Pamätný spis zástupcov slovenských Maďarov čsl. vláde z 19. 04. 1945

Z Wikizdroje
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Citované podľa: Ladislav Takáč, ...preto, že si Maďar ! (pre Nadáciu Milana Šimečku vydalo Vydavateľstvo Michala Vaška Prešov 2003)


Slovutná Československá vláda a Slovenská národná rada!

Maďari žijúci na území Slovenska hlásia sa týmto úctivo pred Československou vládou, resp. pred jej terajšími predstaviteľmi, pred Slovenskou národnou radou. Maďari, ktorí na tomto území žijú, oznamujú sebavedome a s čistým svedomím, že odo dňa 14. marca 1939 neprevinil! sa dodnes ani myšlienkami, ani činmi proti myšlienke demokracie a humanizmu. Títo Maďari s kľudným svedomím môžu tvrdiť, že aj za najťažších okolností sa im podarilo vo vlastnom kruhu zotrvať na všetkých tých zásadách a ich udržať, ktoré urobia človeka hodným, aby bol vážený.

Slovenskí Maďari nechcú popierať, že očakávali zlepšenie svojho osudu po trianonskej mierovej zmluve pokojnou revíziou týchto zmlúv. Túto svoju túžbu chceli však dosiahnuť vždy len pokojnou cestou, a nesmerovala táto túžba a politický cieľ proti českému alebo slovenskému národu, a práve preto sa hlási tunajšia maďarská pospolitosť čo najúprimnejšie ku konštruktívnej spolupráci ľudovodemokratickej Československej republike.

Predseda Maďarskej strany na Slovensku a jej politický vedúci je Ján Esterházy. My, ktorí patríme k jeho najužším spolupracovníkom, vieme, že má v úmysle o svojej činnosti podať československej vláde, resp. Slovenskej národnej rade osvedčujúce hlásenie. Keďže my, dolu podpísaní, máme o tom pozitívnu vedomosť, ale súčasne vieme aj to, že Ján Esterházy momentálne nemá možnosť, aby sa dostavil pred československú vládu, resp. pred Slovenskú národnú radu, prosíme úctivo, aby ste vzali dočasne na láskavé vedomie naše tu predostreté vývody s tým, že uvádzame tu len púhe fakty. Prosíme Československú vládu resp. Slovenskú národnú radu čo najúctivejšie, aby blahovoľne posúdila tento náš pamätný spis a nakoľko by potrebovala nejaké vysvetlenie, aby okrem predsedu Maďarskej strany, Jána Esterházyho, ráčila vypočuť dole podpísaných pred tým, čo by chcela priniesť v maďarských veciach konečné rozhodnutie.

Bolestne a deprimujúco pôsobí na nás, že zodpovední činitelia znovuzrodeného štátu následkom akéhosi optického klamú stotožňujú šesťročný postoj Maďarov na Slovensku s atitudou Nemcov a oných Slovákov, ktorí ruka v ruke potupili večné piliere ľudskosti, rovnosti, pravdy a právneho poriadku.

Z tohto stotožnenia vyvierajú pre nás už teraz nesmierne škody a majú plynúť ešte ďalšie. Proti tomuto stotožňovaniu s Nemcami ohradzujeme sa čo najrozhodnejšie, odvolávajúc sa na demokratické ľudové ideály novej Európy, ku ktorým má maďarský národ tiež silné historické vzťahy. Protestujeme, lebo náš šesťročný postoj bol úplne jasný.

Berieme na vedomie všetky rozhodnutia Slovenskej národnej rady a s našou vrodenou úctou voči zákonom sľubujeme, že tieto aj dodržíme. K hore uvedenému treba nám na krátko spomenúť nasledujúce dáta a fakty, ktoré sme ochotní podrobne a hodnoverne dokázať:

