Prejav ministra dr. Vavra Šrobára pri príchode československej vlády do Bratislavy 4. 2. 1919

Údaje o texte
Titulok	Prejav ministra dr. Vavra Šrobára pri príchode československej vlády do Bratislavy 4. 2. 1919
Licencia	PD old 70

Citované podľa: Bratislava, hlavné mesto Slovenska. Pripojenie Bratislavy k Československej republike roku 1918-1919 (Obzor Brat. 1977)

Pán župan, ctení pánovia.

Vaša oddanosť a neobyčajná pocta, ktorú ste pri vítaní vlády s takou nádherou prejavili do základu duše ma dojíma, takže nenachodím dostatočných slov, ktorými by som mohol vysloviť menom svojím i menom vlády svoju úprimnú vďaku a nelíčený obdiv.

Stojíme na historickej pôde. Tu neďaleko tohto starodávneho a v dejinách toľkokrát presláveného mesta, s jeho dejinami nerozlučne je spojená história zemí a národov bývalého štátu uhorského, tu pred tisíc rokmi nesvornosťou zahynula veľká a kultúrna ríša Veľkomoravská. V tomto slávnom meste vítate členov vlády Československej republiky, ktorá sa práve na troskách velkej ríše uhorskej pred očima Vašimi utvorila.

Verím v logiku dejín! Jestli život jednotlivcov riadi sa zákonom pravdy a šľachetnosti: dnes uskutočňuje sa železná logika dejín na celom národe, lebo tisíc liet utláčaný národ slovenský preberá dedičstvo svoje nad zemou, ktorá — ako sa zdávalo — bola preň naveky stratená. Dnes padajú okovy a všetko násilie telesné i duševné z národov potlačených a dnes spájajú sa národy tieto v jednotný celok ako slobodní a rovnoprávni občania Československej republiky.

Pánovia! Verím, že bolo tak určeno Prozreteľnosťou, aby toto slávne mesto stalo sa sídlom dočasnej vlády pre správu Slovenska. Mesto toto svojím národnostným zložením v malom je obrazom celej republiky. Ono bude skúšobným kameňom, ako riešiť úlohy politickej, národnostnej, kultúrnej a sociálnej spravodlivosti. Tu musí byť stvoreno harmonické spolužitie troch národov a vláda vynaloží všetky sily svoje, aby rôznorečové obyvateľstvo tohto mesta našlo vyplnenie všetkých svojich túžieb, založených na právu a spravedlnosti k svojmu občianskemu šťastiu a blahobytu našej republiky. Úkol tento vyžaduje spoluprácu všetkých vrstiev obyvateľstva bez rozdielu jazykového, náboženského a politického. Vo Vašom vlastnom záujme je, aby ste sa vo svojom srdci a duši rozhodli raz navždy, či sa chcete tejto práce podujať, či chcete štátu verne slúžiť a vládu v jej ťažkej práci podporovať, alebo s rozdvojenou dušou žiť na území Československej republiky nerozhodnutí, komu náležíte: kto s nami chceš žiť v priateľstve, vítame ho v našich radách ako brata, koho srdce tiaha inam, nech sa rozhodne skoro, dnes mu je cesta ešte voľná.

Pánovia! Splnomocnená vláda pre správu Slovenska vstupujúc na pôdu tohoto slávneho mesta, vedomá si je velikej zodpovednosti jednak voči Československej republike, jednak voči Vám. Vedomá si je nesmierne ťažkého úkolu, aby na území, obývanom polštvrta milióna obyvateľov zorganizovala všetky sily štátneho stroja, ktorý dlholetou válkou bol zničený, revolúciou vo svojich základoch ohrožený. Vedomá si je nesmiernych ťažkostí vyplývajúcich z nedostatku živnosti a všetkých potrieb denného života. Demoralizácia dlholetej vojny odučila mnohých od pravidelnej práce, naučila mnohých záhalke a ľahkomyseľnosti. Je čas, aby sa obyvateľstvo chopilo práce a vytvorilo všetky hodnoty, ktoré sú základom bezpečného života. Viem, že nezamestnanosť ťaží i Vás a že nikto z Vás si nežiada, aby si denný chlieb svoj obstarával žobráckou almužnou. Vláda vynaloží všetky svoje sily, aby tejto sociálnej biede v nezamestnanosti výdatne čelila. Obraciam sa s dôverou menovite k robotníckym vrstvám, aby organizáciu štátu i na tomto poli všetkými svojimi silami podporovali.

Páni moji! Národ československý svoj štát nedostal do daru, ale vybojoval si ho krvou a mečom. Synovia jeho obetovali životy vo všetkých dieloch sveta, aby svojim bratom, úpiacim v tisícročnej porobe, zabezpečili slobodu a vládu nad svojou zemou. Boj za slobodu československého národa je už temer dobojovaný a hrdinské vojská naše, naši legionári vracajú sa k nám ako víťazi. Buď sláva neohroženým bezmenným bojovníkom a ich vodcom prezidentu Masarykovi, generálu Štefánikovi a mnohým iným. Nesmiernou vďakou sme zaviazaní všetkým našim priateľom a spojencom, menovite prezidentovi Wilsonovi, vládam a armádam Francúzskej republiky, Anglie a Itálie. Vyslovujem menom vlády i československého národa vrelú vďaku Jeho Excellencii generálu Piccionemu, vrchnému veliteľu československých vojsk na Slovensku, ktorý s neobyčajným porozumením podujal sa na čele našeho vojska úkolu zabezpečiť ohrozované hranice Československej republiky na Slovensku.

Páni moji! Československý národ vyšiel z tejto vojny ako víťaz. Veľmoci západných dŕžav vložili do jeho rúk riadenie jeho osudu a národ náš má dostatok vôle i moci, aby svoj štátny život zariadil tak, ako si ho upraviť želá. Sme hrdí na to, že republika naša jest jediným štátom na rozvalinách bývalej Rakúsko-Uhorskej ríše, kde vládne poriadok, rozvíja sa slobodný život, kde je zabezpečen majetek a konsolidovanie štátnych pomerov. Československý lud ukázal toľko zrelosti, že budí obdiv na celom svete a závisť u susedov. Očakávam i naďalej, že náš národ tohoto velikého pokladu bude si vážiť a nedá sa strhnúť ani zlobou nepriateľa, ani podkopnou prácou svojich závistnikov k skutkom, ktoré by ho o dobré meno a slávu jeho pripravili.

Vláda bude veľkodušne nakladať s poblúdilými synmi, ale keď bude treba, železnou rukou ztresce záškodníkov štátu.

Páni moji! Končím odkazom našeho drahého prezidenta Masaryka: Pracujme všetci svorne a vytrvale na vybudovaní našej Československej republiky. Ešte raz Vám srdečne ďakujem za privítanie. Pozdravujem Vás úprimne a prevolávam Vám všetkým: Nazdar!

Pramene: ŠSÚA, Bratislava, Šrobárova pozostalosť, i. č. 13, kartón 2. Originál, koncept, rukopis.

Poznámka: Prejav diktoval minister dr. Vavro Šrobár pred 4. februárom 1919. Na prvej strane konceptu je poznámka pripísaná inou rukou: „Diktando reči pri vstupe do Bratislavy.“