchajú nacisti a Hlinkoví gardisti v Sovietskom sväze.
Vojtaššák: Nevedel som o tom.
Prokurátor: Nehovoríte pravdu a ja predložím dokument, usvedčujúci vás z nepravdy.
Predseda: Váš iniciatívny návrh na zabavenie všetkých rozhlasových prijímačov smeroval k tomu, aby sa znemožnilo počúvanie zahraničného rozhlasu.
Vojtaššák: Myslel som iba na prijímače v súkromnej službe.
Predseda: Aby nemohla verejnosť počúvať zahraničný rozhlas. Prejavili ste tým jasne svoju pomoc nacistickému Nemecku. Je to tak?
Vojtaššák: Môže sa to tak vykladať.
Prokurátor: Na objasnenie Vojtaššákovho postoja k hitlerovským okupantom navrhujem konštatovať dokument č. 1/5. Predkladám ho.
Predseda: Na návrh pána prokurátora konštatujem obsah listu biskupa Cárskeho obvinenému Vojtaššákovi o nebezpečenstve šuškanej propagandy v prospech Sovietskeho sväzu. V liste, datovanom
V
Prešove 10. júla 1941, písal biskup Cársky Vojtaššákovi, že ho spolu s biskupom Gojdičom na podnet nemeckého konzulátu žiadajú, či by nebolo dobre vydať pastiersky list proti boľševizmu. List končí slovami: „Dal som našim kňazom príkaz, aby proti šuškanej propagande pracovali tiež šuškanou propagandou, lebo tomu ľudia skôr uveria.“ V písomnej odpovedi Vojtaššákovej, ktorá bola datovaná 11. júla 1941, je doslovne: „Ako bojujú na frontoch, tak sa musí bojovať aj v zázemí. Kazateľnicami, encyklikami ani pastierskymi listami by sa ničoho nedosiahlo. Predovšetkým by bolo treba posbierať všetky súkromné rozhlasové prijímače.“
Prokurátor: Nie je to jasné, aká slabá je vaša výhovorka? Dokazuje to, že ste týmto svojím návrhom chceli pomôcť nacistom pri ich lúpežnom vpáde do Sovietskeho sväzu. Boli ste si vedomý, že osud fašisticko tisovského štátu je závislý na osudoch hitlerovského Reichu?
Vojtaššák: Bol som si toho vedomý, priznávam to.
Predseda: Pán obvinený, poznávate v predložených dokladoch práve čítané listy?
Vojtaššák: (Prezerá si dokumenty.) Áno, poznávam.
Predseda: Zastávali ste za tzv. Slovenského štátu funkciu najvyššieho vojenského duchovného?
Vojtaššák: To bolo hneď zo začiatku. Neskoršie bol za vojenského vikára ustanovený svätiaci biskup Buzalka.
Prokurátor: Vo svojej funkcii najvyššieho duchovného ste sa starali o upevnenie bojového ducha alebo o rozklad vojenskej morálky?
Vojtaššák: Nezasiahol som ničím do duchovnej správy vojska.
Prokurátor: Nehovoríte pravdu, dokážem vám to. Neurobili ste nič ani potom, keď ste vedeli, že v septembri 1939 zneužili tisovskú armádu k napadnutiu katolíckeho Poľska. Je to tak?
Vojtaššák: Je tomu tak.
Prokurátor: Pre objasnenie predkladám senátu usvedčujúce dokumenty na dôkaz, že obvinený biskup Vojtaššák nehovorí pravdu a že do duchovnej správy východnej armády zasahoval. Je to dokument č. 1/95 a 1/12 a to aj na dôkaz, že Vojtaššák uvoľňoval farárov pre službu na východnom fronte.
Predseda: Oboznamujú sa tieto dva dokumenty. Sú to fotografie, vyhotovené pri príležitosti uvítania vojakov tisovskej armády po návrate z východného frontu, kde obvinený zrejme po odslúžení poľnej omše v spoločnosti dôstojníkov s nacistickými rytierskymi krížmi víta príslušníkov armády.
Predseda: Nech sa páči. Sú to vaše fotografie? (Podáva ich obvinenému.)
Vojtaššák: Sú to pravé fotografie. Som to ja, ale nemôžem, si spomenúť, že by som bol vtedy slúžil poľnú omšu.
Prokurátor: Ja v tom nevidím nijaký rozdiel, keď ste vítali vojakov, vracajúcich sa z bratovražedného boja proti SSSR. Bolo to podporovanie tisovského režimu?
Vojtaššák: Zavolali ma vtedy a ja som prehovoril k vojakom. Ďakoval som im, že bránili hranice Slovenska a tiež hranice diecézy.
Prokurátor: Boly hranice Slovenska až pri Roštové?
Vojtaššák: To nie.
Predseda: Hovorili ste, že ste im ďakovali za obranu hraníc Slovenska a diecézy. Hranice Slovenska ste však videli ďaleko od svojej diecézy. Ďalej oboznamujem doklad 1/95, ktorý tiež usvedčuje Vojtaššáka z aktívnej spolupráce s fašistickým tisovským režimom. Je to jeho odpoveď z 11. decembra 1943 na prípis tisovského Ministerstva národnej obrany, kde obvinený uvádza mená kňazov, uvoľnených pre pastoračnťí činnosť medzi vojskom na východnom fronte. List končí pozdravom: „Na stráž.“
Prokurátor: Pri oboznamovaní predošlého dokumentu ste povedali, že ste vítali armádu preto, lebo vraj bránila v Poľsku i naše hranice. Vy ste však ďakovali v tomto smere prv v štátnej rade, ako sa to tu konštatovalo. Ďakovali ste predsa tiež Čatlošovi pri zasadaní štátnej rady za jeho „chrabré“ chovanie v boji pri Roštové?
Vojtaššák: Áno.
Prokurátor: Šlo aj vtedy o ochranu hraníc Slovenska?
Vojtaššák: Nie.
Prokurátor: O čo tam išlo? O prepadnutie SSSR, o vraždy, o pálenie dedín a odvliekanie žien, detí a starcov do Nemecka. O to šlo, alebo nie?
Vojtaššák: To sa mohlo stať.
Prokurátor: A za to ste teda ďakovali.
Predseda: Teraz ďalej ohľadne tých skutkov, z ktorých vás viní žaloba. Mali ste spojenie ešte s inými inštitúciami tzv. slovenského štátu, napr. s tisovskou políciou?