Maďari žijúci na Slovensku, odolávali v rokoch 1938 až 1945 všetkými svojimi silami - a ich počet v slovenskom štáte nebol veľký - každému fašizmu a hitlerizmu, a neberúc zreteľ na materiálne výhody alebo mocenské možnosti, z vnútorného mravného presvedčenia odmietli výzvy nemeckých a slovenských mocipánov k spolupráci. Maďarská strana (Magyar párt) na Slovensku nemôže byť v žiadnej relácii stotožňovaná s bývalou Nemeckou stranou (Deutsche Partei) na Slovensku a je všeobecne známe, že Maďari a Maďarská strana nebola vôbec v kladnej relácii k Nemcom, k Nemeckej strane, ale ani k Hlinkovej slovenskej ľudovej strane, k Hlinkovej garde a k Hlinkovej mládeži. Naopak, Nemci a spomenuté slovenské organizácie prenasledovali Maďarov a Maďarskú stranu. Maďarská strana bola na Slovensku jediná „protinacistická" politická strana. Tunajší Maďari sa uchýlili od hitlerizmu a fašizmu k praktickým službám kresťanstva a humanity. Odmietla samozrejme aj hitlerovský pozdrav, známe zdvíhanie pravej ruky. Maďarská strana bola preto behom posledných rokov vystavená úradne i mimoúradne, priamo a nepriamo, najväčšiemu prenasledovaniu. „Grenzbote", orgán Nemeckej strany, označoval nepriateľov hitlerizmu na Slovensku nie raz takto: Tschechen, Juden, Madjaren, komunistische Umtrieben. Keď v novembri ÚŠB v Bratislave pozatvárala maďarských intelektuálov, medzi nimi rad novinárov, noviny „Grenzbote" komentovali túto udalosť podtitulom „Beneš, Hodža, Komunistenfreunde".

Maďarská strana nemala žiadnu polovojenskú organizáciu, ako bola HG a FS. Organizácia maďarských skautov bola ešte v roku 1939 zakázaná pre svoj demokratický a anglický duch a spôsoby. Cez celých uplynulých 6 rokov nebola povolená ani jedna maďarský odborová organizácia. Keď raz muži, organizovaní v Maďarskej strane - samozrejme bez zbraní - zišli sa s cieľom telocviku, na udanie jedného člena FS objavili sa na mieste členovia formácie HG a FS, zbili týchto Maďarov a vedúceho skupiny, Bikszárdyho, vohnali do smrti. Cez 6 rokov držali vo väznici bratislavskej ÚŠB a v Ilave okolo 10 000 Maďarov pre ich protifašistický postoj. Hlavný redaktor Štefan Floch umrel krátko po jeho vypustení na chorobu, ktorú dostal vo väzení. Teror proti Maďarom nemal hranice. Nemci obviňovali verejne Maďarskú stranu, že má židovských členov. Z podobných dôvodov žiadali zatvorenie bratislavského, prešovského a levočského maďarského kasína, čo sa aj stalo. Zatvorili maďarský Spolok pre ochranu rodiny „Magyar Családvédő Egyesület". Nepovolil! účinkovanie prezidentom Masarykom zakladanej Vedeckej, literárnej a umeleckej spoločnosti („Tudományos, Irodalmi és Művészeti Társaság"), na čele ktorej ustanovili zlomyseľného vládneho komisára, ktorý zatvoril spoločnosť a majetok zhabal. Stá a stá Maďarov, hlavne chudobní ľudia, strácali svoje štátne občianstvo, svoje zamestnanie, svoju penziu. Vyhostenie Maďarov zo Slovenska bolo na dennom poriadku. Stále im boli zbavované rádiá, zbrane, knihy, športové veci - vypli im telefón. Domovými prehliadkami, vypočúvaniami, policajnými a žandárskymi hláseniami znepokojovali Maďarov pravidelne, tak v Bratislave, ako aj na vidieku. Maďarské divadelné predstavenia v Národnom divadle neboli povolené, takisto boli znemožnené kultúrne spojenia s materskou krajinou. Z maďarskej verejnej knižnice odstránili práce demokratického rázu. Zavreli časť maďarských škôl, restringovali počet tried, zakázali maďarské učebnice z dôb ČSR, prepustili časť učiteľov a profesorov. Odopreli našim vysokoškolákom štipendiá a výhodné internátne miesta, nedali nám povolenie vycestovania, slovom, odobrali nám všetky tie výhody, ktoré sme si v časoch bývalej ČSR získali.

