Návrh zásad zákona o štátnom jazyku v SR predložený Maticou slovenskou, Spolkom slovenských spisovateľov a Jazykovedným ústavom Ľ. Štúra 15. 6. 1994

Z Wikizdroje
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Návrh zásad zákona o štátnom jazyku v SR predložený Maticou slovenskou, Spolkom slovenských spisovateľov a Jazykovedným ústavom Ľ. Štúra 15. 6. 1994[upraviť]

Citované podľa: Slovenské pohľady č. 8/1994


Matica slovenská, Jazykovedný ústav E. Štúra SAV, Spolok slovenských spisovateľov

Vážený pán
Ivan Gašparovič
predseda Národnej rady SR
BRATISLAVA


Bratislava 15. 6. 1994

Vážený pán predseda,

ako zástupcovia celoslovenských a celoštátnych inštitúcií, ktorých poslaním je aj starostlivosť o štátny jazyk, predkladáme Vám návrh zásad zákona Národnej rady SR o štátnom jazyku v Slovenskej republike.

Dohodli sme sa na spoločnom návrhu zásad zákona NR SR, ktorý by mal komplexne riešiť otázky používania štátneho jazyka a jazykov národnostných menšín v SR podľa zreteľných pravidiel v úsilí zaviesť na Slovensku istý „jazykový poriadok". Vychádzame pritom nielen zo skutočnosti, že Ústava SR vyhlasuje v či. 6 slovenský jazyk za štátny jazyk na území SR, ale aj z celkovej situácie vo verejnej jazykovej praxi na Slovensku.

Cieľom nášho návrhu je o. i. utvoriť legislatívne predpoklady, ktoré by upravili verejnú jazykovú prax na Slovensku a zabezpečili aj splnenie podmienok umožňujúcich nevyhnutný vedecký výskum štátneho jazyka, pravidelnú starostlivosť o jeho pestovanie a kultúru i upevnenie jeho pozície, akú má v suverénnom štáte zastávať aj ako duchovná súčasť štátnej symboliky. Náš návrh predkladá aj riešenie vzťahu medzi štátnym jazykom a jazykom národnostných menšín a etnických skupín vo verejnej jazykovej praxi, čím sa vychádza v ústrety všetkým občanom SR, bez rozdielu národnosti.

Vážený pán predseda!

Aj priebeh doterajších rokovaní v NR SR ukázal, že spomínaná jazyková problematika je v SR závažná a citlivá, stala sa už akútnym problémom ovplyvňujúcim spolunažívanie občanov SR, preto by sa jej komplexné riešenie nemalo ďalej odkladať; treba zabrániť ďalším politickým manipuláciám so štátnym jazykom SR.

Pri ďalšom spracúvania riešení predkladanej problematiky v NR SR sme pripravení vniesť svoj príspevok podľa našich možností a schopností.

Želáme Vám veľa zdravia a síl v úspešnom pokračovaní v zodpovednej činnosti.

S pozdravom

Jozef Markuš, predseda MS

Stanislav Bajaník, tajomník MS

Ján Doruľa, riaditeľ Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

Ján Tužinský, predseda Spolku slovenských spisovateľov


Prečo je potrebný zákon NR SR o štátnom jazyku[upraviť]

Zákon SNR o úradnom jazyku z 25. 10. 1990 takmer prepadol; obsahuje viacero disproporcií. Napr. v § 6 či. l sa hovorí, že „v úradnom styku občania môžu použiť aj český jazyk", hoci na území SR je už ústavne uzákonený slovenský jazyk. Ďalej v § 6 čl. 2 sa hovorí, že „príslušníci národnostnej menšiny... môžu používať v úradnom styku svoj jazyk... Pracovníci štátnych orgánov a orgánov samospráv obcí nie sú povinní ovládať a používať jazyk národnostnej menšiny. Vzniká otázka, ako si svoju záležitosť v praxi vybaví príslušník národnostnej menšiny, ak pracovník orgánov neovláda, resp. nemusí ovládať jeho jazyk. Tzv. doplnky, napr. matričný a tabuľový riešia veci len čiastočne, pričom prvý hrubo zasahuje do zákonitostí štátneho jazyka a druhý chce v mnohých prípadoch kodifikovať maďarizačno-uhorské a horthyovsko-maďarské názvy.

Do života vstupujú viaceré nové skutočnosti. Napr. súkromné a reklamné agentúry uvádzajú plošné reklamy bez použitia štátneho jazyka. Klesá kultúra slovenčiny v tlači, v hromadných oznamovacích prostriedkoch, v školách, slovenčina sa takmer vytráca z národnostných škôl, z kultúrnych podujatí, z kostolov a z verejnej komunikácie na národnostne zmiešanom slovensko-maďarskom území Slovenskej republiky.

Absencia vykonávacích predpisov k zákonu SNR o úradnom jazyku, benevolencia v hromadných oznamovacích prostriedkoch, v školách, v reklamách a v úradnom styku spôsobuje na Slovensku jazykový chaos.