Vojtaššák: Mal. Tisovská polícia sa obrátila raz na biskupský úrad s dotazom o jednom kňazovi, ktorý pôsobil na území oravského Poľska. Bol to istý Karol Máchaj. Tisovská polícia písala, že pôsobí proti slovenskému štátu, aby bol teda odstránený.
Predseda: Áno. Ale ešte najprv všeobecne. Keď časť poľského územia pripadla tzv. slovenskému štátu, tiež niektorí kňazi poľskej národnosti zostali u nás. Máchaj, to bol len jeden konkrétny prípad; povedzte nám niečo ohľadne tých kňazov poľskej národnosti.
Vojtaššák: Na Spiši a na Orave zostali po r. 1939 niektorí kňazi poľskej diecézy, nie zo spišskej. V tom smysle vyznieval prípis ministra Mácha, že pôsobenie týchto kňazov je na Slovenskom území nežiadúce.
Predseda: Vy sám ste už asi rok predtým k niečomu vyzvali tých poľských kňazov?
Vojtaššák: Áno, chcel som vedieť, či tí kňazi poľskej národnosti z krakovskej arcidiecézy majú vôľu zostať vo svojej duchovnej správe i v diecéze spišskej.
Predseda: Je isté, že tu zostali. Mach vám potom napísal, že si slovenská vláda nepraje, aby tu boli. Čo vy ste potom urobili koncom roku 1942?
Vojtaššák: Dostal som Machovú výzvu, aby boli odstránení zo svojich miest. Dal som im tento vládny príkaz na vedomie a oznámil som im, že ak neposlúchnu a nebudú pôsobiť tak, ako si to štát želá, budú odstránení.
Vojtaššák: Upozornil som ich, aby nám, biskupskému sboru, dali na vedomie, kedy odídu, aby sme učinili príslušné nutné opatrenia. Upozornil som ich tiež na to, že po opustení farnosti musí všetko to, čo patrí fare a kostolu, ostať na mieste.
Predseda: Spomínate si ešte, pán obvinený, čo ste písali týmto kňazom ohľadne ich osobného majetku?
Vojtaššák: Ohľadne svrškov som im písal, že si ich nesmú odviezť, ale že ich musia tu nechať a prípadne tak ich speňažiť.
Predseda: Viete o tom, že im za tie svršky neboly poukázané peniaze?
Vojtaššák: Nemám o tom vedomosť, ja som sa už o to nezaujímal.
Predseda: Ďakujem.
Prokurátor: Navrhujem, aby bol konštatovaný dokument 1/19 a oboznámená tiež priložená korešpondencia s ÚŠB.
Predseda: Súd oboznamuje tento predložený dokument. Je tu prípis šéfa ÚŠB z 8. 11. 1940 obvinenému Vojtaššákovi vo veci týchto poľských kňazov, je tu ďalej prípis obvineného zo 4. apríla 1940 farárovi Vojtasovi, kde sa medziiným píše: „Kňazi, odchádzajúci do Poľska, do gubernátu, nechajú tu všetky svoje hotovosti.“ Ďalej oznamuje Vojtaššák listom z 12. 11. 1940 šéfovi OŠB, že v jeho diecéze už niet poľských kňazov. Všetky listy končí fašistickým „Na stráž“. (Obracia sa k obvinenému}. Tu sú tie prípisy v origináli, súhlasia?
Vojtaššák: Súhlasia.
Prokurátor: Mám ďalšiu otázku. Korešpondovali ste s tisovskou políciou. Viete o tom, že tisovská polícia bola tou inštitúciou, ktorá dávala ľudí do koncentračného táboru v Ilave?
Vojtaššák: Počul som o tom.
Prokurátor: A že tam dávali aj nespoľahlivých kňazov?
Vojtaššák: Vedel som o jednom kňazovi.
Prokurátor: To stačí.
Predseda: Z vašich slov, povedaných už predtým, vyplýva, že ste videli úzku spojitosť existencie tzv. slovenského štátu s hitlerovským Nemeckom. Aké nebezpečenstvo pre mocenské pozície cirkevnej hierarchie ste videli v prípade porážky nacistického Nemecka a čo ste z toho potom vyvodzovali? Aké opatrenia ste potom urobili?
Vojtaššák: Vedel som, že vlastne s nacistickým Nemeckom padá i slovenský štát. S tým teda prichádzajú zmeny vo verejnom živote. Bolo treba sa na to pripravovať a kryť sa. Vedel som, že sem bude prenikať aj ideový smer z východu, pokrokový, a že bude treba zosilniť a lepšie organizovať cirkev vo vnútri, aby bola vstave tomuto smeru odporovať.
Predseda: Vedeli ste, že dôjde k hospodársko-spoločenskej zmene?
Vojtaššák: Vedel som, že kapitalistický systém ustúpi socialistickému.
Predseda: Čo by vám vyhovovalo lepšie?
Vojtaššák: Lepšie mi vyhovuje kapitalistický systém.
Predseda: V čom?
Vojtaššák: So stránky hospodársko-materiálnej bolo biskupstvo akosi zabezpečené.
Predseda: Môžete tvrdiť, že došlo k nejakému násiliu proti cirkvi, proti náboženstvu, keď pracujúci ľud vzal po oslobodení moc do svojich rúk? Boly zavreté nejaké kostoly?
Vojtaššák: To nemôžem tvrdiť.
Predseda: Čoho ste sa obávali pri páde kapitalistického systému? Hovorili ste, že kapitalizmus zaručoval cirkvi hospodársko-mocenské pozície.
Vojtaššák: Áno.
Prokurátor: Povedali ste, že pri rozhodovaní medzi kapitalistickým a socialistickým systémom ste si zvolili kapitalizmus, čo znamená so všetkými dôsledkami, s bohatstvom na jednej strane a s biedou a nezamestnanosťou na druhej strane.
Vojtaššák (mlčí.)
Predseda: A aké opatrenia ste urobili?
Vojtaššák: Mali sme snahu podniknúť nejaké kroky v tomto smere, aby sme zachránili cirkevné majetky, aby neboly rozparcelované. A tiež v školskej otázke, aby boly cirkevné školy.
Predseda: Aké pokyny ste dali koncom roku 1944 farárovi Galanovi ohľadne odborového hnutia?
