Prejav v bratislavskom rozhlase 11. marca 1939 (Karol Sidor)

Z Wikizdroje
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Vážení poslucháči!


Včera som hovoril k vám o polnoci, hovorím k vám o polnoci aj dnes. Nejdem vám prednášať program slovenskej vlády, na čele ktorej stojím od tejto chvíle. Od chvíle najvážnejšej v mojom živote. Aký program môžem ja predniesť, keď mi srdce krváca nad tým, čo sa robí s mojím dobrým Slovenskom? Moji kamaráti, s ktorými som celých 20 rokov čestne a bez ohľadu na seba a na svoju rodinu bojoval za krajšiu budúcnosť Slovenska — dnes sedia väčšinou po áreštoch, ich rodiny trnú úzkosťou, čo im donesie zajtrajšok a ja sám takmer ako prst ostávam v tomto položení. Jedinou mojou potechou je dobrotivý Boh, ktorý ma nikdy nezahanbil v boji opozičnom a iste požehná moju prácu aj ako vládneho činiteľa na Slovensku. Dôverujem v Prozreteľnosť Božiu, skladám do nej svoju nádej, lebo ťažký je dvojitý kríž slovenského národa, ktorý musíte nosiť spolu so mnou všetci.


Doteraz bol som ministrom v Prahe. Nechcel som to ministerstvo, ale v záujme slovenského národa prijať som ho musel. Aj na tej varte strážil som večné hodnoty národa tak, ako ma to môj veľký vodca a učiteľ Andrej Hlinka naučil: dôsledne a nebojácne a za všetkých okolností.


Aký teda program vlády? Zídu sa moji starí kamaráti, stanú si vedľa mňa a pôjdu cestou, ktorú si spolu naznačíme a ktorá najistejšie prispeje k obrodeniu nášho samostatného nacionálneho života. Teda nijaké vysoké plány a fantastické zámery. Skutočnosť, ktorá je okolo nás, velí nám všetkým, aby sme najprv zahojili rany, obviazali údery a nastúpili konsolidačnú cestu všetci, ktorí s národom úprimne myslia.


Volám vás všetkých do práce a k sebe. Volám vás, kamaráti gardisti, vy budovatelia nového Slovenska, ktorí ste ma doteraz nesklamali. Volám vás do disciplinovaného šíku pod zástavu nacionálnu a hlinkovskú.


Ostávam vaším, akým som bol posiaľ. Ostávam hlavným veliteľom HG. Vy musíte podľa svojej prísahy, do mojich rúk zloženej, plniť príkazy a rozkazy slovenského národa.


Odkaz Andreja Hlinku splníme v dohode so všetkými našimi národnými skupinami na Slovensku. Jeden duch a jedna snaha nás bude viesť všetkých a to tá, ktorú sme 6. októbra minulého roka v Žiline tak manifestačné pred celým svetom vyjadrili.


Národ, ktorý nechce umrieť, bude žiť. Bude žiť naveky, aj keď búrka kmáše stromami a víchor láme a vyvracia duby. Hora stojí a hora ostáva. Zasvitne slnko radosti i nad naším ťažko skúšaným Slovenskom. Budem šťastný, keď svojou prácou prispejem k blahu vás všetkých. Pán Boh nám na pekne započatej a v týchto chvíľach tak tŕnistej a ťažkej ceste pomáhaj.


Kamaráti, na stráž! Cesta naspäť nemožná! Slovensko vpred!


Zdroj[upraviť]

Citované podľa[upraviť]

  • Karol Sidor, Takto vznikol Slovenský štát, vyd. Odkaz, Bratislava, 1991, str. 118-119