Slovenská republika má svoj štátny jazyk ako integrujúci faktor svojej suverenity. Je najvyšší čas, aby sa zaviedol systémový jazykový poriadok na celom území SR vo všetkých oblastiach verejného jazykového styku. Ukazuje sa, že sa u nás nezmyselne problematizuje aj to, čo je v kultúrnych krajinách normálne, prijímané ako najbežnejšia samozrejmosť. Ničím efektívne neregulovaný tlak pri pretláčaní maďarského jazyka do verejných jazykových prejavov na národnostne zmiešaných územiach južného Slovenska i doterajšie parlamentné rozhodnutia vážne ohrozujú pozíciu štátneho jazyka ako duchovnej súčasti štátnej symboliky suverénneho štátu. Je najvyšší čas, aby sa SR a NR SR začala zaoberať definitívnym riešením jazykového poriadku na Slovensku, aby sa prekazili politické avantúry v otázke používania štátneho jazyka a jazyka národnostnej menšiny. Zákon NR SR o štátnom jazyku by mal definitívne určiť práva a povinnosti všetkých občanov SR voči štátnemu jazyku na území SR.

Zásady zákona NR SR o štátnom jazyku v SR[upraviť]

A. Ú V O D

  • I. Všeobecné ustanovenia
    • 1. ČI. 6 Ústavy SR vyhlasuje slovenský jazyk za štátny jazyk SR.
    • 2. Štátny jazyk SR plní integračnú funkciu v dorozumievaní sa medzi všetkými občanmi SR.
    • 3. Štátny jazyk (spisovná slovenčina) je znakom slovenskej štátnej suverenity a duchovnou súčasťou štátnej symboliky (vlajka, pečať, štátna hymna...).
    • 4. Vo verejnej praxi má prednosť pred všetkými ostatnými jazykmi používanými na území SR.
    • 5. Nie je prípustný nijaký politický zásah do kodifikácie štátneho jazyka.
    • 6. Je povinnosťou štátu starať sa o jeho výskum, dokumentáciu a ochranu; zriaďuje na to výskumné pracoviská, ktoré vyvíjajú svoju činnosť a plnia svoje úlohy v rámci Matice slovenskej a Slovenskej akadémie vied.
    • 7. Každý občan SR má slovom i písmom ovládať štátny jazyk (spisovnú slovenčinu). Školský systém utvára pre všetkých občanov SR podmienky na osvojenie si štátneho jazyka.
  • II. Štátny jazyk vo verejnej správe a v hromadných oznamovacích prostriedkoch
    • 1. Zákon o štátnom jazyku nastoľuje na území SR jazykový poriadok a určuje slovenský jazyk ako nosný integračný faktor občanov SR, ustaľuje pravidlá vzťahu medzi štátnym jazykom a jazykmi národnostných menšín na území SR.
    • 2. Platná kodifikácia spisovnej slovenčiny ako štátneho jazyka sa záväzne zachováva v prejavoch verejného styku; zákonitosti štátneho jazyka sa povinne rešpektujú vo všetkých hromadných oznamovacích prostriedkoch, v televíznej a filmovej tvorbe a pod. (napr. vo video a v ďalšej tvorbe pre deti a mládež).
  • III. Štátny jazyk v školstve
    • 1. Učitelia a ďalší pedagógovia na všetkých stupňoch a typoch škôl v SR sú povinní ovládať štátny jazyk v platnej kodifikácii a používať ho vo vyučovacej praxi. Osobitný predpis stanoví podmienky overovania spôsobilosti v ovládaní štátneho jazyka (spisovnej slovenčiny).
    • 2. Učebnice pre všetky stupne a typy škôl vydávajú zodpovedné orgány SR v štátnom jazyku. Používanie iných učebníc určuje osobitný predpis.
  • IV. Štátny jazyk v kultúre
    • 1. Kultúrne podujatia i celá ďalšia verejná činnosť štátnych kultúrnych organizácií sa uskutočňuje v štátnom jazyku. Používanie iných jazykov určuje osobitný predpis.
    • 2. Kultúrne podujatia i ďalšia verejná činnosť spolkov, združení a hnutí podporovaných štátom sa uskutočňuje v štátnom jazyku. Používanie iných jazykov určuje osobitný predpis.
    • 3. Štát sa stará o šírenie štátneho jazyka najmä prostredníctvom kultúrnych a výchovno-vzdelávacích aktivít na národnostne zmiešanom území SR.