Vojtaššák: Dal som mu pokyn, aby ako kaplán v Ružomberku sa staral o robotníctvo tamojšej textilnej továrne.
Predseda: V akom smere?
Vojtaššák: Aby tam viedol kultúrnu prácu a čelil prípadným marxistickým tendenciám a ich šíreniu.
Predseda: Aby sa prekazilo pokrokové hnutie medzi robotníkmi, aby sa odborové hnutie rozbilo. Aké pokyny ste mu dali? Na koho sa mal obracať?
Vojtaššák: Mal sa obracať na robotníkov, ktorí boli v odborovom sdružení.
Predseda: Presne povedané, mali to byť bývalí kňazi, ktorí tam boli pri zmene režimu nasadení, ako rozvratná bunka v odboroch.
Vojtaššák: Áno.
Prokurátor: Presne povedané, šlo o protištátnu činnosť. 2e ste vedeli, o čo ide, dokazuje skutočnosť, že Galan bol potom odsúdený Štátnym súdom na 8 rokov žalára pre protištátnu činnosť.
Vojtaššák: Viem, že vydával brošúrky menšieho rozsahu a takto si pomáhal vo svojej práci medzi robotníctvom.
Predseda: On získaval tiež rozličné informácie z tovární, ktoré vám potom podával. Čo ste vy robili s týmito zprávami špionážneho charakteru?
Vojtaššák: Dostával som od neho zprávy, ale tie boly len pre mňa.
Prokurátor: Veď k tomu ešte prídeme, k tejto vašej špionážnej činnosti.
Predseda: Akým spôsobom ste ešte podporovali nacistickú vojenskú mašinériu, akými príkazmi veriacim?
Vojtaššák: Raz mi biskupský úrad oznámil, že údajne nejaký vojenský dôstojník žiada, aby som veriacim oznámil, že smú v nedeľu pracovať na vojenských prácach.
Predseda: Tak ste nariadili všetkým veriacim, aby poslušne plnili príkaz nacistov, aby pracovali na opevneniach?
Vojtaššák: Príslušný list sostavila kancelária, ja. som to vlastne iba podpísal.
Predseda: Chcete sa teda ospravedlňovať iba pripojením svojho podpisu.
Vojtaššák: Či som to koncipoval, alebo nie, zodpovednosť za to beriem.
Predseda: Bola to priama podpora nacistického zbrojenia, lebo front sa už blížil k našim hraniciam, naši ľudia už krvácali.
Vojtaššák: Vtedy bol vojnový stav. Sudca z ľudu: Po vojne, keď bolo všetko rozbité a sostavovaly sa nedeľné brigády, dali ste tiež súhlas, aby sa mohlo pracovať v nedeľu?
Vojtaššák: Nie. Práve biskupský sbor sa viac ráz obrátil na príslušné vládne kruhy so žiadosťou, aby nedele a zasvätené sviatky neboly rušené ťažšími služobnými prácami.
Predseda: Teda stanovisko záporné i k národnej smene po februárovom víťazstve?
Vojtaššák: My sme ho nezaujali, iba sme sa usniesli...
Predseda: Pre nacistov poslušne, ochotne ihneď, pre budovateľské úsilie šťastnejšieho života — nič. Na predĺženie hrôz vojny áno, pre mierové budovanie nie. Tak tomu je v skutočnosti.
Predseda: Prerušujem teraz na 15 minút. (Po krátkej prestávke.)
Predseda: Pokračujeme vo vypočúvaní obvineného Vojtaššáka. (Obvinený Vojtaššák predstupuje.) Hovorte o vašej činnosti po oslobodení Republiky. Vysvetlite, akým spôsobom a kedy došlo k tomu, že ste boli po svojom zaistení prepustený?
Vojtaššák: Požiadal som vtedy o pomoc svojho advokáta Dr. Obtuloviča.
Predseda: Ešte raz, pán obvinený: viete, prečo ste boli zaistený?
Vojtaššák: Nuž — ako exponent Tisovho režimu.
Predseda: Pokračujte.
Vojtaššák: Môj obhajca bol za mňa na príslušných miestach intervenovať.
Predseda: U koho aby intervenoval?
Vojtaššák: U predsedu DS Dr. Lettricha.
Predseda: A keď ste boli prepustený, hovoril vám Obtulovič, kto sa za vás najviac zasadil, aby ste boli prepustený?
Vojtaššák: Obtulovič mi neskoršie povedal, že najviac sa ma zaujal Dr. Lettrich a kanonik Cvinček.
Predseda: Exponent DS.
Vojtaššák: Áno.
Predseda: A čo vám ešte rozprával Dr. Obtulovič?
Vojtaššák: Obtulovič mi oznámil, že za svoje prepustenie sa mám jaksi odmeniť tak, že pri nadchádzajúcich voľbách do parlamentu mám podporovať DS, a že mám pôsobiť na veriaci ľud vo svojej diecéze, aby podporoval túto stranu.
Predseda: No a čo ste potom spravili?
Vojtaššák: Sľúbil som, že DS podporím.
Predseda: Dodržali ste ten sľub?
Vojtaššák: Duchovenstvu som dal pokyn o tom, ako majú pri nastávajúcich voľbách hlasovať katolícki veriaci.
Predseda: Aby odovzdali hlas DS.
Vojtaššák (mlčí.)
Prokurátor: Pán obvinený, povedali ste, že vám program DS vyhovoval, lebo usiloval o navrátenie kapitalizmu. A či vyhovoval tent® program aj drobnému veriacemu ľudu na Orave a Spiši?
Vojtaššák: Nuž keď uvážime, že táto strana chcela návrat kapitalistického systému, ako to bolo voľakedy, tak jej program nevyhovoval pracujúcemu ľudu.
Prokurátor: Nie, lebo viete aj vy, že kapitalizmus — to znamená nezamestnanosť, odbúravanie priemyslu na Slovensku, strieľanie do nezamestnaných robotníkov. — Navrhujem, aby bol oboznámený predvolebný list obvineného podriadeným duchovným.
Predseda: Na návrh štátneho prokurátora oboznamuje sa list obvineného Vojtaššáka, ktorý poslal pred voľbami r. 1946 svojim podriadeným kňazom. Obvinený ich v ňom vyzýva, aby pôsobili na svojich veriacich v tom smysle, aby hlasovali na bývalú Demokratickú stranu.
Predseda: Je to list, ktorý ste vy vlastnoručne podpísali? (Predkladá ho obvinenému.)
