List zástupcu vojenského veliteľa mesta Trebišov majora Lebedeva starostovi dediny Albínov, 9. apríl 1945

Údaje o texte
Titulok	List zástupcu vojenského veliteľa mesta Trebišov majora Lebedeva starostovi dediny Albínov, 9. apríl 1945
Autor	major Lebedev
Zdroj	fotokópia listu
Licencia	PD SK

List zástupcu vojenského veliteľa mesta Trebišov majora Lebedeva starostovi dediny Albínov^[1]
9. apríl 1945

Fotokópia listu

Slovenský preklad

Vojenský velitel
ms.^[2] Trebišov 9. 04. 45^[3]

Starostovi dediny^[4]
Albínov

V priebehu najviac trojdňovej lehoty navrhujem v osade vybudovať hroby^[5] padlým Červenoarmejcom, a to takto: vybudovať násypy, vykonať výsadbu kvetov a stromčekov, mohyly ohraničť^[6].

V žiadnom prípade nepovoľujem premiestňovať ostatky mŕtvych. Zástupca veliteľa mesta
Trebišov major Lebedev

Zdroj a poznámkový aparát

Citované podľa

• Originálne znenie: fotokópia listu. Originál uložený v archíve redaktora Lišiak. Pozri: Historické dokumenty. Sečovce : [Albinov Web], c2015 [cit. 2017-08-20].

Poznámky

1. Odosielateľom listu je major Červenej armády Lebedev, zástupca vojenského veliteľa mesta Trebišov (zrejme išlo o politického komisára), adresovaný je starostovi dediny (resp. osady) Albínov. Albínov bol súčasťou mesta Sečovce nachádzajúceho sa na východnom Slovensku, približne 28 km východne (vzdušnou čiarou) od mesta Košice. 2. decembra 1944 mesto po bitke s vojakmi nemeckého Wehrmachtu obsadila 15. útočná ženijná brigáda (pod velením plukovníka Moiseja Davidoviča Baraša) 1. gardovej armády. Pozri: ŽADANSKÝ, Juraj. Antifašistický odboj a dargovský front. In Ordoš, Ján (ed.). Sečovce. Prešov : L.I.M., 2009. ISBN 80-968043-8-3, s. 127-128. Nemecké jednotky sa po porážke pri Sečovciach stiahli do obrannej línie Gisela-Stellung, ktorá sa tiahla od severného okraja mesta Sárospatak k meste Sátoraljaújhely (slov. Nové Mesto pod Šiatrom), kde sa stáčala na severozápad k obci Brezina a ďalej prebiehala východným okrajom Slanských vrchov k meste Vranov nad Topľou, kde sa stáčala k rieke Ondava a pokračovala západným brehom jej horného toku až k Poľsku. Červená armáda začala s útokom proti nemeckému obrannému postaveniu, pričom boje o Dargovský priesmyk trvali až do 5. januára 1945, kedy Červená armáda ustúpila z oblasti a sústredila svoje sily do oblasti južne a juhozápadne od Košíc. Po spustení sovietskej ofenzívy v Poľsku 12. januára 1945 sa nemecký obranný front medzi Baltským morom a Karpatami začal rozpadávať, nesúvislé časti nemeckých obranných úsekov ostávali v tyle rýchlo postupujúcich sovietskych vojsk, čo napokon prinútilo jednotky 1. tankovej armády generála Gottharda Heinriciho k ústupu z oblasti v noci zo 17. na 18. januára 1945 a následnému obasadeniu priesmyku jednotkami 318. horskej streleckej divízie 1. gardovej armády, ktorá následne prenasledovala nemecké jednotky ustupujúce smerom na Košice a ďalej údolím Hornádu na Levoču a Poprad. Územie oslobodené Červenou armádou bolo na základe československo-sovietskej dohody začleňované pod československú správu. Na jar 1946 bola vykonaná centrálna exhumácia väčšiny sovietskych vojnových hrobov (najviac ich bolo pochovaných v katastrálnych územiach obcí Dargov a Bačkov) a prevoz pozostatkov na centrálne vojenské cintoríny v Michalovciach a Košiciach. KUREČKO, Martin. Boje o Dargovský priesmyk – priebeh a výsledky. In NOVÝKMEC, Peter. Spomienky z Dargovského bojiska. Bidovce : Kultúrne centrum Abova, 2014. 978-80-970405-3-6, s. 11-19.
2. (voľný preklad ruskej skratky гор. gor. pre город gorod)
3. 1945
4. dediny alebo osady
5. hroby alebo mohyly
6. ohraničiť alebo oplotiť