Tak sa stalo, že Maďari boli pre svoju humanitu a vernosť k zásadám (demokratizmu) najprenasledovanejšou spoločenskou vrstvou Slovenska. Nemci sa pokúsili, hlavne v Bratislave a na Spiši analyzáciou mena a v pozadí materiálnym a úradným vyhrážaním získať si pre svoju rasovú teóriu tých Maďarov, ktorí nemali maďarsky znejúce mená. Avšak v jadre táto snaha zlyhala. Tunajší Maďari nestotožňovali sa ani s tými Maďarmi, ktorí kvôli podlým arizačným výhodám, ako novorodení Slováci alebo Nemci, zmenou mena objavili sa v Nemeckej strane alebo HSĽS a dostali preto odmenu zradcovskú. Nemci aj na poli duchovnom hatili zastrašením každú budovateľskú prácu. Maďari napriek tomu vytrvali verne a húževnato pri svojich demokratických životných zásadách a pri svojom humánnom zmýšľaní. Nemali v ohni dve želiezka, ale odmietli hitlerovský svet. Nemecké vyslanectvo poslalo do Krajinskej centrály Maďarskej strany v Bratislave desaťtisíce propagačných spisov, ktoré tam boli systematicky zničené, ani jeden takýto spis sa nedostal do rúk členom strany. Keď slovenská vláda zriadila samostatné nemecké evanjelické biskupstvo, maďarskí evanjelici na Slovensku sa voči tomuto chovali naprosto rezervovane a spojili sa buď so slovenskými evanjelikmi, alebo vyhli sa vôbec zlúčeniu. Na tomto poli hral dôležitú úlohu Ján Esterházy, krajinský predseda Maďarskej strany a jediný maďarský poslanec v parlamente, ktorý bol zároveň jediným opozičným členom v slovenskom parlamente. Ján Esterházy je aj z československej minulosti známy tým, že presadil oproti Andorovi Jarošovi, že maďarskí členovia pražského parlamentu pri voľbe prezidenta Republiky dali svoje hlasy za dr. Edvarda Beneša. Úlohu a účinkovanie Jána Esterházyho možno posudzovať z viacerých hľadísk, ale nech je sudcom hocikto, musí objektívne uznať, že musel rozhodovať a jednať za najchúlostivejších pomerov, a on zvolil pri tom cestu najčestnejšiu. Z politickej účelnosti musel robiť aj také prejavy, s ktorými nikdy nesúhlasil. Ale, ako je všeobecne známe, jedine Ján Esterházy to bol, ktorý neodhlasoval slovenský zákon o Židoch a ktorý pri každej významnej príležitosti prízvukoval vôľu tunajších Maďarov ku konštruktívnej práci, a aj ako jediný povedal, čo súdi o bývalej štátnej forme Slovenska a o jej zakladateľoch. Tieto kritiky mali niekedy ozvenu v celom štáte a značne škodili vláde. Za protihitlerovský postoj tunajších Maďarov možno ďakovať aj vplyvu Jána Esterházyho. Esterházy pomohol tiež mnohým prenasledovaným Čechom, medzi iným zachránil rodinu jedného československého vyslanca a podporoval ju roky dovtedy, kým bola táto rodina slovenskými partizánmi oslobodená. V záujme Slovákov v Maďarsku učinil Esterházy mnoho u maďarskej vlády v Budapešti. Jeho snahám možno ďakovať, že 600 prepustených slovenských železničiarov vzali v Maďarsku späť do štátnej služby. Esterházy pomohol nespočítateľným prenasledovaným Židom, podporoval ich vycestovanie a skrýval ich. Toto urobila ináč väčšina Maďarov. Bolo to natoľko známe, že medzi Židmi sa to stalo počas ich prenasledovania povestné.

Bývalá slovenská vláda po dlhom odkladaní registrovala konečne roku 1943 Maďarskú stranu (to bola medzištátna dohoda), ale rokovacie poriadky nikdy neschválila. Proti maďarskej životnej vôli uplatňovala sa pochybná a nezvyklá zásada reciprocity, ale skoro bez výnimky nespravodlivo. Úloha Jána Esterházyho bola z roka na rok ťažšia. Akonáhle sa dostal v Maďarsku do popredia nemeckými peniazmi podporovaný pravičiarsky smer, vzniklo tu na Slovensku nepatrné hnutie šípového kríža (Nyilaskeresztesek). Pri utvorení vlády v Maďarsku Sztójay-m a po obsadení Maďarska nemeckou armádou, začala Maďarská strana, ktorá sa bránila doteraz pasívne, vyvíjať aktívny odpor proti maďarskému úradnému vplyvu hitierizmu. Maďarská strana nariadila zákaz prijímania členov, keď sa snažili Nemci vstupovať do Maďarskej strany.