Vojtaššák: Áno.
Predseda: V ďalšom liste, adresovanom internunciatúre v Prahe, obvinený oznamuje, že posiela informácie a súčasne svoju obžalobu i protokol o svojom retribučnom pokračovaní. Žiada internunciatúru, aby zakročila v jeho veci. Informácie boly špionážneho charakteru. Posielali ste podobné zprávy aj inde?
Vojtaššák: Aj arcibiskupovi Kmeťkovi.
Predseda: Na čo ich potreboval pán arcibiskup?
Vojtaššák: Pán arcibiskup Kmeťko obľuboval štatistické dáta zo všetkých odborov.
Predseda: Na čo potreboval tie špionážne zprávy?
Vojtaššák: Hádam ich chcel odoslať.
Predseda: Kam asi?
Vojtaššák: Kde boly odoslané, to neviem.
Prokurátor: Predkladám súdu prípis arcibiskupa Kmeťku z 26. mája 1946, v ktorom žiada Vojtaššáka o sbieranie a zasielanie zpráv, ktoré malý zrejmý špionážny charakter.
Predseda: Oboznamujem dokumenty, svedčiace, ako obvinený Voj* taššák podával špionážne zprávy arcibiskupovi Kmeťkovi. Tieto zprávy získaval pomocou zvlášť vybudovanej špionážnej siete vo svojej diecéze.
Predseda: To sú vaše podpisy? (Ukazuje koncept špionážnych zpráv.)
Vojtaššák: Áno.
Predseda: Podľa ďalšieho predloženého dokumentu sa zisťuje, že obvinený Vojtaššák donútil drobné duchovenstvo zneužívať jeho funkciu pre podávanie zpráv.
Prokurátor: Pán obvinený, patrí do funkcie biskupa aj takáto činnosť, organizovať špionážnu sieť a podávať zprávy?
Vojtaššák: Nuž prosím, keď to žiadal biskupský úrad, prosím, v tom ohľade teda nadriadený, ako biskup, teda neskoršie arcibiskup, senior biskupov, bol u mňa predstavený.
Predseda: Jedine v cirkevnej otázke, keby žiadal zprávu o misiách pán obvinený, ale to neboly zprávy o misiách.
Vojtaššák: Ja som bol toho presvedčenia, že to arcibiskup Kmeťko potreboval v misijných veciach, ale on veľmi rád mával štatistické dáta aj v iných veciach.
Predseda: Sám viete, že to nebolo o misiách.
Vojtaššák: Hovorím len príkladne, lebo on mal na starosti aj misie
Predseda: Čo ste si mysleli, na čo potreboval tie zprávy, ktoré nemalý s náboženstvom nič spoločného?
Vojtaššák: To neviem. Možno ich chcel niekam odoslať.
Predseda: A neviete, komu?
Vojtaššák (neodpovedá).
Prokurátor: Navrhujem konštatovať dokument č. 1/201, potvrdzujúci Vojtaššákovu špionážnu činnosť.
Predseda: Oboznamujem z predloženého dokumentu, že ide o prípis arcibiskupa Kmeťka obvinenému Vojtaššákovi z 26. 5. 1946, v ktorom Kmeťko žiada o shromažďovanie špionážnych zpráv. Obvinený nato vypracoval presné direktívy, ktoré potom biskupský úrad v Spišskej Kapitule vydal všetkým dekanským úradom, ako a čo všetko majú zisťovať. Podpísaný pod týmito inštrukciami je Ján Vojtaššák. Sú tu tiež pripojené zprávy, dodávané farskými úradmi na túto výzvu. (Obracia sa k obvinenému.)
Poznáte tie listy? Áno?
Vojtaššák: Áno.


Prokurátor: Uznávate, pán obvinený, že špionáž ostáva špionážou, vražda vraždou, aj keď sa robí na rozkaz"? Uznávate to?
Vojtaššák: Prosím.
Predseda: Požiadal vás aj niekto zo zahraničia o podávanie špionážnych zpráv?
Vojtaššák: Jeden raz sa obrátil na mňa kňaz z New Yorku, Kra-suľa, ktorý chcel mať informáciu.
Predseda: Podali ste mu ju?
Vojtaššák: Áno, žiadanú zprávu som do New Yorku poslal.
Predseda: Povedzte nám niečo o vašom spojení so Sidorom.
Vojtaššák: Sidor mi písal asi v r. 1946—47. Neviem, kto mi tento list doniesol, lebo som doma nebol, ale našiel som list na písacom stolíku, kde mi ho dal posol. Kto to bol, neviem. Požiadali ma, aby som po prečítaní tento list zničil. Sudca z ľudu: Čo ste spravili s tým listom?
Vojtaššák: List som si prečítal a potom som ho odhodil a zabudol naň.
Predseda: V tom liste boly informácie ústredne pre rozvratnú činnosť proti našej republike. Odsúdili ste týchto ľudí? — Pracovali v prospech, alebo proti Republike?
Vojtaššák: Proti Republike.
Prokurátor: Akým spôsobom chceli Ďurčanský a Sidor rozbiť Republiku?
Vojtaššák: Neviem.
Prokurátor: Vojnou, to vie každý na Slovensku, vojnou.
Predseda: Prečo sa Sidor obrátil priamo na vás a prečo práve vás tak podrobne informoval o tejto protištátnej činnosti?
Vojtaššák: Sidor ma chcel nakloniť k tomu, aby ma prípadne dostali do jeho protištátnej činnosti a nedal som sa prípadne získať Ďurčanským.
Predseda: Na čo vás vyzýva Sidor v tomto liste?
Vojtaššák: Aby som písal do Ameriky svojim známym, menovite kňazovi Krasuľovi, teda aby sme prípadne jeho akcie podporovali.
Predseda: Išlo o Ďurčanského a Sidora, o zradcov a ich protištátnu činnosť a v tom smysle vám písal Sidor. Vy ste písali, že vás mrzí, že sú rozpory medzi Ďurčanským a Sidorom.
Vojtaššák: Skupinu mal jeden a skupinu mal i druhý.
Predseda: Ale s jedným cieľom. Cieľ Sidora a Ďurčanského je spoločný — rozbiť Republiku. Vedeli ste o tom?
Vojtaššák: Áno. Rozbiť Republiku.