B. JAZYKY NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN A ETNICKÝCH SKUPÍN

  • I. Všeobecné ustanovenia
    • 1. Štát zabezpečuje, aby príslušníci národnostných menšín ovládali slovom i písmom popri štátnom jazyku aj svoj materinský jazyk.
    • 2. Akékoľvek prenášanie zákonitostí jazykov národnostných menšín do kodifikovanej podoby štátneho jazyka je neprípustné.
  • II. Jazyky národnostných menšín v štátnej správe a v územnej samospráve
    • 1. Štát zabezpečuje, aby príslušníci národnostných menšín mohli vo vymedzených administratívnych úkonoch používať svoj materinský jazyk.
    • 2. Pracovníci štátnej a územnej samosprávy nie sú povinní ovládať jazyk národnostnej menšiny.
    • 3. Verejné zhromaždenia, schôdzky, aktívy... sa na národnostne zmiešanom území SR vedú rovnocenne v štátnom jazyku a v jazyku národnostnej menšiny. Náklady spojené s ich priebehom hradí obec. Agenda spojená s ich priebehom a závermi sa vedie rovnocenne v štátnom jazyku i v jazyku národnostnej menšiny.
    • 4. Verejné oznámenia, vyhlášky, listiny, reklamy, informácie, propagačné tabule... sa na národnostne zmiešanom území SR vedú povinne v štátnom jazyku a dobrovoľne, v podobe súbežnej informácie, aj v jazyku národnostnej menšiny.
    • 5. Texty v reklamách, na informačných a propagačných plochách... sa uvádzajú v inom jazyku len po prioritnom použití textu v štátnom jazyku.
    • 6. Názvy obcí a miest na národnostne zmiešanom území SR sa povinne uvádzajú v štátnom jazyku. Označenie obcí a miest v jazyku národnostnej menšiny schvaľuje miestne referendum a odborná názvoslovná komisia MV SR. (NR SR schvaľuje na základe odporúčania odborných orgánov.) Náklady spojené s dvojjazyčným pomenovaním obcí a miest hradí obec.
    • 7. Označovanie ulíc, námestí, priestranstiev, verejných priestorov a plôch... v jazyku národnostnej menšiny predstavuje prepis úradného názvu do jazykov národnostných menšín. Takýto úkon podlieha obecnému referendu a náklady s ním spojené hradí obec. Nie je prípustné pomenúvať ulice, námestia, verejné priestranstvá, verejné plochy po osobnostiach a udalostiach, ktoré vyvolávajú národnostnú neznášanlivosť, ktoré symbolizujú rasizmus, fašizmus, komunizmus, iredentizmus a ďalšie protislovenské aktivity z čias maďarizácie a horthyovskej okupácie časti Slovenska. Sporné prípady rieši odborný orgán, prípadne súd.
    • 8. Ovládanie jazyka menšiny nesmie byť podmienkou prijatia do zamestnania.
  • III. Jazyky národnostných menšín v hromadných oznamovacích prostriedkoch
Štát podporuje tlač a ďalšie hromadné oznamovacie prostriedky národnostných menšín. Tieto prostriedky podporované štátom uvádzajú v názvosloví aj oficiálny slovenský názov. Nesmú šíriť myšlienky iredentizmu, rasizmu, fašizmu, komunizmu, nesmú ohrozovať zvrchovanosť a územnú celistvosť SR. O sporných prípadoch rozhoduje súd.
  • IV. Jazyky národnostných menšín v školstve
    • 1. Štát zabezpečuje v zákonom určenom rozsahu vyučovanie materinského jazyka na úrovni materských, základných a stredných škôl.
    • 2. Štát zabezpečuje prípravu pedagógov a ďalších učiteľov pre všetky typy a stupne národnostných škôl. Títo pedagógovia a učitelia sú povinní slovom i písmom ovládať štátny jazyk i jazyk národnostnej menšiny.
    • 3. Štát zabezpečuje vyučovanie v štátnom jazyku na všetkých typoch a stupňoch národnostných škôl.
    • 4. Štát zabezpečuje učebnice na všetky typy a stupne národnostných škôl. Používanie iných učebníc je podmienené súhlasom príslušného štátneho orgánu.
    • 5. Vysvedčenia zo všetkých typov a stupňov národnostných škôl sa vydávajú v štátnom jazyku.
  • V. Jazyky národnostných menšín v kultúre
Štát podporuje kultúrne aktivity v jazykoch národnostných menšín; neprípustné je však šírenie myšlienok iredentizmu, fašizmu, komunizmu, rasizmu a protislovenskej maďarizačnej politiky.
  • VI. Sankcie za porušovanie ustanovení tohto zákona
    • - pokuty
    • - tresty


C. ZÁVER.

Zákon NR SR o štátnom jazyku v SR určuje pomer medzi štátnym jazykom a jazykmi národnostných menšín na území SR. Zároveň vymedzuje základné pravidlá ich používania v praxi. Takto postavené zákonné opatrenie odstraňuje doterajšie legislatívne rozpory a nejasnosti. Zákon je viazaný na ďalšie stupne legislatívy, na vykonávacie predpisy a samostatné zákonné normy v oblasti

  • a) štátnej správy a samosprávy,
  • b) tlače a hromadných oznamovacích prostriedkov,
  • c) školstva,
  • d) kultúry a informácií. Prináša pravidlá do riešenia jazykovej situácie na Slovensku aj v duchu štátneho zákonodarstva a záväzkov SR voči Rade Európy (tento argument však nepokladáme za prvoradý).