Išli hudci horou
| Údaje o texte | |
|---|---|
| Titulok | Išli hudci horou |
| Autor | neznámy |
| Zdroj | ľudová balada (pieseň) |
| Licencia |  PD SK
|
Išli hudci horou,
horou javorovou.
Našli drevo krásnô,
na husličky hlasnô.
Iba ho zotnime
a sebou vezmime.
Prvý raz zaťali,
íverček vyťali.
Druhý raz zaťali,
do krvi preťali.
Tretí raz zaťali,
taký hlas počuli:
Neni som ja drevo,
drevo javorovô,
ale som ja dievča
z mesta richtárovo.
Na vodu som išla,
neskoro som prišla.
Mamka ma zakliala,
by kameň ostala,
kameňom meravým,
drevom javorovým.
Kupa skamenela
meravým kameňom,
ja som zdrevenela
zeleným javorom.
Ta vy hudci choďte
pred mej mamky vráta,
a tak jej zahrajte,
žiaľu jej dodajte:
Toto sú husličky
z tej vašej Aničky.
Toto je podstavka,
vašej dcérky hlávka.
Toto sú strunočky,
jej zlaté vlásočky.
Toto je sláčičok
z jej bielych ručičôk.
Toto sú kolíčky,
jej biele prstôčky.
Keď matka slyšala,
ku oknu bežala.
Ach, vy hudci smutní,
choďteže preč, choďte.
Choďteže preč, choďte,
a žiaľ mi nerobte,
však ho ja dosti mám,
že Aničky nemám.
Informácie projektu Wikisource
[upraviť]Ľudová poézia.
- Názov diela: Išli hudci horou.
- Vydanie: In: Patery knihy plodů básnických. Nákladem českého knihkupectví Emila Šolce, 1892. s. 426; pôvodne: Slovenské Spevy vyd. v Turč. Sv. Martine r. 1883, č. 53.
- Sbierku usporiadal: František Bílý.
- Zdroj: Google Books (prístupné len z USA)