Predseda: Rozbiť Republiku a samozrejme do tohto spolku sa pridal aj obvinený Vojtaššák. Písal vám Sidor, aby ste svojím vplyvom pôsobili v Amerike a vy ste mu vyhoveli?
Vojtaššák: Vyhovel som mu v tom smysle.
Predseda: Vašou túžbou bolo, aby prestaly roztržky medzi Sidorom a Ďurčanským, aby lepšie a jednotnejšie pracovali na rozbití Republiky.
Vojtaššák: Ja som vedel, že spory medzi Sidorom a Ďurčanským boly už tu predtým.
Predseda: Vtedy vás to nebolelo, lebo existoval fašistický slovenský štát. Len teraz vás to bolí a preto chcete, aby roztržky prestaly, aby mohli ešte jednotnejšie pokračovať v boji proti Republike. Bolo to vašou túžbou?
Vojtaššák: Doznávam, že som to sledoval.
Prokurátor: Predkladám ďalší dokument č. 1/47 o spojení obvineného Vojtaššáka s nepriateľským emigrantským hnutím v zahraničí.
Predseda: Oboznamuje sa dokument, predložený štátnou prokuratúrou. Je to list s vlastnoručným podpisom Jána Vojtaššáka, adresovaný všetkým biskupom, v ktorom navrhuje, aby sa Sbierka 10.000 dolárov, ktorú nasbierali americkí Slováci pre rekonštrukciu Slovenska, venovala na potreby zahraničnej emigrácie. Pán obvinený, nech sa páči pozrieť... je to váš list, aj podpis je váš?
Vojtaššák: Áno, môj podpis.
Predseda: Vy ste sa vtedy usniesli, že o veci sa verejnosť nemá dozvedieť.
Vojtaššák: Na to si, pán predseda, nepamätám.
Prokurátor: Čo myslíte, pán obvinený, že by drobný veriaci ľud bol túto vašu akciu schválil?
Vojtaššák: Myslím, že nie.
Prokurátor: Predkladám ďalší dokument č. 1/51, ktorý svedčí o stykoch obvineného Vojtaššáka so Sidorom a Ďurčanským a o jeho rozvratnej činnosti.
Predseda: Oboznamuje sa dokument, predložený štátnou prokuratúrou. Je to list zradcu Sidora obvinenému Vojtaššákovi. Sidor vo svojom liste Vojtaššákovi píše m. i. o Ďurčanskom: „Ďurčanský píše o svojich úspechoch, ale to je chvastúnstvo. Ďurčanský vám vraj už podal výsledky svojej práce, povinný som zastať sa aj Šprinca, ktorý tiež utiekol za hranice v júni 1946 do USA.“
Vojtaššák: Šprinc bol v našej spišskej diecéze.
Predseda: (číta z listu): „A pracuje tam veľmi pekne.“
Prokurátor: Ako tomu rozumiete, obvinený, že pracuje veľmi pekne?
Vojtaššák: Nuž, keď takto hovorí Sidor, že veľmi pekne pracuje, iste pracuje v jeho smysle.
Predseda: Proti našej ľudovodemokratickej republike.
Vojtaššák: V jeho intenciách.
Predseda: Ako ste to mysleli vy, keď hovoríte, že ste neboli pre náš režim?
Vojtaššák: (mlčí).
Predseda: Pracovali ste vy v prospech Republiky?
Vojtaššák: Nie.
Prokurátor: Predkladám ďalšie dokumenty o stykoch obvineného.
Predseda: Oboznamuje sa dokument č. 1/52, ktorý usvedčuje obvineného Vojtaššáka zo styku so zradnou emigráciou v USA. Je to list kňaza Duboscha z USA, poslaný Vojtaššákovi, v ktorom píše: „Buďte uvedomený, že sme urobili všetko možné v prospech Tisu. Navštívili sme štátny departement USA aspoň šesť ráz. Osobne som hovoril s kardinálom Spellmanom, ktorý urobí všetko možné ...“ Ďalej sa zisťuje, že aj Ďurčanský sa obrátil v liste Vojtaššákovi s prosbou poskytnúť mu finančnú podporu pre vydanie protištátnej knihy. (Obracia sa k obvinenému.} Akým spôsobom vám doručili tento list?
Vojtaššák: Nejaká neznáma osoba prišla do biskupského úradu.
Predseda: A čo bolo v tom liste?
Vojtaššäk: V jednom liste mi podával informáciu o tom, že po Ďurčanského akcii so Slovenským akčným výborom nastaly v emigrácii rozpory.
Predseda: Teda o tom vám písal, ako pracujú v zahraničí proti našej republike. A oznámili ste to štátnej bezpečnosti, že ste dostali takýto list?
Vojtaššäk: To som zabudol, skutočne zabudol.
Predseda: Vy ste na to nielen „zabudli“, ale ste mu aj odpovedali v tejto veci, ako sme už hovorili.
Vojtaššäk: Písal som mu, že ma to mrzí, že sa Slováci v zahraničí neznášajú.
Predseda: Nešlo o Slovákov, šlo o Sidora a Ďurčanského a ich protištátnu činnosť a vás to mrzelo, že v tejto veci nepostupujú jednotne. Vedeli ste o tom, že ich cieľom je Republiku rozbiť?
Vojtaššäk: Áno, Republiku rozbiť.
Prokurátor: Pán obvinený, dá sa u nás za peniaze dačo kúpiť, povedzme šaty, topánky, chlieb?
Vojtaššäk: Dá sa.
Prokurátor: Vidíte, a vy ste písali do zahraničia zprávy o tom, že vraj peniaze nemajú u nás nijakú hodnotu.
Vojtaššäk: Písal som tak, dakedy r. 1948 alebo začiatkom roku 1949.
Predseda: Takýto ohováračský materiál ste posielali za hranice proti našej republike. Čo to má spoločného s náboženskou činnosťou?
Vojtaššäk: (mlčí).
Prokurátor: V tej istej zpráve napísali ste aj to, že sa podľa vášho názoru proti tunajšiemu režimu nedá bojovať úspešne vnútornými silami.
Vojtaššäk: Áno. Zvnútra nie, čiže zásahom vyššej moci.
Prokurátor: Myslíte z Wall Streetu, z USA. Keď nie zvnútra, tak zvonku, čiže mysleli ste na vojnu.
Vojtaššäk: (mlčí).