Pred Vianocami 1944 zatkli Szálasiovci Jána Esterházyho v Budapešti a prinútili ho, aby sa vzdal svojho miesta predsedu strany. O niekoľko dní neskoršie ho vykázali v Bratislave z Maďarského vyslanectva. Maďarská strana sa dostala do prekérnej situácie. Nemci žiadali utvorenie Maďarskej SS-formácie, ako aj Maďarskej organizácie Todt. Ani toto sa neuskutočnilo. Celá maďarská verejnosť sa postavila jasne za Jána Esterházyho. Dlho sa preťahovala voľba nového predsedu, lebo sme chceli získať čas, a to sa aj podarilo. Vtedy bol Ján Esterházy znova jednomyseľne zvolený za predsedu strany a Szálasiovci, ktorí beztak neboli schopní, okrem niektorých svojich prívržencov, narušiť antihitlerovský postoj tunajších Maďarov, boli nútení odstúpiť. Esterházyho a členov predsedníctva strany chcelo Gestapo pred útokom na Bratislavu odvliecť, preto sa museli skrývať. Títo Maďari, ktorí sa nezľakli ÚŠB a prenasledovania Gestapom, denunciácie Szálasiovcami a ich vyhrážaní, udržovali styky s demokratickými Slovákmi a Čechmi. Poznamenávame, že maďarská kalvínska cirkevná obec prijala do svojho lona vrchnosťami zakázanú a svojho majetku pozbavenú českobratskú cirkev. Uvádzame tiež, že spomedzi Maďarov nik nearizoval židovský podnik a tých, ktorí na základe vzájomnej dohody prevzali od židovského majiteľa obchod, bolo jedenásť.

Spomíname maďarskú tlač na Slovensku, t. j. „Esti Ujság", ktoré vychádzali do roku 1941, keď ich zastavil minister Mach a noviny „Magyar hírlap", ktoré zanikli samovoľne ďňa 31. októbra 1944, lebo nechceli nijako slúžiť hnutiu Szálasiho. Maďarská tlač mala veľké zásluhy na tom, že na Slovensku (a to nie len medzi Maďarmi) stále vzrastalo a silnelo protihitlerovské hnutie a stroskotali idey Hitlera a Szálasiho. Vnútorné presvedčenie, vernosť zásadám a žurnalistické nadanie, ktoré charakterizovali maďarské noviny, umožnilo slovenskej verejnosti, aby jasne videla zámery a ciele nacizmu. Práve tak sa môžeme zmieniť o demokratickom postoji maďarskej menšiny na poli našej literatúry, nášho umenia a našich škôl. Maďarská verejnosť bola v odmietnutí hitlerizmu rozhodne jednotná.

Zvlášť treba vyzdvihnúť skutočnosť, že partizánskeho povstania v auguste 1944 sa zúčastnili v značnom počte tiež dôstojníci a vojaci maďarskej národnosti. Väčšina týchto je ešte i dnes v nemeckom zajatí. Partizánske hnutie podporovali obyvatelia maďarských dedín v okolí Nitry potravinami, koňmi, povozmi atď., v iných maďarských dedinách alebo mestečkách maďarskí občania darovali partizánom šaty, aby sa mohli preobliecť do civilu, a takto ich ochránili pred Nemcami. „Magyar hírlap" boli jediné noviny na Slovensku, ktoré nenapísali ani riadok proti partizánskemu hnutiu, napriek opätovnej výzve Úradu propagandy. Vzhľadom na hore uvedené prosíme, keby tento náš postoj - ktorý sa od začiatku protivil politike bývalého režimu -neznamenal pre nás zásluhy, tak aby neznamenal dnes pre nás, v novej národnej a demokratickej Československej republike negatívum. Prosíme, aby s nami bolo jednané spravodlivo a krivdy zo strany slovenskej vlády boli odstránené, tak individuálne, ako aj kolektívne. Odmietame a vyobcujeme Maďarov, ktorí sú prívržencami strany Szálasiho a nemáme nič spoločné s ich časopisom „Magyar szó", ktorý bol vydávaný formáciou SS. Veríme, že nové demokratické Maďarsko bude priateľským štátom, vybudovaným na podobných základoch ako nové Československo. Práve preto prosia tu žijúci Maďari, aby sa mohli zúčastniť štátotvornej práce a prosia o práva, ktoré sú im dané ústavou.

Bratislava, dňa 19. apríla 1945

Ľudovít Stelczer, riaditeľ Maďarskej strany

Rudolf Péry – Limbacher, redaktor časopisu „Magyar Hírlap"

Dr. Tibor Neumann, advokát, predseda miest. organizácie

Mikuláš Nyárai – Nemec, redaktor časopisu „Magyar Hírlap"

František Garzuly, agronóm, preds. hosp. odd. strany

Rudolf Szalatnai – Ráchel, profesor a publicista

Dr. Ján Czibók, advokát, člen miest, organizácie

Imrich Mayer, profesor, podpredseda „Toldy - kör" - u

Jozef Lukovich, redaktor časopisu „Magyar Néplap"