Prokurátor: Navrhujem, aby bol oboznámený dokument č. 1/170, dosvedčujúci, aké zprávy posielal obvinený do cudziny.
Predseda: Z predloženého dokumentu sa konštatuje, že ide o Vojtaššákovu zprávu, poslanú cez pražskú internunciatúru do Vatikánu. Zpráva obsahuje na 12 stranách množstvo špionážnych informácií a ohováračských tvrdení o ČSR. Zpráva je zo 16. októbra 1948. (Obracia sa k obvinenému.}, Pán obvinený, vedeli ste o tom, že aj u nás doma pokúšajú sa vyvíjať činnosť nejaké ilegálne organizácie, ktoré sa zameriavajú na rozvrátenie Republiky?
Vojtaššák: Nemal som o tom vedomie.
Predseda: Nič ste nedostali do rúk, čo by tomu nasvedčovalo?
Vojtaššák: R. 1946 som dostal list od nejakej ilegálnej organizácie., ktorá sa nazývala organizáciou, vernou prezidentovi Tisoví.
Predseda: A prečo ste na moju otázku odpovedali prv, že ste o tom nič nevedeli?
Vojtaššák: Na ten list som úplne zabudol a zabudol som ho odovzdať štátnej bezpečnosti.
Predseda: Prečo sa na vás obrátili s takou dôverou?
Vojtaššák: Mysleli si, že som takého smýšľania, ako oni.
Predseda: Prečo ste sa nepričinili, aby takéto protištátne rozkladné živly boly zneškodnené?
Vojtaššák: To bola moja vina.
Prokurátor: Trváte na tom, že ste zabudli oznámiť štátnej bezpečnosti tento list?
Vojtaššák: Keby som si bol uvedomil, že je tak nebezpečný, bol by som ho odovzdal.
Prokurátor: Samozrejme, že ste nechceli, lebo sa tam výslovne hovorí, že vás považujú za svojho vodcu. Predkladám tento list na oboznámenie.
Predseda: Oboznamuje sa dokument č. 1/24; je to prípis ilegálnej protištátnej organizácie zo dňa 25. júla 1946, adresovaným obvinenému, ktorý tento u seba tajne uschoval. (Predkladá tento prípis obvinenému.) Je to ten list?
Vojtaššák: Áno, ale nemám vedomosť, že by bol tajne uschovaný.
Predseda: Povedzte nám, ako ste vo svojom boji proti vládnemu programu, proti ľudovodemokratickému zriadeniu postupovali proti kňazom, ktorí sa rozhodli spolupracovať na výstavbe našej republiky. Spomeňte prípad kaplána Doranského z Oravy, ktorého ste potrestali preto, že kandidoval za poslanca do Národného shromaždenia.
Vojtaššák: Áno — pamätám sa.
Predseda: Vy ste ho za to suspendovali?
Vojtaššák: Áno.
Predseda: Ako ste využili tento prípad?
Vojtaššák: Upovedomil som o tomto svojom kroku ostatných biskupov, aby i oni tak podobne postupovali.
Prokurátor: Stíhali ste teda cirkevnými trestami kňaza, ktorý pracoval vo verejnom živote pre ľud. Stíhali ste aspoň v jednom prípade cirkevnými trestami kňaza, ktorý sa zúčastnil protištátnej činnosti?
Vojtaššák: To som nerobil.
Prokurátor: Stíhali ste suspendovaním kňazov, ktorí pre kolaborantstvo za tzv. slovenského štátu odišli za hranice?
VojtaššáJc: My sme o tom nevedeli, ktorí kňazi kde ...
Predseda: Veď vám o tom Sidor písal, veď sme konštatovali o tom list vám adresovaný. Ale stíhaný onen kňaz nebol.
VojtaššáJc: Nebol.
Prokurátor: Tých, ktorí pracovali pre ľud a pre Republiku, ste stíhali cirkevnými trestami a tým, ktorí pracovali proti Republike, ste pomáhali dokonca tak, že biskupský sbor spreneveril peniaze, ktoré boly vybrané pre našich drobných ľudí.
Vojtaššák: (neodpovedá).
Predseda: Ako vyvrcholilo pred februárom 1948 úsilie vysokej cirkevnej hierarchie o koncentráciu reakčných síl v odpore proti ľudovodemokratickému zriadeniu? Spomeňte si na dohodu cirkevnej hierarchie s Demokratickou stranou.
Vojtaššák: Bola to vlastne otázka cirkevných majetkov.
Predseda: Pamätáte sa na biskupskú konferenciu 9. februára 1948?
Vojtaššák: Konferencia bola v Prahe. Vyslovil sa tam názor, aby sa vyzvali redaktori niektorých novín, ktorí by boli ochotní o tejto otázke niečo napísať.
Predseda: Išlo vám o záchranu cirkevného majetku. Prečo ste sa neobrátili na drobných veriacich? Bol pracujúci ľud tiež toho názoru ako vy?
Vojtaššák: Nebol.
Predseda: To bol dôvod, prečo ste sa neobrátili na masy?
Prokurátor: Ste presvedčený, že by vás drobný pracujúci ľud, drobní roľníci v tejto veci podporovali?
Vojtaššák: Nemyslím, naopak.
Prokurátor: Koľko stredných roľníkov by sa mohlo uživiť na 23.000 kat. jutrách, ktoré vlastnila spišská diecéza?
Vojtaššák: Neviem.
Prokurátor: Tak ja vám to poviem: Asi 2300 stredných roľníkov. O tom ste nepremýšľali?
Vojtaššák: O tom sa neuvažovalo.
Prokurátor: Vedeli ste, že desaťtisíce drobných ľudí z Oravy, alebo zo Spiša emigrovalo za prácou do Ameriky?
Vojtaššák: To som vedel.
Predseda: A prečo emigrovali? Pretože v týchto oblastiach sa nemohli uživiť.
Prokurátor: Boli ste proti industrializácii Slovenska, alebo nie?
Vojtaššák: Prosím, ja som pre jedno i pre druhé. Pre industrializáciu i proti. (Smiech v súdnej sieni.)
Predseda: Ticho, prosím. Aký bol váš postoj k celoštátnej organizácii mládeže, k jej jednotnému vedeniu, k Trati mládeže a k národnej smene? Podporovali ste tieto organizácie resp. akcie?
Vojtaššák: Nie.
Predseda: Pracovali ste proti nim. Ako ste pracovali proti jednotnému sväzu mládeže?
Vojtaššák: Neodporúčal som to.
Predseda: A k stavbe Trate mládeže?
Vojtaššák: Zaujal som odmietavé stanovisko. Poslal som prípis všetkým biskupom, že je to vlastne kultúrny škandál.
Predseda: Kultúrny škandál, že naša mládež buduje Republiku? Tak ste to napísali. A aké stanovisko ste mali k národnej smene?
Vojtaššák: Záporné.
Predseda: Aký ste mali postoj k opevňovacím prácam pre nacistov?
Vojtaššák: Tam som to povolil.
Prokurátor: Predkladám súdu na oboznámenie dokumenty, ktoré sa týkajú tejto činnosti obžalovaného.
Predseda: Konštatujem dokument 1/13 a to prípis obvineného Vojtaššáka z 3. X. 1944, adresovaný všetkým rím. kat. farským úradom na Spiši, v ktorom sa píše: „Vec: Pracovná služba v nedeľu. Biskupský úrad v dohode s Veliteľstvom pre obranné vojenské práce na Spiši upravuje veľadôstojné farské úrady Spiša, aby svojim veriacim, povolaným v nedeľu a vo sviatok na opevňovacie práce, oznámili, aby títo veriaci už o 8. hod. mohli nastúpiť prácu na pracovnom mieste. O tomto nariadení ráčte veriacich upovedomiť čím skôr vhodným spôsobom i vysvetliť, že táto práca vyplýva z dnešného vojenského stavu a preto nech sa nad týmto nepohoršia, ani nepovažujú za hriešny priestupok proti znesväcovaniu nedieľ a sviatkov. S arcipastierskym žehnaním Ján, biskup.“ Konštatujem ďalej dokument 1/157, t. j. prípis všetkým dekanátom spišskej kapituly zo dňa 24. apríla 1948, v ktorom sa oznamuje kňazom usnesenie biskupskej konferencie z 22. apríla 1948 v Žiline, kde je zaujaté negatívne stanovisko proti národným smenám.
Predseda: Je to váš podpis, pán obvinený? (Predkladá dokument.)
Vojtaššák: Áno.
Predseda: Ďalej je to váš prípis zo dňa 17. apríla 1948, v ktorom navrhujete ostatným ordinariátom zameniť vo veci národných smien slová „stretlo sa to s veľkou nevôľou“, slovami „.všeobecným odporom“ a do deviateho odseku navrhujete namiesto slova „navrhujeme“ slovo „žiadame“, lebo -— ako píšete — „nám prislúcha žiadať a nie navrhovať“. V tom istom liste používate aj tieto slová „ľud treba vyburcovať z narkózy omamujúcej a smrtiace j, ktorá sa mu pod nos kladie“. Podpísaný Vojtaššák. Vy ste veľmi ochotne slúžili nacistickým okupantom. Viete o tom, že drobní kňazi neboli voči nacistom takí úslužní ako vy? Na dôkaz toho oboznamuje sa súd s ďalším dokumentom, listom farára z Brezov zo dňa 25. októbra 1944 biskupskému úradu ...
Vojtaššák: Môžem si pozrieť ten list, pán predseda? Tento list nepoznávam.
Predseda: Nech sa páči. Poznamenávam však, že nejde o váš list, ale o prípis, ktorý poslal farár z Brezov biskupskému úradu v Prešove a kde spomína aj vás. Píše v ňom: „Oznamujem, že mám zasa ťažkosti. V nedeľu sa malo pracovať s nemeckým veliteľstvom, ktoré silou mocou chcelo kopať zákopy... Zatiaľ istý šancinšpektor sa oháňal povolením najdôstojnejšieho ordinariátu a naozaj doniesol i nemecký preklad prípisu najdôstojnejšieho biskupského úradu spišského ... Len po presviedčaní šancišpektora sa upustilo od kopania zákopov v nedeľu.“
Vojtaššák: (mlčí).
Predseda: Pán obvinený, už sme konštatovali, že ste prísne zakročovali proti duchovným osobám pokrokového smýšľania. Spomínali ste prípad kňaza Doranského. Spomínate si ešte na niektorý konkrétny prípad?
Vojtaššák: Nepamätám sa.
Predseda: Na Scheffera si nespomínate?
Vojtaššák: To bol duchovný, ktorý sa zúčastnil podpisovania ohlasu Katolíckej akcie v júli 1949. Potom vítal v Banskej Bystrici Decheta, ktorý bol z kanonických príčin pre svoju neposlušnosť suspendovaný.
Predseda: Kým?
Vojtaššák: Diecéznym biskupom.
Prokurátor: Zmenily sa kanonické predpisy v tom smere, či môžu byť duchovní politicky činní?
Vojtaššák: Nezmenily.
Predseda: Za tzv. slovenského štátu nútila cirkevná hierarchia duchovných do politického života a teraz im to zakazuje.
Vojtaššák: (mlčí).
Predseda: Pozrite sa, tá rozvratnícka činnosť cirkevnej hierarchie, prevádzaná proti nášmu ľudovodemokratickému zriadeniu, bola vopred uvážená, vopred nejakým plánom koordinovaná, alebo ako ...?
Vojtaššák: O tomto sa jednalo na biskupských konferenciách.
Prokurátor: Tak sa to dialo koordinovane, plánovane. Zatiaľ čo náš ľud budoval, zatiaľ vy ste plánovali na biskupských konferenciách protištátnu činnosť.
Predseda: Ktorých biskupských konferencií ste sa zúčastnili a o čom sa tam rokovalo?
Vojtaššák: Po oslobodení som sa zúčastnil začiatkom roku 1948 spoločnej celoštátnej konferencie.
Predseda: Bola to tá pražská konferencia, v arcibiskupskom paláci?
Vojtaššák: Túto svolal arcibiskup Beran a prejednávala sa vtedy na nej ako prvá otázka cirkevného majetku.
Predseda: Samozrejme ako prvá otázka bola predmetom vášho jednania otázka majetková.
Vojtaššák: Ďalšia konferencia, ako sa pamätám, bola v Nitre asi v septembri 1948. I na ňu som bol pozvaný arcibiskupom Beranom. I tam sme preberali záležitosti cirkevného majetku.
Predseda: O čom sa ďalej rokovalo na týchto konferenciách?
Vojtaššák: Že si budeme poštu medzi sebou doručovať tajnými kuriérmi.
Predseda: Teda ilegálne, lebo išlo o protištátny materiál. Používali ste aj vy túto kuriérnu službu? Kto ju vykonával?
Vojtaššák: Podriadení úradníci biskupského úradu. Okrem toho na nunciatúru do Prahy som poslal dva prípisy po vysokoškolákovi, ktorý študoval v Prahe.
Predseda: O čom sa ešte rokovalo na biskupských konferenciách?
Vojtaššák: Niektorí kňazi sa vo svojej poslušnosti akosi neosvedčovali voči svojim cirkevným predstaveným a preto boli považovaní za nespoľahlivých.
Predseda: Za nespoľahlivých pre vás. Tí, ktorí boli spoľahliví pre ľudovodemokratický režim, pre vás spoľahliví neboli.
Vojtaššák: Áno.
Predseda: Čo sa malo stať s týmito „nespoľahlivými“?
Vojtaššák: Mali sme ich viesť v evidencii.
Predseda: Ktorí kňazi to hlavne boli?
Vojtaššák: To boli kňazi, ktorí podpísali Ohlas Katolíckej akcie, ďalej tí, ktorí sa s ním stotožňovali a konečne kňazi, ktorí prijímali plat podľa nového platového zákona.
Predseda: Biskupská konferencia považovala platovú záležitosť za nebezpečnú akciu, však áno?
Vojtaššák: Áno.
Predseda: Hovorili ste tiež o pastierskych listoch. Nimi ste sledovali už vyslovene rozvratnícke ciele.
Vojtaššák: Bolo rozhodnuté, aby sa vydávaly obežníky, aby tak biskupi pôsobili na veriacich a kňazov pomocou letákov.
Prokurátor: Aký záujem ste mali vy, biskupi na tom, aby nebol zavedený nový platový zákon? Záležalo vám na tom, aby ste držali vo svojich rukách kňazov tým, že poslušným dáte lepší plat a neposlušným horší plat.
Predseda: Na ktorých ďalších biskupských konferenciách ste boli prítomní?
Vojtaššák: Asi v júni m. r. v Olomouci. Bol som pozvaný znovu arcibiskupom Beranom. Tam sa hovorilo o výboroch tzv. Katolíckej akcie na základe Ohlasu. Z konferencie vyšlo usnesenie, že nijaký kňaz a nijaký veriaci nemôže prijať Katolícku akciu za svoju.
Predseda: Bolo rozhodnuté, že bude stíhaný a trestaný cirkvou každý člen tejto akcie. A aké usnesenie ste ešte formulovali?
Vojtaššák: Že kňazi majú poslúchať svoju nadriadenú cirkevnú vrchnosť, ak sú v cirkevnej službe.
Predseda: Tam stojí ešte niečo o tom, že nijaké iné nariadenia poslúchať nemajú, ktoré nie je schválené cirkevnou vrchnosťou. To znamená, nijaké štátne nariadenie. Áno?
Vojtaššák: Áno.
Prokurátor: Vyzvali ste teda občanov k neposlušnosti voči štátu a vláde.
Vojtaššák: (neodpovedá).
Prokurátor: Predkladám súdu dokument 1/166, na dôkaz toho, že obvinený Vojtaššák organizoval odpor veriacich a podriadených kňazov proti obrodenej Katolíckej akcii a proti našej republike.
Predseda: Konštatujem z dokumentu, že obvinený Vojtaššák v sedemstránkovom spise podáva poučenie a štvavý výklad o Katolíckej akcii, vyzýva veriacich, aby sa stavali na odpor. Celý výklad má pečiatku „dôverné“. Po týchto štvavých výzvach došlo v okresoch spišskej diecézy v lete 1949 k viacerým násilným shluknutiam a výtržnostiam, pri ktorých sfanatizované ľudácke elementy surovo napadly miestnych predstaviteľov ľudovej správy.
Prokurátor: Jednalo sa na biskupských konferenciách aj o tom, ako majú duchovní skladať sľuby? Ako ste sa usniesli?
Vojtaššák: Že majú sľub vernosti složiť, ale s výhradou, ktorú im určí biskupský sbor.
Prokurátor: Za fašistického Nemecka, za Hitlera, ste skladali sľub vernosti s výhradou, alebo bez výhrady?
Vojtaššák: Tam nebola výhrada.
Predseda: Na tej konferencii ste prijali nejaké usnesenie aj ohľadne kníh a časopisov.
Vojtaššák: Rozhodli sme sa, že knihy, ktoré nie sú opatrené cirkevnou cenzúrou, nie sú cirkvou schválené, nemajú veriaci čítať.
Predseda: Ktorá bola posledná konferencia, na ktorej ste sa zúčastnili?
Vojtaššák: V Olomouci. Na tej sme rokovali o platovom zákone.
Predseda: Ako ste sa dohodli, prijať, či neprijať platový zákon?
Vojtaššák: Tento zákon sme neprijali.
Predseda: Tam ste sa tiež dohodli udržovať spojenie medzi diecézami tajnými kuriérmi? Používali ste aj vy takýchto tajných kuriérov?
Vojtaššák: Áno, jedného bohoslovca a jedného študenta.
Prokurátor: Predkladám súdu dokumenty 1/37, z ktorých vysvitá, že obvinený Vojtaššák a ostatní biskupi používali tajných kuriérov na sprostredkovanie protištátnych špionážnych a rozvratných dohovorov.
Predseda: Oboznamuje sa tento dokument: konštatujem jeden z takýchto listov obvineného Vojtaššáka z 25. 4. 1950, na ktorom je poznámka „prísne dôverné a kuriérom“.
Predseda: Pamätáte sa na ten list? Pozrite sa na tento dodatok.
Vojtaššák (prezerá dokument): Ten, prosím, pamätám.
Prokurátor: Takéto dokumenty nemožno zrejme doručovať poštou, to verím.
Predseda: Sú ešte otázky ohľadne biskupských konferencií? — (Otázok niet.)
Predseda: Prerušujem dnešné pojednávanie. V hlavnom pojednávaní sa bude pokračovať zajtra ráno o 8. hodine.

Citované podľa[upraviť]

  • Proces proti vlastizradným biskupom Jánovi Vojtaššákovi, Michalovi Buzalkovi, Pavlovi Gojdičovi (Ministerstvo spravodlivosti nákladom vydavateľstva Tatran Brat. 1951)